Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200522 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200522.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Púchovský mäsový priemysel, a.s. so sídlom Vsetínska 1354/15, Púchov, IČO: 31 561 853, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Vyskočilovou, advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o. so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/538737/2014/14003 zo dňa 8. decembra 2014 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/538737/2014/14003 zo dňa 8. decembra 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 eur titulom zaplateného súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 9900431/5/3996127/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 143.078,20 eur za daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi a zisteným skutkovým stavom a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že správca dane po vykonanej daňovej kontrole vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, keď neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup mäsa od spoločnosti GIBALEX, spol. s r. o. napriek tomu, že žalobca preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH - predložil faktúry vystavené spoločnosťou GIBALEX, spol. s r.o., ktoré mali zákonné náležitosti, bankové výpisy potvrdzujúce zaplatenie faktúr a tiež riadne podpísané a vystavené dodacie listy. Poukázal na to, že vykonáva rozrábku a výrobu mäsových výrobkov, pričom mäso po porážke vo vychladenom a izotermickom kamióne je dodávateľmi k nemu dovážané v čo najkratšom čase na spracovanie. Jeho ročná výroba je asi 15.000 ton, denne 3 - 4 kamióny. Okrem dodávok od firmy GIBALEX, spol. s r.o. má ešte ďalších, asi 12 dodávateľov mäsa. Spolupráca s firmou GIBALEX, spol. s r.o., s ktorou spolupracuje už od roku 2007, je obojstranne výhodná, dohodnutá cena tovaru zahŕňa prepravu tovaru „k bráne závodu“, a preto žalobca dodávku tovaru neriešil. Tovar priviezol vodič na dopravnom prostriedku, informoval pracovníka na rampe, že vezie dodávku od firmy GIBALEX, spol. s r.o. a zodpovedný pracovník dodaný tovar prekontroloval, prevzal a došlo k potvrdeniu dodacích listov. Žalobca nemal dôvod čokoľvek v súvislosti s dopravou skúmať, keďže ju nezabezpečoval a priebeh obchodu nevykazoval žiadne neštandardné prvky. Následne žalobca zaplatil na základe vystavených faktúr dohodnutú kúpnu cenu. K záverom správcu dane, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r. o. nemala skladové priestory, žalobca uviedol, že uvedená spoločnosť nakupovala mäso od svojich dodávateľov a v čo najkratšom čase ho dodávala žalobcovi. Žalobca nikdy nemal dôvod sa zaujímať o to, či a aké má spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. skladové priestory. Tiež skutočnosť, že pri dodávke tovaru sa nezúčastňoval zástupca tejto spoločnosti, prítomný bol len vodič, neznamená nič podozrivé a neštandardné. V obchodnom styku je to podľa názoru žalobcu bežné. Pokiaľ žalovaný spochybnil nákup mäsa spoločnosti GIBALEX, spol. s r. o. od jej dodávateľov, poukázal na to, že on si nemohol zabezpečiť také informácie, aké získal správca dane. Na predložených faktúrach, ktoré obsahovali všetky potrebné náležitosti, boli uvedené i údaje navyše - napr. z ktorých bolo možné zistiť miesto nakládky mäsa. Uvedená skutočnosť však nepreukazuje, že mäso dodávateľ nevlastnil. Ďalej pokiaľ správca dane poukázal, že v niektorých prípadoch štatutárny orgán žalobcu tovar objednával priamo z Nemecka, žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že v mesiaci jún 2009 došlo k objednaniu tovaru priamo z Nemecka. Žalobca si len zisťoval možnosti dodávok mäsa. Za takto priamo objednané mäso v nemeckej firme nebola vystavená žiadna faktúra v uvedenom období. Správca dane nespochybnil existenciu samotného tovaru - dodaného mäsa, ale spochybnil, že ho dodala spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. a tvrdí, že ho dodávali dodávatelia mimo územia SR. Tento záver podložil len skutočnosťami, ktoré sa týkali predchádzajúcich dodávok spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. Podľa názoru žalobcu sa hodnoverným spôsobom nepotvrdilo podozrenie zapojenia žalobcu do akéhokoľvek podvodu, pričom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, napr. v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House). Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo riadne odôvodnené, čím došlo k porušeniu ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa jeho názoru je nepostačujúce len konštatovanie o nesúhlase s tvrdením odvolávajúceho sa a stotožnenie sa s názorom správcu dane. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že mäso spracoval a dodal ho svojím odberateľom, vystavil faktúry s DPH. Podľa jeho názoru štát nebol ukrátený na DPH, naopak, ak by bol povinný dorubenú DPH zaplatiť, bola by zaplatená dvakrát. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať ho k náhrade trov žalobcovi. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky sú podľa jeho názoru nedôvodné. Rozhodnutie správcu dane preskúmal, nezistil nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia, ani porušenie ústavných zásad, základných zásad daňového konania a zasiahnutie do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a dospel k správnemu a logickému záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar a služby na sporných faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre, t. j. spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. Na dodacích listoch a príjemkách tovaru sú rukou dopísané ďalšie údaje - presnejšie určenie dodávateľa (Český Těšín, Jihlava, Vion, Bernard, Makovec), z čoho vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že tovar bol dodávaný priamo zo zahraničia zahraničnými dodávateľmi, pričom cez firmu GIBALEX, spol. s r.o. bol dodávaný len fakturačne. