Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200600 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200600.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Igor Pastierik, Stará cesta 549/43, Kanianka, IČO: 109 91 811, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Gelnická 33 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 917626/2015 zo dňa 16. júna 2015, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 19.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2908106/2012/Sve z 26.10.2012. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2006 vo výške 801,93 eur. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 144/2013 z 23.03.2015. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/68/2013 a rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci žalovanému Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza oznámením o oprave chýb č. 639333/2015 z 01.06.2015 oznámil, že v zmysle § 63 ods. 11 zák. č. 563/2009 Z. z. opravuje nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/5/2908106/2012/Sve a úvodnú vetu mení nasledovne: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“ Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek námietkam žalobcu v odvolaní. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu nezákonné a žalobca bol rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal zákonnosť postupu správnych orgánov po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, keď podľa jeho názoru bol v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 144/2013 oprávnený a súčasne aj povinný ďalej konať žalovaný, a nie Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, ktorý nebol kompetentný vo veci samostatne konať, nebol teda v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku oprávnený oznámením o oprave chýb opraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere. Žalovaný pochybil, keď takýto postup akceptoval a opravené rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nešlo ani o zrejmú nesprávnosť, ale o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré nie je možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku, žalovaný mal v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej žalobca zotrval na svojich námietkach proti predchádzajúcemu rozhodnutiu žalovaného, a to, že správca dane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní, i keď v ustanoveniach § 38 až § 45 zák. č. 511/1992 Zb. nie je žiadna zmienka o dokazovaní vo vyrubovacom konaní. Poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 23/2007 a sp. zn. 4Sžf 14/2010. Ďalej žalobca namietal, že v dodatku č. 1 k protokolu správca dane uviedol nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť účinne brániť, zmenil právnu kvalifikáciu pre posúdenie odpočítania dane z faktúr, ktoré boli ako nedokončená výroba predmetom nepeňažného vkladu žalobcu do novovzniknutej spoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. K neuznaniu odpočítania dane z faktúr, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu do novovzniknutej spoločnosti, žalobca uviedol, že pri stavbách dokončených pred 26.02.2007 nemôže byť dôvodom neuznania odpočtu skutočnosť, že konečné faktúry nevystavil žalobca, ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY-STAV Prievidza s.r.o., pretože rovnaký stav nastal aj pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.02.2007, pri ktorých odpočítanie dane bolo priznané. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu, že správca dane nebol oprávnený v zmysle § 63 ods. 11 Daňového poriadku oznámením o oprave chýb opraviť nesprávnosť v dodatočnom platobnom výmere a žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie uviedol, že postupoval v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5Sžf 144/2013, že chybná citácia kompetenčného zákona v úvode dodatočného platobného výmeru zo dňa 23.10.2012 nemá vplyv na výrok rozhodnutia a ide o zrejmú vadu v citovaní príslušného právneho predpisu. K námietke, že správca dane vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie je daňovým konaním, správca dane postupoval podľa názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. a podľa tohto zákona vykonával aj jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania. Na základe úkonov vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ sa týka neuznania odpočítania daní z faktúr zo stavieb dokončených pred 26.02.2007, uviedol, že zákazky boli dokončené a odovzdané ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do BENY-STAV Prievidza s.r.o., a teda mal ich fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Správca dane preto neuznal odpočítanie dane z nákupu materiálu a služieb, ktoré boli použité na tieto zákazky, nakoľko ich žalobca nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ. K neuznaniu odpočítania dane v sume 741,30 eur z dodávateľských faktúr č. 2240122976, č. 05237 a č. 06/722 na dodávku materiálu a služieb na zákazku „Ing. Detko“ došlo z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že tieto dodávky použil na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo žalobca v odvolaní ani nenamietal. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 a nasl. OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP) zastúpenou advokátom (§ 250a OSP) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 OSP), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s pripojeným administratívnym a súdnym spisom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 917626/2015 zo 16.06.2015, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2908106/2012/Sve z 26.10.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 801,93 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2006. Z administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu súd zistil nasledovné: Oznámením zo dňa 22.03.2011 správca dane žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2006 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 28.04.2011. Správca dane v priebehu konania požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 31.12.2011. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel, o čom bol žalobca upovedomený dňa 07.10.2011. O výsledku zistenia z daňovej kontroly žalovaný vyhotovil dňa 02.11.2011 protokol č. 675/320/82147/2011/Sve, ktorý doručil žalobcovi. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu bol vyhotovený dňa 28.11.2011 dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol s protokolom prerokovaný so žalobcom dňa 09.12.2011. Dňa 13.12.2011 pod č. 675/230/105074/11/Mar správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za november 2006 v sume 2.135,82 eur. Po podaní odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.04.2012 č. 1020506/1/887536/2012/5050-r dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane oznámil žalobcovi pokračovanie vo veci vyrubenia DPH, požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie a žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil do 31.12.2012, o čom bolo žalobcovi zaslané upovedomenie. Správca dane oboznámil žalobcu s výsledkom doplneného dokazovania z vyrubovacieho konania dňa 24.09.2012. Dňa 23.10.2012 pod č. 9313401/5/2908106/2012/Sve správca dane opätovne vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. žalobcovi rozdiel v DPH za zdaňovacie obdobie november 2006 v sume 801,93 eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru žalobca opätovne podal odvolanie a žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. 1100306/1/76995/2013/5050-r rozhodnutie zmenil tak, že opravil text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru tak, že správne označil kompetenčný zákon. Žalobca podal na Krajskom súde v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o ktorej tun. súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.10.2013 č. k. 13S/68/2013-55 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.03.2015 sp. zn. 5Sžf 144/2013 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. k. 1100306/1/76995/2013/5050- r z 15.02.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného bola dôvodná. Vyslovil vo veci právny názor, že žalovaný sa dopustil závažného procesného pochybenia, keď o odvolaní žalobcu prakticky nerozhodol. Náprava chybnej citácie kompetenčného zákona nie je zmenou rozhodnutia v zmysle § 48 ods. 5 zákona o správe daní. Pochybenie správcu dane, keď v dodatočnom platobnom výmere citoval neúčinný právny predpis, bolo možné napraviť vydaním opravného rozhodnutia, pretože ide o zrejmú vadu v citovaní príslušného právneho predpisu, ktorá nemá vplyv na výrok rozhodnutia. Následne správca dane oznámením zo dňa 07.06.2015 č. 639333/2015 doručeným žalobcovi dňa 05.06.2015 napravil pochybenie v dodatočnom platobnom výmere č. 9313401/5/2908106/2012/Sve z 23.10.2012 tak, že v úvodnej vete rozhodnutia uviedol správny a účinný kompetenčný zákon. Po oprave uvedenej nesprávnosti v dodatočnom platobnom výmere žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer potvrdil. Z dodatočného platobného výmeru zo dňa 23.10.2012, č. 9313401/5/2908106/ /2012/Sve vyplýva, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 vo výške 801,93 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 06/722 (ev. č. DF1803) od dodávateľa GOLHA ĽUBOMÍR - ELGO, Kremnická 33, Banská Bystrica zo dňa 20. novembra 2006, základ dane 80 030,30 SK + 19 % DPH 15 205,70 SK, za dodávku strešnej krytiny KM BETA ELEGANT čierna a pomocný materiál, pričom na záručnom liste, ktorý tvorí prílohu k faktúre je označený ako končený zákazník Detko Michal, faktúry č. 05237 (ev. č. DF1801) od dodávateľa Vaša, s.r.o., Andreja Hlinku, Nováky zo dňa 23. novembra 2006, základ dane 25 235,30 SK + 19 % DPH 4 794,70 SK, za stavebný materiál, pričom na faktúre je vyznačené, že z fakturovanej sumy zákazke „Ing. Detko“ patrí suma základ dane 5 014,75 SK + 19 % DPH 952,80 SK, faktúry č. 2240122976 (ev. č. DF1672) od dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník zo dňa 9. novembra 2006, základ dane 61 418 SK + 19 % DPH 11 669,40 SK za dodávku betónu, pričom podľa dodacích listov č. 3786, 3783, 3780 na zákazku „Ing. Detko“ bolo dodané 15 m3 betónu, čo predstavuje základ dane 32 496 SK + 19 % DPH 6 174,20 SK. Uvedené faktúry (ev. č. DF1803, DF1801, DF 1672) správca dane neuznal žalobcovi, nakoľko tovar a služby pre rodinný dom Ing. Detko neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t.j. použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Správca dane taktiež neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 410-136 (ev. č. DF1890) od dodávateľa MV STAVING a.s., Hviezdoslavova 2, Prievidza zo dňa 22. novembra 2006, základ dane 9 613,20 SK + 19 % DPH 1 826,50 za materiál a prácu podľa priloženej výdajky č. 2/10/2006, pričom podľa uvedenej výdajky bola dodaná betonárska oceľ a boli vyrobené skruže a ako odoberajúci útvar bolo vyznačené „Ferenčík“. Uvedená faktúra (ev. č. DF1890) - jej uznanie, resp. neuznanie však nie je predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa žalobca jej prieskumu v podanej žalobe nedomáha a súd je v správnom súdnictve viazaný, ako už bolo vyššie uvedené, rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. V napadnutom rozhodnutí námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné s tým, že dokazovanie, ktoré viedol správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, bolo vedné v súlade s ustanoveniami a zásadami daňového konania. Správca dane tak prijal správny záver, keď neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní nenamieta neuznanie odpočítania dane vo výške 22 332,70 SK z dodávateľských faktúr č. 2240122976, č. 05237 a č. 06/722 za dodávku materiálu a služieb na zákazku „Ing. Detko“, keď nepreukázal, že tieto dodávky použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalobca tiež v odvolaní nenamietal neuznanie odpočítania dane vo výške 1.826,50 Sk z dokladu č. 410-136, ktoré nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a ani nevložil ako súčasť nedokončenej výroby pri vklade podniku do spoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia správcu dane, lebo bolo vydané podľa neplatného kompetenčného zákona, žalovaný poukázal na opravu zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí správcu dane v zmysle § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom k oprave došlo v zmysle právneho názoru vyjadreného Najvyšším súdom SR v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf 144/2013. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1020506/1/887536/2012/5050-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. 675/230/105074/11/Mar zo dňa 13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne skončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval podľa právneho názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Na vyrubovacie konanie, ktoré je ďalším daňovým konaním, sa primerane vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno dodržať lehoty uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 1020506/1/887536/2012/5050-r zo dňa 13. apríla 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie uvedených lehôt požiadal listom č. 9313401/5/766817/2012/Sve Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia mu bola odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. 1020506/1/1030138/2012 zo dňa 11. júla 2012, do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. 9313401/5/2908106/2012/Sve zo dňa 23. októbra 2012 v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. K námietke spočívajúcej v porušení zásady súčinnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány. Písomnosti - žiadosť o predĺženie lehoty, zaslaná nadriadenému orgánu, ako aj oznámenie o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, vydané Daňovým riaditeľstvo Slovenskej republiky, patrí medzi úradnú korešpondenciu s nadriadeným orgánom, preto správca dane postupoval v zmysle zákona, keď odvolávajúcemu sa odmietol tieto písomnosti vydať. Povinnosť oboznámiť daňový subjekt s predĺžením lehoty si správca dane v zmysle ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. splnil zaslaním upovedomenia č. 675/320/77248/2011/Sve. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 9. decembra 2011 správca dane s daňovým subjektom prerokoval protokol z daňovej kontroly spolu dodatkom č. 1, ktorý vypracoval na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 675/320/90984/2011/Sve. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb., podľa nej správca dane na otázky vznesené daňovým subjektom odpovedal a protokol spolu s jeho dodatkom č. 1 prerokoval a odovzdal ho daňovému subjektu. Predmetom sporu v prejednávanej veci sú štyri námietky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to: 1. či žalovaný a správca dane postupovali zákonným spôsobom, ak po zrušení rozhodnutia žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu SR opravil správca dane kompetenčný zákon postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku a po oprave žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil, 2. či vo vyrubovacom konaní môže správca dane vykonávať dokazovanie, 3. či v dodatku č. 1 k protokolu správca dane uviedol nové skutočnosti, voči ktorým sa žalobca už nemal možnosť účinne brániť, 4. či správca dane správne neuznal odpočítanie dane z faktúr, ktoré nevystavil žalobca, ale spoločnosť BENY-STAV Prievidza. Podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Ustanovenie § 250j ods. 3 O.s.p. jednoznačne uvádza, že pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie na základe neúčinného právneho predpisu, súd takéto rozhodnutie zruší. Uvedené ustanovenie však treba interpretovať tak, že musí ísť o neúčinný právny predpis, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V súdenej veci bolo predmetom konania vo veci samej vydanie dodatočného platobného výmeru. Vo veci samej sa tak rozhodovalo len a len podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré ustanovenia boli v napadnutom rozhodnutí, ako i v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedené správne. Námietka žalobcu v tomto smere dôvodná nie je. Ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní je tiež nedôvodná. Najvyšší súd už zaujal stanovisko k vykonávaniu dokazovania vo vyrubovacom konaní v rozhodnutí zo dňa 14.02.2008 sp. zn. 3Sžf 23/2007, kde výslovne uviedol, že nevylučuje možnosť vykonávať dokazovanie i vo vyrubovacom konaní. Tiež je potrebné uviesť, že ustanovenia § 38 až § 45 zák. č. 511/1992 Zb. nevylučujú vykonávanie dokazovania vo vyrubovacom konaní. Námietka žalobcu, ktorá sa týkala dodatku č. 1 k protokolu, keď podľa názoru žalobcu v dodatku uviedol správca dane nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť brániť, je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe nešpecifikoval, o aké konkrétne skutočnosti ide. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného súd však nezistil, že by správca dane uviedol v dodatku také nové skutočnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, naviac protokol aj s dodatkom č. 1 bol so žalobcom riadne prerokovaný, žalobca podpísal zápisnicu z prerokovania bez výhrad. Súd zároveň ani nezistil, že došlo k zmene v právnej kvalifikácii pre neuznanie odpočtu DPH, ako tvrdí žalobca. Z uvedených dôvodov súd i túto námietku považuje za nedôvodnú. Tiež pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri faktúrach zo stavieb ukončených po 26.02.2007 bolo uznané odpočítanie DPH a u stavieb dokončených pred 26.02.2007 právo odpočítať DPH nebolo uznané, krajský súd považuje i túto námietku za nedôvodnú. K nepeňažnému vkladu žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza s.r.o. došlo 26.02.2007, a ako sám žalobca uviedol v námietke, stavby boli ukončené pred týmto dňom, a teda nešlo o rozpracovanú výrobu. S uvedenou námietkou sa žalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí a krajský súd sa stotožňuje s jeho názorom, že pokiaľ uvedené faktúry vystavila spoločnosť BENY-STAV s.r.o. Prievidza a je uvedená ako zhotoviteľ, tak daňová povinnosť vznikla tejto spoločnosti a nie žalobcovi. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.