Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200599 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200599.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Igor Pastierik, W. Stará cesta 549/43, Kanianka, IČO: 109 91 811, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom advokátom so sídlom v Košiciach, Gelnická 33 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1078276/2015 zo dňa 3. júla 2015, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 19.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 9313401/5/2908095/2012/Sve z 26.10.2012. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2006 vo výške 6.738,49 eur. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 48/2014 z 29.04.2015. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/70/2013 a rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci žalovanému Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza oznámením o oprave chýb č. 971293/2015 z 18.06.2015 oznámil, že v zmysle § 63 ods. 11 zák. č. 563/2009 Z.z. opravuje nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/ /5/2908095/2012/Sve a úvodnú vetu mení nasledovne: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“ Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek námietkam žalobcu v odvolaní. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu nezákonné a žalobca bol rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal zákonnosť postupu správnych orgánov po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, keď podľa jeho názoru bol v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 48/2014 oprávnený a súčasne aj povinný ďalej konať žalovaný, a nie Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, ktorý nebol kompetentný vo veci samostatne konať, nebol teda v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku oprávnený oznámením o oprave chýb opraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere. Žalovaný pochybil, keď takýto postup akceptoval a opravené rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nešlo ani o zrejmú nesprávnosť, ale o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré nie je možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku, žalovaný mal v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej žalobca zotrval na svojich námietkach proti predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného, a to, že správca dane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní, i keď v ustanoveniach § 38 až § 45 zák. č. 511/1992 Zb. nie je žiadna zmienka o dokazovaní vo vyrubovacom konaní. Poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 23/2007 a sp. zn. 4Sžf 14/2010. Ďalej žalobca namietal, že v dodatku č. 1 k protokolu správca dane uviedol nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť účinne brániť, zmenil právnu kvalifikáciu pre posúdenie odpočítania dane z faktúr, ktoré boli ako nedokončená výroba predmetom nepeňažného vkladu žalobcu do novovzniknutej spoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. Žalobca tiež namietal hodnotenie dôkazov, keď daňové orgány bezvýhradne akceptovali svedeckú výpoveď M. P., poukázal na jeho morálny kredit, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje hodnotu pravdivosti jeho výpovede. V súvislosti s jeho výpoveďou správca dane ani nevypočul ďalšie osoby označené M. P.. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu do novovzniknutej spoločnosti, žalobca uviedol, že pri stavbách dokončených pred 26.02.2007 nemôže byť dôvodom neuznania odpočtu skutočnosť, že konečné faktúry nevystavil žalobca, ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY-STAV Prievidza s.r.o., pretože rovnaký stav nastal aj pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.02.2007, pri ktorých odpočítanie dane bolo priznané. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu, že správca dane nebol oprávnený v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku oznámením o oprave chýb opraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere a žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie uviedol, že postupoval v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5Sžf 48/2014, že chybná citácia kompetenčného zákona v úvode dodatočného platobného výmeru zo dňa 23.10.2012 nemá vplyv na výrok rozhodnutia a ide o zrejmú vadu v citovaní príslušného právneho predpisu. K námietke, že správca dane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie je daňovým konaním, správca dane postupoval podľa názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. a podľa tohto zákona vykonával aj jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania. Na