Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200535 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200535.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: printhouse, s.r.o., Bobot č. 338, IČO: 36346 411, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., P. O. Box 5, Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 797821/2015 zo dňa 9. júna 2015, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 797821/2015 zo dňa 9. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku v sume 70 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 589,40 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Zuzany Čížovej. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 78369/2015 zo dňa 19.03.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2.360 eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH žalobcovi zo sumy 9.967,44 eur na sumu 7.604,44 eur za zdaňovacie obdobie september 2013. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný pri posudzovaní odvolania žalobcu, ako aj pri posudzovaní danej právnej veci a jednotlivých dôkazov nepostupoval v súlade so zákonom. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 6Sžf 81/2013 a dôkazné bremeno žalobcu vo vzťahu k jeho dodávateľovi a dodávateľových subdodávateľov, ale tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004. Nezákonnosť rozhodnutia podľa názoru žalobcu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy preukazujúce plnenie deklarované faktúrou č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. tak, ako bolo uvedené na faktúre. Daňový úrad Trenčín a žalovaný v rozpore so zákonom ustálili, že dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca nemal jednoznačne preukázať, že mu bolo plnenie deklarované faktúrou č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. z hľadiska formy, obsahu a reálneho časového plnenia dodané tak, ako bolo uvedené na predmetnej faktúre, pričom na tejto faktúre nie je konkretizovaný údaj o forme, obsahu alebo o časovom plnení. Uvedené skutočnosti žalobca preukázal inými, v daňovom konaní predloženými dôkazmi. Žalovaný ani správca dane nespochybnili, že bola vykonaná oprava rotačného tlačového stroja RD 62/2 nr. 41043 a oprava počítačky hárkov Vaccumatic Vicount Disc nr. 19432. Žalobca predložil faktúru s prílohami s položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od dodávateľa, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Navrhoval vykonať i ďalšie dôkazy, ako napr. ponuku na náhradné diely od spoločnosti Zirkon či obhliadku stroja od spoločnosti Edelmann, ktoré žalovaný odmietol vykonať, pričom uviedol, že dôkazy žalobca predložil len ako podporné dôkazy, a nie ako dôkazné prostriedky preukazujúce opodstatnenosť práva na odpočet DPH. Žalobca ďalej uviedol, že na strane dodávateľa bola včas a riadne odvedená DPH a na strane odberateľa bolo v súlade so zákonom požiadané o odpočítanie DPH v rovnakej sume ako dodávateľ daň odviedol. Je preto nepochopiteľné, že žalobcovi bol nárok na odpočet odopretý, keďže v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ukráteniu štátu a ani k zvýhodneniu niektorej zo zmluvných strán. Poukázal tiež na to, že predložil čestné prehlásenia pracovníkov, ktorí opravu strojov fakticky vykonali, žalovaný však dospel k záveru, že čestné prehlásenia nepotvrdzujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, pričom tento záver nijako neodôvodnil. Žalobca má za to, že žalovaný nerešpektoval základné zásady daňového konania (§ 3 a § 24 Daňového poriadku). Žalovaný napadnutým rozhodnutím ukrátil žalobcu na jeho právach, keď napriek tomu, že žalobca splnil podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, žalobcovi toto právo nepriznal. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil také doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že faktúrou č. 113391 deklarované dodanie opráv od spoločnosti ĽUDOPRINT a. s. mu bolo aj reálne dodané. Predmetná fakturácia neodzrkadľuje reálnosť plnenia z hľadiska formy, obsahu a reálneho časového plnenia tak, ako bolo uvedené vo faktúre a priloženom montážnom denníku a dodacom liste. Z dokazovania bolo zistené, že spoločnosť ĽUDOPRINT a. s. v čase dodania deklarovaných opráv nemala zamestnancov, prácu mali vykonať zamestnanci spoločnosti PACKO s.r.o. v zmysle Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2013, na základe ktorej bola vystavená pre spoločnosť ĽUDOPRINT a.s. i faktúra č. 113010 zo dňa 17.09.2013 s predmetom dodania rámcová zmluva - služby za 9. mesiac. Na základe šetrenia bolo zistené, že spoločnosť PACKO s.r.o. nefakturovala spoločnosti ĽUDOPRINT a. s. konkrétne služby týkajúce sa opravy strojov žalobcu, ale fakturovala služby poskytnuté spoločnosti všetkými zamestnancami za mesiac september 2013. Žalovaný ďalej uviedol, že náhradné diely použité pri oprave čo do ich množstva a hodnoty nesúhlasili s hodnotou týchto náhradných dielov podľa výdajky a množstvom podľa montážneho denníka. Ďalšou skutočnosťou, ktorá viedla správcu dane k pochybnostiam o uskutočnení dodania opráv tak, ako boli fakturované, bola skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH na základe faktúry s dátumom dodania 10.09.2013, ale dodávateľ ĽUDOPRINT a. s. prijal predmetné zdaniteľné plnenie od subdodávateľa PACKO s.r.o. na základe faktúry č. 113010 až dňa 17.09.2013. S poukazom na tieto pochybnosti správca dane a žalovaný prijali záver, že žalobca jednoznačne nepreukázal deklarované plnenie faktúrou č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. z hľadiska formy, obsahu a reálneho časového plnenia. Poukázal tiež na to, že z obsahu faktúry nie je zrejmé, či ide len o dodávku služieb (prác) alebo aj dodávku náhradných dielov, ďalej montážny denník neobsahuje položkovitý opis ceny jednotlivých služieb, opis druhu a ceny tovarov, resp. použitých náhradných dielov, čím žalobca v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nevyčerpal svoje dôkazné bremeno. Podporné dôkazy, ktoré žalobca predložil (ponuka náhradných dielov), správca dane i žalovaný v rozhodnutí vyhodnotili. Čestné prehlásenia zamestnancov bez ďalšieho nepotvrdzujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, a preto ich v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 a nasl. OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP) zastúpenou advokátom (§ 250a OSP) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 OSP), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov konania, s administratívnym spisom žalovaného a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť z týchto dôvodov: Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 797821/2015 zo dňa 09.06.2015, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 7869/2015 z 19.03.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 2.360 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 9.967,44 eur na sumu 7.607,44 eur za zdaňovacie obdobie september 2013 žalobcovi. Rozdiel na DPH bol žalobcovi vyrubený po vykonanej daňovej kontrole, keď správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca nevedel jednoznačne preukázať dodanie plnenia na základe faktúry č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s., a preto mu z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 o DPH neuznal odpočítanie dane z uvedenej faktúry vo výške 2.360 eur. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo zistené, že fakturovaná oprava strojov pozostávala tak z dodávky prác (demontáž, montáž, nastavenie), ako aj z dodávky náhradných dielov. Práce na oprave vykonávali pracovníci spoločnosti PACKO s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou ĽUDOPRINT a. s. dňa 01.03.2013. Táto spoločnosť si práce i vyfakturovala, a to faktúrou č. 113010 zo dňa 17.09.2013 u dodávateľa žalobcu s tým, že ide o služby za 9. mesiac. Spoločnosť PACKO s.r.o. tak nefakturovala spoločnosti ĽUDOPRINT a. s. samostatne konkrétne služby týkajúce sa opravy strojov žalobcu v zmysle faktúry č. 113391, ale fakturovala služby poskytnuté celkovo za mesiac september 2013. Pokiaľ sa týka náhradných dielov, ktoré mali byť použité pri oprave, žalovaný uviedol, že náhradné diely boli získané z vyradených strojov, boli opravené, vyčistené a upravené. Hodnota týchto dielov podľa vystavenej príjemky a výdajky bola 380,50 eur, avšak hodnota týchto dielov pri oprave bola stanovená vo výške 8.180 eur a tiež podľa montážneho denníka bolo použitých menej náhradných dielov, čiže ich hodnota mala byť ešte nižšia. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo na odpočet z faktúry s dátumom dodania 10.09.2013, ale dodávateľ prijal predmetné plnenie až na základe faktúry dňa 17.09.2013, čiže spoločnosť ĽUDOPRINT a. s. fakturovala žalobcovi dodanie prác, ktoré jej ešte subdodávateľom neboli dodané. Správca dane ďalej zistil, že žalobca a jeho dodávateľ i subdodávateľ sú spoločnosti personálne prepojené konateľom, resp. predsedom predstavenstva. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca nepreukázal, že mu bolo plnenie deklarované faktúrou č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. z hľadiska formy, obsahu a reálneho časového plnenia dodané tak, ako bolo uvedené na predmetnej faktúre. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého je zrejmé: 1. Žalobca si za mesiac september 2013 v daňovom priznaní uplatnil odpočet na DPH vo výške 9.967,44 eur, a to i z faktúry č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. 2. Faktúra č. 113391 je vyhotovená dňa 10.09.2013 a vyplýva z nej, že dodávateľ ĽUDOPRINT a. s. fakturuje žalobcovi za opravu rotačného tlačového stroja RO 62/2 nr. 41043 a opravu počítačky hárkov Vaccumatic Vicount Disc nr. 19432 sumu 11.800 eur (základ), DPH 2.360 eur, celkom k úhrade 14.160 eur, dátum dodania služby 10.09.2013. 3. Spoločnosť ĽUDOPRINT a. s. opravu strojov žalobcovi vykonávala prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti PACKO s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2013. 4. Spoločnosť PACKO s.r.o. fakturovala služby v mesiaci september spoločnosti ĽUDOPRINT a.s. faktúrou č. 113010 dňa 17.09.2013. 5. Dodávateľ žalobcu ako i subdodávateľ potvrdili vykonanie opravy deklarovanej na spornej faktúre, predložili zoznam pracovníkov, ktorí opravu vykonávali, zoznam náhradných dielov použitých pri oprave, nadobudnutie týchto náhradných dielov, ich účtovnú hodnotu. 6. Spoločnosť ĽUDOPRINT a. s. ako platca DPH riadne priznala prijaté plnenie od žalobcu a odviedla DPH podľa faktúry č. 113391. 