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku je správca dane oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, a dokazovaním zistil, že sporné faktúry síce vystavila spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o., ale nemala skladové priestory, išlo len o fakturačný obchod, prepravu uvedená spoločnosť nevykonávala. Miestne príslušný správca dane vykonal daňovú kontrolu spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. za obdobie január až december 2009 a zistil, že spoločnosť nakupovala mäso od spoločnosti Ostwerke s.r.o. Banská Bystrica. Výsluchom konateľa tejto spoločnosti však bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 2009 neboli pre odberateľa GIBALEX, spol. s r.o. žiadne faktúry vyhotovené. Spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods.1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Žalobca vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane, že tovar bol dodaný v deklarovanom rozsahu a práve spoločnosťou GIBALEX, spol. s r.o. Rozhodnutie správcu dane je riadne odôvodnené, uvádza zistený skutkový stav a všetky objektívne skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k logickému záveru v kontexte s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 veta druhá OSP vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 OSP argumentum a contrario) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP), zastúpenou advokátom (§ 250a OSP), v zákonnej lehote (§ 250b ods.1 OSP), rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 OSP). Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a s vyjadreniami účastníkov konania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/538737/2014/14003 zo dňa 08.12.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900431/5/3996127/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 143.078,20 eur za DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009. Správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie za nákup mäsa z dodávateľských faktúr od dodávateľa GIBALEX, spol. s r.o. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil nasledovné: 1. Správca dane spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23.07.2013 podľa § 46 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku začal u žalobcu kontrolu na DPH podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún 2009. Dňa 07.04.2014 vypracoval protokol z daňovej kontroly, ktorý doručil žalobcovi a po prerokovaní pripomienok žalobcu vydal dňa 26.08.2014 rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH za mesiac jún 2009 v sume 143.078,20 eur, keď zistil porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH pri uplatnení práva na odpočítanie dane za nákup mäsa z dodávateľských faktúr od dodávateľa GIBALEX, spol. s r.o. 2. Žalobca predložil správcovi dane dodávateľské faktúry, ktoré sú doložené dodacími listami a príjemkami tovaru. Na dodacích listoch je vyznačené, akým vozidlom (jeho ŠPZ) bol tovar dodaný a tiež je na nich rukou napísané (podľa tvrdenia žalobcu) miesto nakládky mäsa. 3. Správca dane preveroval nákup mäsa od spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. Dožiadaním od príslušného správcu dane tejto spoločnosti zistil, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry pre odberateľa - žalobcu. Išlo o reťazový obchod, k dodaniu mäsa sa viaže jedna preprava tovaru - mäsa z EÚ (Českej republiky) ku konečnému odberateľovi a spracovateľovi mäsa - žalobcovi. Spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. evidovala tovar vo svojom účtovníctve, priznala a odviedla DPH za jún 2009 v daňovom priznaní k DPH. Správca dane neuznal nárok na odpočet DPH spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o., nakoľko sa nepreukázalo dodanie tovaru - mäsa jeho dodávateľom - spoločnosťou Ostwerke s.r.o., ktorá nepredložila účtovné a daňové doklady. 4. Zo šetrení správcu dane ďalej vyplynulo, že tovar - mäso dovážané žalobcovi bolo nakladané v rôznych členských štátoch EÚ a vykladané u žalobcu. Išlo o reťazový obchod a podľa tvrdenia žalovaného žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach mäsa sa zúčastňuje. 5. Správca dane a žalovaný nespochybnili prijatie tovaru žalobcom, ale právo na odpočet DPH žalobcovi neuznali z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou GIBALEX, spol. s r.o. uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/ zák. č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a s napadnutými rozhodnutiami daňových orgánov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z obsahu námietok žalobcu k žalobe je zrejmé, že žalobca napáda nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov daňovými orgánmi, v prenášaní dôkazného bremena na žalobcu, ďalej namieta nedostatočné zohľadnenie obchodných zvyklostí v oblasti obchodovania s mäsom a tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Vnútroštátna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH. Základnou zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva z judikatúry ESD, napr. v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak vo svetle objektívnych skutočností sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej - rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, na ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe. V prejednávanej veci žalovaný a správca dane nespochybnili samotnú existenciu dodávaného tovaru - mäsa a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Spochybnili dodanie tovaru spoločnosťou uvádzanou na faktúrach ako dodávateľ (GIBALEX, spol. s r. o.) s tým, že ide o reťazový obchod, v ktorom pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností sa uskutočnil len fakturačne, dodávateľ žalobcu (GIBALEX, spol. s r.o.) a jeho dodávateľ (Ostwerke s.r.o.) boli do uvedených obchodov zapojení účelovo s cieľom uplatniť právo na odpočet DPH. K uvedeným skutočnostiam žalovaný dospel len na základe šetrenia príslušného správcu dane spoločnosti GIBALEX, spol. s r. o., ktorej nebolo priznané právo na odpočet DPH. Krajský súd k záverom žalovaného uvádza, že v prejednávanej veci podľa jeho názoru žalobca splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke - preukázal dodanie tovaru faktúrami, ktoré spĺňajú náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, ako aj ďalšími dokladmi - dodacími listami a príjemkami tovaru. Zároveň jeho dodávateľ má vystavené faktúry riadne zaevidované v účtovníctve, priznal a odviedol daň. Zdaniteľné plnenie teda materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa, keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, ako dodaný tovar obstaral a následne ho reálne dodal žalobcovi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo šetrenia správcu dane vyplynulo, že predmetné obchody s mäsom žalobca uskutočňoval priamo od dodávateľov z rôznych členských štátov. K tomuto záveru dospel na základe skutočnosti, že tovar bol nakladaný a prepravovaný z členských štátov EÚ priamo do areálu žalobcu, v niektorých prípadoch bol tovar objednaný žalobcom priamo v inom štáte (Nemecko), čo mal potvrdiť p. E. B.. S uvedeným záverom sa krajský súd nestotožňuje, nakoľko v danom prípade je potrebné zobrať do úvahy charakter konkrétneho plnenia - dodávky mäsa, z ktorého vyplýva, že mäso musí byť v čo najkratšom čase dodané jeho spracovateľovi, ktorým je žalobca. To však neznamená, že žalobca musí obchody realizovať priamo a nemôže mäso nakupovať od spoločností, ktoré sú tzv. sprostredkovateľmi v tomto reťazovom obchode. Z uvedených dôvodov skutočnosť, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r. o. nemá skladové priestory, podľa názoru súdu ešte neznamená, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Tiež ani skutočnosť, že na dodacích listoch je uvedená i krajina pôvodu tovaru, nespochybňovala jeho dobrú vieru, že ide o poctivý obchod. Tvrdenie žalovaného, že žalobca si objednával mäso priamo u zahraničnej firmy (Nemecko), žalovaný nepodložil žiadnym priamym dôkazom, ako napr. objednávka mäsa v preverovanom období. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil tvrdenie žalobcu, že si len zisťoval možnosť priameho odberu mäso zo zahraničia, žalovaný nemá. Z dodacích listov je zrejmé, že objednaný tovar priviezlo auto, na dodacích listoch je uvedený dodávateľ GIBALEX, spol. s r. o. a šofér pri dodaní mäsa uviedol, že priviezol mäso od tejto spoločnosti. Skutočnosť, že pri dodaní tovaru sa nezúčastňoval nikto za spoločnosť dodávateľa, vzhľadom k objemu dodávok podľa názoru súdu nespochybňuje dobrú vieru žalobcu, že tovar skutočne dodala spoločnosť, u ktorej bol tovar objednaný, t. j. spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. Žalobca si tovar objednával u dodávateľa, ktorý je platcom DPH a DPH bola riadne uvedená na vystavených faktúrach, žalobcom zaplatená. I keď žalobca mal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ nakupuje mäso od inej spoločnosti, čo vyplýva i z toho, že na dodacích listoch bola uvedená i krajina pôvodu mäsa, zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že musel mať vedomosť o tom, že dodávateľ spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. - spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola do obchodného reťazca zapojená podvodným spôsobom, že ide o nedôveryhodnú spoločnosť. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach tovaru sa zúčastňuje v reťazci obchodníkov s mäsom, nebolo dostatočne preukázané, a to práve s prihliadnutím na charakter obchodu s mäsom. Správca dane nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi z dodávateľských faktúr od spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. odôvodnil tým, že dodanie tovaru tak, ako deklaroval žalobca predloženými faktúrami, sa reálne neuskutočnilo, a tým pri odpočítaní platiteľ porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Žalovaný sa s rozhodnutím správcu dane stotožnil, jeho odôvodnenie považoval za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom v rozhodnutí nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže, a to, že obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a aj uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Pokiaľ sa týka deklarovaného rozsahu obchodov, tento však správca dane nespochybnil a z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k uvedenému záveru. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa cit. zákonného ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistený skutkový stav je nedostačujúci na správne posúdenie veci, a to najmä vzhľadom na konštatovanie žalovaného, že žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach mäsa sa zúčastňuje v reťazci obchodníkov s mäsom. Dokazovanie je potrebné doplniť aj na prepravu tovaru s poukazom na tvrdenie žalobcu o tom, že prepravu mäsa zabezpečoval dodávateľ (spoločnosť GIBALEX, spol. s r. o.), ktorý je aj uvedený na dodacích listoch, pričom z odpovede na dožiadanie zo dňa 05.12.2013 od Daňového úradu Trenčín vyplýva, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. prepravu tovaru nevykonávala. Dožiadaný daňový úrad však nevypočul ako svedka zástupcu dodávateľa (spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o.), ale oznámil len skutočnosti, ktoré boli zistené pri daňovej kontrole tohto subjektu a zaslal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok F. (konateľ spoločnosti Ostwerke s.r.o.). O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70 eur. Trovy právneho zastúpenia si žalobca v žalobe nevyčíslil a nevyčíslil ich ani v lehote podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.