základe úkonov vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. K námietke hodnotenia dôkazov - svedeckej výpovede M. P. a k nevykonanému ďalšiemu dokazovaniu žalovaný uviedol, že P. P., ktorý bol ako konateľ spoločnosti EMPANADA s.r.o. jediný oprávnený za spoločnosť konať, sa jednoznačne vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, napriek tomu, že na faktúre je uvedené jeho meno, nikoho vystavením faktúr nepoveril. Poukázal na ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, či vykonané dokazovanie je postačujúce. Pokiaľ sa týka neuznania odpočítania daní z faktúr zo stavieb dokončených pred 26.02.2007, uviedol, že niektoré zákazky boli dokončené a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do BENY-STAV Prievidza s.r.o., a teda mal ich fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Správca dane preto neuznal odpočítanie dane z nákupu materiálu a služieb, ktoré boli použité na tieto zákazky, nakoľko ich žalobca nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 a nasl. OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP) zastúpenou advokátom (§ 250a OSP) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 OSP), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s pripojeným administratívnym a súdnym spisom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1078276/2015 z 03.07.2015, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2908095/2012/Sve z 26.10.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 6.738,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2006. Z administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu súd zistil nasledovné: Oznámením zo dňa 22.03.2011 správca dane žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2006 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 28.04.2011. Správca dane v priebehu konania požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 31.12.2011. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel, o čom bol žalobca upovedomený dňa 07.10.2011. O výsledku zistenia z daňovej kontroly žalovaný vyhotovil dňa 02.11.2011 protokol č. 675/320/82147/2011/Sve, ktorý doručil žalobcovi. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu bol vyhotovený dňa 28.11.2011 dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol s protokolom prerokovaný so žalobcom dňa 09.12.2011. Dňa 13.12.2011 pod č. 675/230/105067/11/Mar správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za október 2006 v sume 9.971,48 eur. Po podaní odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.04.2012 č. 1020506/1/887424/2012/5050-r dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane oznámil žalobcovi pokračovanie vo veci vyrubenia DPH, požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie a žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil do 31.12.2012, o čom bolo žalobcovi zaslané upovedomenie. Správca dane oboznámil žalobcu s výsledkom doplneného dokazovania z vyrubovacieho konania dňa 24.09.2012. Dňa 26.10.2012 pod č. 9313401/5/2908095/2012/Sve správca dane opätovne vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. žalobcovi rozdiel v DPH za zdaňovacie obdobie október 2006 v sume 6.738,49 eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca opätovne podal odvolanie a žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. 1100306/1/76975/2013/5050-r rozhodnutie zmenil tak, že opravil text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru tak, že správne označil kompetenčný zákon. Žalobca podal na Krajskom súde v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o ktorej tun. súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.04.2014 č. k. 13S/70/2013-50 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 5Sžf 48/2014 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. k. 1100306/1/76975/2013/5050- r z 13.02.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného bola dôvodná. Vyslovil vo veci právny názor, že žalovaný sa dopustil závažného procesného pochybenia, keď o odvolaní žalobcu prakticky nerozhodol. Náprava chybnej citácie kompetenčného zákona nie je zmenou rozhodnutia v zmysle § 48 ods. 5 zákona o správe daní. Pochybenie správcu dane, keď v dodatočnom platobnom výmere citoval neúčinný právny predpis, bolo možné napraviť vydaním opravného rozhodnutia, pretože ide o zrejmú vadu v citovaní príslušného právneho predpisu, ktorá nemá vplyv na výrok rozhodnutia. Následne správca dane oznámením zo dňa 18.06.2015 č. 971293/2015 doručeným žalobcovi dňa 26.06.2015 napravil pochybenie v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/5/2908095/2012/Sve