7. Žalobca predložil správcovi dane doklady preukazujúce zdaniteľný obchod, a to faktúru č. 113391, dodací list č. 213391, montážny denník, zoznam použitých náhradných dielov, čestné prehlásenia pracovníkov vykonávajúcich opravu, ponuky na náhradné diely. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt, dokazovanie vedie a vykonáva správca dane. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale dokazovanie vykonáva tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav, pričom práve on rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní príslušné daňové orgány uplatňujú zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu objektívnej pravdy. Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená, že správca dane má právo na svojvoľné a účelné nakladanie so zisteniami získanými v daňovej kontrole, ale je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a jeho hodnotenie dôkazov musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovláda celé daňové konanie, nepredstavuje však absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochybností nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný ako oprávnený vtedy, ak daňový subjekt svoje tvrdenia nepreukáže. V prejednávanej veci krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a dokladmi i ďalšími dôkazmi, ako napr. výpovede konateľov dodávateľa a subdodávateľa, ktorými žalobca preukazoval reálne dodanie fakturovanej služby od spoločnosti ĽUDOPRINT a. s., dospel k záveru, že žalovaný, i keď vo veci rozhodoval podľa správnych zákonných ustanovení daňového poriadku a zákona o DPH, tieto nesprávne vyložil, keď dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet DPH z faktúry č. 113391 od dodávateľa ĽUDOPRINT a. s. Žalovaný podľa názoru súdu pri hodnotení dôkazov získaných pri daňovej kontrole nepostupoval v zmysle zásad daňového konania, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal z hľadiska formy, obsahu a reálneho časového plnenia dodanie služby tak, ako je deklarované na faktúre č. 113391. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane a ani žalovaný nepopierajú dodanie služby - opravy strojov špecifikovaných na faktúre. Z dokazovania je nesporné, že dodávateľ žalobcu - ĽUDOPRINT a. s. túto službu dodal prostredníctvom svojho subdodávateľa - spoločnosť PACKO s.r.o., ktorého zamestnanci opravu strojov vykonali. Tiež je nesporné, že dodávateľ žalobcu je platcom DPH a daň z dodanej služby riadne odviedol štátu, takže v danom prípade nedošlo k žiadnemu daňovému úniku. Pokiaľ žalovaný mal pochybnosti o dodaní služby z dôvodu, že predmetné spoločnosti sú personálne prepojené, tak táto skutočnosť, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky na uznanie práva odpočtu DPH, je irelevantná. Ďalšie pochybnosti žalovaného a správcu dane vyplývajúce z toho, že dodávateľ žalobcu nemá zamestnancov, boli v daňovom konaní vyvrátené tým, že bolo preukázané, že opravy vykonali pracovníci subdodávateľa - spoločnosti PACKO s.r.o., ktorá spoločnosť má s dodávateľom žalobcu uzatvorenú Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb a podľa tejto zmluvy bolo v danom prípade postupované, subdodávateľ fakturoval služby dodávateľovi v zmysle uvedenej rámcovej zmluvy a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že subdodávateľ vykonanie služieb pre dodávateľa žalobcu fakturoval podľa uvedenej rámcovej zmluvy nie v deň vykonania opráv, ale až následne, a to tak, že fakturoval služby dodané v 9. mesiaci. Krajský súd sa nestotožnil ani s pochybnosťami správu dane ohľadom ceny použitých náhradných dielov pri oprave, ktorá vyplývala z inej hodnoty náhradných dielov podľa výdajky a z inej - podstatne vyššej hodnoty týchto dielov podľa zoznamu predložených náhradných dielov k faktúre. V konaní bolo preukázané, že náhradné diely boli získané zo starých vyradených strojov, následne boli opravené, upravené a vyčistené, a tým sa podstatne zvýšila ich hodnota. Navyše v danom prípade neboli fakturované jednotlivé diely, ale cena služby - opravy strojov žalobcu. Uvedené skutočnosti žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný, i keď sa s námietkami žalobcu zaoberal, vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s právnym názorom správcu dane o nepreukázaní dodania predmetnej služby. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne vyhodnotí skutočnosti zistené v daňovom konaní, splnenie či nesplnenie podmienok na priznanie práva žalobcovi na odpočet DPH zo zdaniteľného obchodu na základe faktúry č. 113391. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku - 70 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 2 úkony po 139,83 eur (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby), 1 úkon za 143 eur (účasť na pojednávaní), 2x režijný paušál po 8,39 eur a 1 x 8,58 eur, cestovné náhrady 14,56 eur a strata času za 2 polhodiny 2 x 14,30 eur, DPH vo výške 98,23 eur, t. j. spolu 589,40 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon a režijný paušál, a to podanie na súd (návrh na vykonanie dokazovania), nakoľko nešlo o účelne vykonaný úkon, pretože v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí a rozhodujúci je skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.