z 26.10.2012 tak, že v úvodnej vete rozhodnutia uviedol správny a účinný kompetenčný zákon. Po oprave uvedenej nesprávnosti v dodatočnom platobnom výmere žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer potvrdil. V prejednávanej veci správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z týchto faktúr: - faktúra č. 046/2006 (ev. č. DF 1535) od dodávateľa EMPANADA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 907 720 zo dňa 16. októbra 2006 (dátum dodania služieb 16. októbra 2006), základ dane 829.221,- Sk + 19 % DPH 157.552,- Sk, za sprostredkovanie pomocných stavebných prác na rekonštrukcii verejného osvetlenia mesta Prievidza, - faktúra č. 2240116615 (ev. č. DF 1450) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 12. októbra 2006, základ dane 32.933,50 Sk + 19 % DPH 6.257,40 Sk, za dodávku betónu, na zákazku Polyfunkčný objekt v Prievidzi, na ul. Mišíka, - faktúra č. 2006194 (ev. č. DF 1468) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 11. októbra 2006, základ dane 144.700,43 Sk + 19 % DPH 27.493,10 Sk, za materiál, pričom podľa dodacích listov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“, - faktúra č. 2006195 (ev. č. DF 1469) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 11. októbra 2006, základ dane 37.317,21 Sk + 19 % DPH 7.090,30 Sk, za materiál, pričom podľa dodacích listov, ktoré tvoria prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“, - faktúra č. 04519 (ev. č. DF 1484) od dodávateľa Vaša s.r.o., Andreja Hlinku 86, Nováky zo dňa 17. októbra 2006, základ dane 157.510,10 Sk + 19 % DPH 29.926,90 Sk, za materiál, pričom na dodacom liste č. 14285, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“, - faktúra č. 2240117604 (ev. č. DF 1510) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 17. októbra 2006, základ dane 19.144,- Sk + 19 % DPH 3.637,40 Sk, za dodávku betónu, na zákazku Polyfunkčný objekt v Prievidzi, na ul. Mišíka, - faktúra č. 2240119672 (ev. č. DF 1546) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 25. októbra 2006, základ dane 214.815,- Sk + 19 % DPH 40.814,90 Sk, za dodávku betónu, pričom podľa dodací listov č. 3504, 3506 a 3507 na zákazku „Ferenčík“ bolo dodaných 15 m3, čo predstavuje základ dane 27.957,- Sk + 19 % DPH 5.311,80 Sk z fakturovanej sumy, - faktúra č. 406-01-15027 (ev. č. DF 1550) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok zo dňa 24. októbra 2006, základ dane 47.648,40 Sk + 19 % DPH 9.053,20 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu č. 306-01-18784, ktorý tvorí prílohu k faktúre bolo miesto určenia Čataj, Obecný úrad, - faktúra č. 100591/06 (ev. č. DF 1591) od dodávateľa OSC Monček Dušan, Bednára 4. Prievidza zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 130.207,60 Sk + 19 % DPH 24.739,40 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol na zákazku „Čataj“ dodaný materiál v sume základ dane 92.409,23 Sk + 19 % DPH 17.557,70 Sk, - faktúra č. 2006203 (ev. č. DF 1601) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 26. októbra 2006, základ dane 6.871,30 Sk + 19 % DPH 1.305,50 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu zo dňa 19. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“, - faktúra č. 2006210 (ev. č. DF 1656) od dodávateľa KARBON s.r.o., Nádražná 75, Šenkvice zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 18.748,85 Sk + 19 % DPH 3.562,30 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu, ktorý tvorí prílohu k faktúre bol materiál dodaný na zákazku „Čataj“, - faktúra č. 406-01-15771 (ev. č. DF 1664) od dodávateľa MURAT s.r.o., Bratislavská č. 87, Pezinok zo dňa 06. novembra 2006, základ dane 7.408,27 + 19 % DPH 1.407,60 Sk, za materiál, pričom podľa dodacieho listu č. 306-02-11832, ktorý tvorí prílohu k faktúre bolo miesto určenia „Čataj“, - faktúra č. 26464 (ev. č. DF 1740) od dodávateľa Marián Rendek AUTO AKR ELEKTRA, Malá 5/4, Prievidza zo dňa 31. októbra 2006, základ dane 162.857,14 Sk + 19 % DPH 30.942,90 Sk, za dodávku tovaru, pričom podľa dodacieho listu č. 59/10 na Zákazku „Ferenčík“ bol dodaný tovar v cene bez DPH 7.205,62 Sk a podľa dodacieho listu „Ferenčík“ bol dodaný tovar v hodnote 17.480,70 Sk bez DPH, t.j. celkom za obidva dodacie listy v sume základ dane 24.686,30 Sk + 19 % DPH 4.690,40 Sk, - faktúra č. 10060819 (ev. č. DF 1513) od dodávateľa Ing. Dušan Baranec N. B. D., Košovská cesta 23, Prievidza zo dňa 16. októbra 2006, základ dane 196.223,96 Sk + 19 % DPH 37.282,60 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom liste zo dňa 7. októbra 2006, ktorý tvorí prílohu k faktúre je vyznačené, že materiál vo výške základ dane 8.130,80 Sk + 19 % DPH 1.544,90 Sk bol dodaný na zákazku „Detko“, - faktúra č. 6310202 (ev. č. DF 1557) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 25. októbra 2006, základ dane 108.297,10 Sk + 19 % DPH 20.576,40 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom liste č. 5220026681 je uvedené miesto vykladania RD Ing. Detko Prievidza - Sever a na dodacom liste č. 5220026614 je vyznačená akcia „Detko“, t.j. na akciu „Ing. Detko“ bol dodaný materiál v sume základ dane 98.952,84 Sk + 19 % DPH 18.801,- Sk, - faktúra č. 6310210 (ev. č. DF 1571) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., Malacky, zo dňa 30. októbra 2006, základ dane 393.239,47 Sk + 19 % DPH 74.715,50 Sk, za stavebný materiál, pričom na dodacom liste č. 5220026313 na zákazku „Ing. Detko“ bol dodaný stavebný materiál v sume základ dane 27.413,60 Sk + 19 % DPH 5.208,60 Sk z celkovej fakturovanej sumy. Faktúru č. 046/2006 (ev. č. DF1535) zo dňa 16. októbra 2006 správca dane neuznal žalobcovi z dôvodu, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, ktorý nebol uskutočnený dodávateľom EMPANADA spol. s.r.o.. Faktúry č. 2240116615 (ev. č. DF1450), č. 2006194 (ev. č. DF 1468), č. 2006195 (ev. č. DF 1469), č. 04519 (ev. č. DF 1484), č. 2240117604 (ev. č. DF 1510), č. 2240119672 (ev. č. DF 1546), č. 406-01-15027 (ev. č. DF 1550), č. 100591/06 (ev. č. DF 1591), č. 2006203 (ev. č. DF 1601), č. 2006210 (ev. č. DF 1656), č. 406-01-15771 (ev. č. DF 1664) a č. 26464 (ev. č. DF 1740) správca dane žalovanému neuznal, nakoľko tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň tovar a služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o. tak, ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúry č. 10060819 (ev. č. DF 1513), č. 6310202 (ev. č. DF 1557) a č. 6310210 (ev. č. DF 1571) správca dane žalobcovi neuznal, pretože tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné s tým, že dokazovanie, ktoré viedol správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, bolo vedené v súlade s ustanoveniami a zásadami daňového konania. Správca dane tak prijal správny záver, keď neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že faktúra č. 046/2006 (ev. č. DF1535) od dodávateľa EMPANADA s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 907 720 zo dňa 16. októbra 2006 neodráža skutočnosť a nepreukazuje, že deklarované služby dodala žalovanému skutočne táto spoločnosť. Z výpovede P. P., konateľa spoločnosti EMPANADA, s.r.o. totiž vyplýva, že on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril, pričom nemal žiadne informácie o obchode uvedenom na faktúrach. K úhradám uvedených faktúr p. P. uviedol, že pri prepise spoločnosti sa podpisovali nejaké účty v banke, on sám však nevie, kto má prístup na účty, pretože vyberal peniaze len raz pre p. O.a, nemá informácie ani o transakciách na účtoch a nevidel ani výpisy z nich. Vie len, že p. O. mal pečiatku spoločnosti EMPANADA, s.r.o. a prefotené doklady spoločnosti, pričom pri podpisovaní notárskej zápisnice bola medzi zložkami aj nejaká generálna plná moc, ale nevie, pre koho bola vystavená. Žalobca, ktorý sa zúčastnil vypočúvania svedka uviedol, že s p. P. sa osobne nestretol, ale jeho spoločnosť uhradila sporné faktúry bankovým prevodom, čím je preukázané, že nešlo o fiktívne faktúry. Ing. P. F. ako svedok k spoločnosti EMPANADA spol. s.r.o. uviedla, že nikoho za túto spoločnosť nepozná, vie len, že táto spoločnosť robila výkopové práce na osvetlení pre mesto, kvôli ktorým prišiel do firmy jeden pán, ktorého videla prvý krát a jednal so žalobcom. Ani ona a ani žalobca však neuviedli s kým konkrétne za spoločnosť EMPANADA, s.r.o. jednali a či to bola oprávnená osoba. Ohľadne faktúr č. 6310202 a č. 6310210 od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o. a č. 10060819 od dodávateľa Ing. Štefan Baranec N. B. D. žalovaný zistil, že predložka plynu pre rodinný dom Ing. Detko nebola vyfakturovaná žiadnemu odberateľovi, pričom v predloženom Zozname prijatých faktúr a k nim priradených faktúr vystavených spoločnosťou BENY - STAV Prievidza, s.r.o. k sporným faktúram neboli priradené žiadne vystavené faktúry, čo priznal aj žalobca v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 675/320/70031/2011/Sve, kde uviedol, že k došlým faktúram faktúry nie sú vystavené, o čom predloží dôkazy neskôr. Nakoľko žalobca žiadne dôkazy o použití tovarov a služieb deklarovaných spornými faktúrami nepredložil, správca dane mu z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 zákona o DPH neuznal odpočítanie dane z uvedených faktúr spolu vo výške 25.554,50 Sk. Ohľadne sporných faktúr č. 2240116615 (ev. č. DF1450), č. 2006194 (ev. č. DF 1468), č. 2006195 (ev. č. DF 1469), č. 04519 (ev. č. DF 1484), č. 2240117604 (ev. č. DF 1510), č. 2240119672 (ev. č. DF 1546), č. 406-01-15027 (ev. č. DF 1550), č. 100591/06 (ev. č. DF 1591), č. 2006203 (ev. č. DF 1601), č. 2006210 (ev. č. DF 1656), č. 406-01-15771 (ev. č. DF 1664) a č. 26464 (ev. č. DF 1740), správca dane prijal záver, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr vo výške 117.293,60 Sk v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko tovary a služby nepoužil na účely podnikania ako platiteľ a neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o.. Čo sa týka faktúr č. 10060819 (ev. č. DF 1513), č. 6310202 (ev. č. DF 1557) a č. 6310210 (ev. č. DF 1571), žalobca vo svojom odvolaní nenamietal neuznanie odpočítania dane vo výške 25.554,50 Sk z týchto faktúr za dodávku materiálu na zákazku „Ing. Detko“, kde nepreukázal, že tieto dodávky použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. K jednotlivým námietkam žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1020506/1/887424/2012/5050-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. 675/230/105076/11/Mar zo dňa13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne skončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval podľa právneho názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Na vyrubovacie konanie, ktoré je ďalším daňovým konaním, sa primerane vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno dodržať lehoty uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 1020506/1/887424/2012/5050-r zo dňa 13. apríla 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie uvedených lehôt požiadal listom č. 9313401/5/766817/2012/Sve Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia mu bola odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. 1020506/1/1030138/2012 zo dňa 11. júna 2012, do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. 9313401/5/2908111/2012/Sve zo dňa 26. októbra 2012 v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. K námietke spočívajúcej v porušení zásady súčinnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány. Písomnosti - žiadosť o predĺženie lehoty, zaslaná nadriadenému orgánu, ako aj oznámenie o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, vydané Daňovým riaditeľstvo Slovenskej republiky, patrí medzi úradnú korešpondenciu s nadriadeným orgánom, preto správca dane postupoval v zmysle zákona, keď odvolávajúcemu sa odmietol tieto písomnosti vydať. Povinnosť oboznámiť daňový subjekt s predĺžením lehoty si správca dane v zmysle ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. splnil zaslaním upovedomenia č. 675/320/77248/2011/Sve. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 9. decembra 2011 správca dane s daňovým subjektom prerokoval protokol z daňovej kontroly spolu dodatkom č. 1, ktorý vypracoval na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 675/320/90984/2011/Sve. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb., podľa nej správca dane na otázky vznesené daňovým subjektom odpovedal a protokol spolu s jeho dodatkom č. 1 prerokoval a odovzdal ho daňovému subjektu. Ani ďalšiu námietku žalobcu, týkajúcu sa zásady daňovej neutrality a judikatúry ESD C-354/03, žalovaný nepovažoval za dôvodnú, pretože rozsudok ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a 484/03 nie je možné na uvedené konanie aplikovať, nakoľko sa nepreukázalo, že dodávateľ EMPANADA spol. s.r.o. spornými faktúrami deklarované dodanie tovaru a služieb žalobcovi dodal. K námietke žalobcu, že správca dane svoje závery opiera o nedôveryhodného svedka - P. P. a o nedostatočne zistený skutkový stav, žalovaný uviedol, že v predmetnej veci správca dane vypočul P. P., konateľa spoločnosti EMPANADA, spol. s r.o., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril, nemá ani pečiatku spoločnosti a nič nevie ani o účtovníctve spoločnosti. Čo sa týka námietky žalobcu, že nezodpovedá za konanie dodávateľa a nemá dôvod skúmať prípadne administratívne nedostatky, ktoré nemôže ovplyvniť, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že aj keď žalobca nie je zodpovedný za plnenie si zákonných povinností dodávateľov, je na ňom, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, pričom ich dôveryhodnosť nemusí preverovať nijako, avšak v tomto prípade sa vystavuje napr. riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali nepeňažného vkladu do základného imania právneho nástupcu spoločnosti BENY - STAV Prievidza s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca vložil ako nepeňažný stav uvedenej spoločnosti rozpracované zákazky, ktoré nemal ako nedokončenú výrobu uvedené vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31. decembru 2006 a ani v Znaleckom posudku č. 8/2007, čo ako jeden z dôvodov neuznania odpočítania dane uviedol správca dane vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Pri vydaní nového odvolaním napadnutého rozhodnutia správca dane pri neuznaní odpočítania dane už len z niektorých dodávateľských faktúr nevychádzal z Výkazu o majetku a záväzkoch k 31. decembru 2006 a zo Znaleckého posudku č. 8/2007, ale z dokazovania vykonaného v priebehu vyrubovacieho konania, keď preveroval u jednotlivých odberateľov ako, kedy a kým boli v skutočnosti práce dokončené a odovzdané. Vzhľadom k tomu, že konečné faktúry nevystavil daňový subjekt (žalobca), čiže ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY - STAV Prievidza s.r.o., správca dane žalobcovi neuznal po vyrubovacom konaní odpočítanie dane z nákupu materiálu a služieb, ktoré boli použité na tieto zákazky vo výške 19.897,- Sk, nakoľko žalobca ich nepoužil na účely podnikania ako platiteľ. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia správcu dane, lebo bolo vydané podľa neplatného kompetenčného zákona, žalovaný poukázal na opravu zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí správcu dane v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 48/2014. Na základe vyššie uvedených zistení z administratívneho a súdneho spisu krajský súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane konali v súlade so zákonom, v ich postupe krajský súd nezistil porušenie zákona a záver o nepriznaní práva na odpočet DPH zo sporných faktúr bol i podľa názoru krajského súdu správny a v súlade so zákonom. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného je riadne odôvodnené, s logickými závermi. Žalovaný sa riadne vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Ako už bolo uvedené vyššie, námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnosti postupu žalovaného a správcu dane po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 48/2014 je nedôvodná. Žalovaný a správca dane postupovali v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého citovanie neúčinného právneho predpisu v rozhodnutí správcu dane bolo možné napraviť vydaním opravného rozhodnutia, nakoľko ide o zrejmú vadu. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 63 ods. 11 Daňového poriadku zrejmú nesprávnosť môže napraviť orgán, ktorý rozhodnutie vydal, v danom prípade správca dane, a to takým spôsobom, že vydá oznámenie a upovedomí o tom účastníka. Správca dane vydal dňa 18.06.2015 oznámenie o oprave chýb a doručil ho žalobcovi. Ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní je tiež nedôvodná. Najvyšší súd už zaujal stanovisko k vykonávaniu dokazovania vo vyrubovacom konaní v rozhodnutí zo dňa 14.02.2008 sp. zn. 3Sžf 23/2007, kde výslovne uviedol, že nevylučuje možnosť vykonávať dokazovanie i vo vyrubovacom konaní. Tiež je potrebné uviesť, že ustanovenia § 38 až § 45 zák. č. 511/1992 Zb. nevylučujú vykonávanie dokazovania vo vyrubovacom konaní. Námietka žalobcu, ktorá sa týkala dodatku č. 1 k protokolu, keď podľa názoru žalobcu v dodatku uviedol správca dane nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť brániť, je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe nešpecifikoval, o aké konkrétne skutočnosti ide. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného súd však nezistil, že by správca dane uviedol v dodatku také nové skutočnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, naviac protokol aj s dodatkom č. 1 bol so žalobcom riadne prerokovaný, žalobca podpísal zápisnicu z prerokovania bez výhrad. Súd zároveň ani nezistil, že došlo k zmene v právnej kvalifikácii pre neuznanie odpočtu DPH, ako tvrdí žalobca. Z uvedených dôvodov súd i túto námietku považuje za nedôvodnú. Ďalšie námietky žalobcu boli vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, k dôveryhodnosti vo veci vypočutého svedka P. P. a k zákonnosti získaných dôkazov. Ani jednu z vyššie uvedených námietok súd nepovažuje za dôvodnú. Je nesporné, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie daného prípadu. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť svedka P. P., súd je toho názoru, že práve P. P., ako konateľ spoločnosti EMPANADA s.r.o., bol oprávnenou osobou na preukázanie toho, či žalobcom deklarované služby boli spoločnosťou EMPANADA s.r.o. aj skutočne dodané. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16. júna 2011, č. 675/320/51737/2011/Sve, P. P. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, sporné faktúry za spoločnosť nevystavil a ani nepodpísal, nikoho vystavením týchto faktúr nepoveril, pričom nemal žiadne informácie o obchode uvedenom na faktúrach. K úhradám faktúr P. P. uviedol, že pri prepise spoločnosti sa podpisovali nejaké účty v banke, ale on sám nevie, kto má k účtom prístup, pretože vyberal peniaze len raz, a to pre p. O. ml., pričom nemal informácie o transakciách na účtoch spoločnosti a nevidel ani výpisy z nich. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca sa predmetného ústneho pojednávania osobne zúčastnil, a teda mal reálnu možnosť klásť vypočúvanému svedkovi P. P. otázky, ktorú však nevyužil, len sa vyjadril, že s p. P. osobne do kontaktu neprišiel, ale jeho spoločnosť uhradila sporné faktúry bankovým prevodom, čím je preukázané, že nešlo o fiktívne faktúry. Preto súd nepovažuje výpoveď svedka P. P. za dôkaz získaný nezákonne. Tiež pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.02.2007 bolo uznané odpočítanie DPH a u stavieb dokončených pred 26.02.2007 právo odpočítať DPH nebolo uznané, krajský súd považuje i túto námietku za nedôvodnú. K nepeňažnému vkladu žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. došlo 26.02.2007, a ako sám žalobca uviedol v námietke, stavby boli ukončené pred týmto dňom, a teda nešlo o rozpracovanú výrobu. S uvedenou námietkou sa žalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na odpočet DPH) pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom (samozrejme za stavu, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že ide práve o takéto plnenie). A práve o takýto prípad ide aj v súdenej veci, a to konkrétne vo vzťahu k spornej faktúre od spoločnosti EMPANADA, s.r.o.. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že z dodávky, ktoré mala uvedené spoločnosť dodať žalobcovi, nebola (a ani nebude, keďže uvedenú faktúru nemá dodávateľ zanesenú do svojho účtovníctva) odvedená DPH na výstupe. Za stavu, keď si žalobca uplatňuje z tejto faktúry odpočet DPH na vstupe, je zrejmé, že uvedené plnenie je súčasťou daňového úniku (tým je splnená jedna z dvoch podmienok neuznania práva na odpočet DPH). Ďalej je z vykonaného dokazovania preukázané, že P. P. (konateľ spoločnosti EMPANADA, s.r.o.) poprel vystavenie spornej faktúry pre žalobcu, z čoho nemožno dospieť k inému logickému záveru ako tomu, že ide o fiktívnu faktúru neodrážajúcu reálne plnenie. Reálnosť sporných obchodov nepotvrdila ani riaditeľka žalobcu Ing. P. F., a ani sám žaloba správcovi dane nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodávok od vyššie uvedenej spoločnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemôže byť pochýb o tom, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sporná faktúra je faktúrou fiktívnou, čo muselo u žalobcu vzbudiť podozrenie (pochybnosti), t.j. musel mať vedomosť o tom, že uplatnením DPH na vstupe z tejto faktúry sa stane účastníkom daňového úniku (čím je splnená aj druhá podmienka neuznania odpočtu DPH na vstupe). Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., jednoznačne vyplýva, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len tú daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb (na účely svojho podnikania) ako platiteľ. Ak chcel žalobca, aby mu správca dane uznal odpočítanie dane z faktúy č. 10060819 (ev. č. DF 1513) od dodávateľa Ing. Dušan Baranec N. B. D., č. 6310202 (ev. č. DF 1557) a č. 6310210 (ev. č. DF 1571) od dodávateľa STAVMAT IN spol. s.r.o., bol povinný správcovi dane preukázať, že tovar a služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čo však žalobca neučinil. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nakúpený tovar a práce vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi predstavujú rozpracované zákazky, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu podniku do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Ako správne uviedol žalovaný, k vloženiu podniku došlo až dňom 26. februára 2007 (ako to vyplýva zo zmluvy o vklade podniku zo dňa 26. februára 2007), pričom zákazky fakturované od vyššie uvedených dodávateľov boli vykonané a dokončené ešte v roku 2006, čiže boli vykonané a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Uvedené zákazky mal teda ešte fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Rovnako ako žalovaný, aj Krajský súd v Trenčíne je toho právneho názoru, že žalobca nepoužil materiál a služby vyfakturované vyššie uvedenými dodávateľmi na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého dôvodu nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe z týchto faktúr. Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.