Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200689 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200689.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ArchiCon s.r.o. so sídlom Trenčín, I. Olbrachta 900/6, IČO: 44 948 620, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická 46 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1163772/2015 zo dňa 15. júla 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva /žalovaného/ č. 1163772 zo dňa 15.07.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín /správca dane/, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 10.656,97 € nepriznaním uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 10.656,97 €, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH vo výške 12,27 € za dodávky plynu z dodávateľských faktúr spoločnosti SPP, a.s. Bratislava, a to: - vyúčtovacia faktúra č. 2013/004 (VS 7417721583), fakturačné obdobie od 19.02.2012 do 31.12.2012, základ dane 37,00 € a DPH 7,44 € a - faktúra č. 2013/005 (VS 7327503782) s dátumom dodania 01.01.2013, základom dane 24,17 € a DPH 4,83 € DPH vo výške 1,90 € za dodávky elektrickej energie z dodávateľskej faktúry spoločnosti ZSE Energia, a.s., a to : - faktúra č. 2013/006 (VS 7436551625) s dátumom dodania 05.01.2013, základom dane 9,19 € a DPH 1,90€ a DPH vo výške 10.642,80 € za nákup kryštálového cukru z faktúr dodávateľskej spoločnosti Nettix, s.r.o., a to: - faktúra č. 2013/001 (VS 2013/0001) s dátumom dodania 17.01.2013 a DPH 3.561,60 € - faktúra č. 2013/002 (VS2013/0002) s dátumom dodania 18.01.2013 a DPH 3.561,60 € - faktúra č. 2013/003 (VS2013/0003) s dátumom dodania 25.01.2013 a DPH 3.519,60 €, ktorý bol následne predmetom deklarovaného intrakomunitárneho dodania do ČR. Dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH bolo nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia a pri dodávkach energií nepreukázanie ich vecného súvisu so zdaniteľným plnením. V správnej žalobe žalobca namietal zamlčanie zamerania daňovej kontroly správcom dane a na jeho neprimeraný postup, keď nevykonal viaceré dôkazy. Poukázal na nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nezákonné skrátenie lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa so všetkými odvolacími námietkami, ktoré sa týkali neoznámenia pochybností, nevyzvania na odstránenie pochybností, nezákonného prenášania dôkazného bremena, nepreukázania oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní a podmienok na odpočet DPH, nevyhodnotenia predložených dôkazov, neuvedenia vlastných dôkazov na preukázanie tvrdení správcu dane a ich nevyhodnotenie a nedodržanie práv žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku byť predovšetkým upovedomený o pochybnostiach správcu dane. Rozhodnutie žalovaného, ktorý dospel k záveru o umelom charaktere obchodnej transakcie, tak napádal z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore so zistenými dôkazmi, neprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov. Žalovaný v stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zameranie daňovej kontroly vyplynulo úplne zjavne z obsahu tak napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktorého pochybnosti sú založené na výsledkoch preverovania a dokazovania, ku ktorým mal žalobca možnosť vyjadriť v priebehu celej daňovej kontroly a ktoré odôvodňovali nevykonanie ostatných žalobcom navrhovaných dôkazov. Správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil reálnosť obchodného prípadu, ktorého preverovanie sa uskutočnilo v zákonnej lehote na vykonanie daňovej kontroly. Počas ústneho pojednávania zo dňa 05.11.2013 správca dane poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k zisteným pochybnostiam a následnou výzvou zo dňa 21.11.2013 bol žalobca požiadaný o predloženie dôkazov. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený dňa 07.5.2014. Námietky čo do neunesenia dôkazného bremena správcom dane vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na dôkazné bremeno žalobcu. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal nárok na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní do ČR, pre posúdenie ktorého nemal podstatný význam ani výsluch svedka A.. Dôvodom neuznania práva žalobcu na odpočet DPH bolo nepreukázanie pôvodu tovaru a následne aj vlastníctva spoločnosti Nettix, s.r.o. k nemu, v dôsledku čoho sa daň stala splatnou jedine z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Za nepodstatnú považoval aj námietku o skrátení lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, nakoľko žalobcovi poskytol zákonom garantovanú lehotu na vyjadrenie. Žalobcom uvádzané judikáty sú nepoužiteľné k prejednávanej veci, pretože riešia situácie, keď bol obchod vyhodnotený ako reálny a tovar bol skutočne aj dodaný. Dôvodom rozhodnutia správcu dane a žalovaného bolo nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 43 zákona o DPH, a nie preukazovanie účasti žalobcu na podvode. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vo vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca napádal hlavne neúplnosť administratívneho spisu predloženého žalovaným. Žalobca v reakcii naň uviedol, že súdu predložený spis je úplný a riadne zažurnalizovaný. Na námietky žalobcu doplnil spis o položku č. 68 - dožiadanie zo dňa 03.10.2013 na spoločnosť Vekomin, s.r.o. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe nemožno vyhovieť. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: V zdaňovacom období december 2013 si žalobca z nákupu kryštálového cukru deklarovaného faktúrami č. 2013/001 s dátumom dodania 17.01.2013, č. 2013/002 s dátumom dodania 18.01.2013 a č. 2013/003 s dátumom dodania 25.01.2013, vystavených dodávateľskou spoločnosťou Nettix, s.r.o., uplatnil nárok na odpočet DPH na vstupe v sume 10.642,80 €. Podľa daňového priznania na DPH za predmetný mesiac si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH celkovo v sume 10.659,97 €. Dožiadaný Daňový úrad v Košiciach dňa 20.08.2013 vypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti Nettix, s.r.o., T. O.. Konateľ potvrdil predaj kryštálového cukru žalobcovi, ktorého prepravu zabezpečovali dodávatelia Auto Venator, s.r.o. a VEKOMIN, s.r.o. alebo odberateľ cestou skladu ČSAD Invest v Senci. Konateľ žalobcu, Ing. arch. O. U. vo výpovedi zo dňa 05.11.2013 uviedol, že nákupy realizovali až na základe konkrétnej objednávky, len výnimočne sa tak dialo na sklad. V prejednávanom prípade kvalitu dodaného cukru neskúmal, disponuje ale certifikátom o jeho pôvode a kvalite. Nepozná ani výrobcu a prvého dodávateľa kryštálového cukru. Tovar pre jeho spoločnosť prijímal a pre jeho odberateľov vydával sklad v Senci. Vykládok a nakládok sa zúčastňoval len výnimočne. Doprava tovaru sa realizovala kamiónmi a zabezpečovali ju dodávateľ a odberateľ. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Žalobcom predložený certifikát pôvodu zo dňa 18.12.2011 bol vyhotovený v poľskom jazyku pre príjemcu PPHU Danuta Bedkowského a certifikát kvality bol zase vo francúzskom jazyku bez uvedenia údajov kto, kedy a pre koho bol vystavený. Dňa 14.01.2014 bol cestou dožiadaného Daňového úradu Trnava vypočutý svedok F. P., konateľ spoločnosti Auto Venator, s.r.o. Ten potvrdil predaje kryštálového cukru spoločnosti Nettix, s.r.o. v období od októbra 2012 do januára 2013 s dodaním na sklad ČSAD INVEST LOGISTIC, s.r.o. v Senci. Tovar nadobudol od spoločností SEXTUS, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Dopravu zabezpečoval cez spoločnosť SK-FIGHTER, s.r.o., ktorá vlastnila vozidlo značky SCANIA R 124 v EČ T. XXX B.., a ktorej bol konateľ. Cukor sa nakladal v sklade v Mliečanoch alebo v sklade v Michale na Ostrove a vykladal v sklade v Senci. V rámci výkonu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia október 2012 zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplynulo, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Auto Venator, s.r.o. F. P. bolo motorové vozidlo značky SCANIA R 124 v EČ T. XXX B. v novembri 2012 predané. Cestou dožiadania bolo zistené, že spoločnosti SEXTUS, s.r.o. a SK-FIGHTER, s.r.o. sú nekontaktné. Z výpovede konateľa spoločnosti VEKOMIN, svedka U. Q., zo dňa 18.11.2013 súd zistil, že spoločnosti Nettix, s.r.o. dodávali kryštálový cukor, ktorý nadobudli od spoločnosti EXIN, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Dodávateľská spoločnosť EXIN, s.r.o. zabezpečovala dopravu tovaru do skladu v Senci. Dokladmi o nakládkach a vykládkach tovaru ale nedisponuje. Aj napriek faktu, že majú v prenájme sklad v Petrovanoch, nevlastnia žiadne pracovné mechanizmy, a tých, ktoré používajú, nevie kto je vlastníkom. Spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Podľa odpovede dožiadaného Daňového úradu Košice zo dňa 28.2.2014 dodávateľom spoločnosti EXIN, s.r.o. bola spoločnosť JILIN, s.r.o. so sídlom v Nitre. Dodávky kryštálového cukru boli realizované nákladnými autami s poľskými EČ. Spoločnosť EXIN, s.r.o. o vykonanej preprave nepredložila žiadne doklady, len evidenciu dopráv. Žalobca faktúrami č. 2012/001, 2012/002 a 2012/003 deklaroval intrakomunitárne dodanie kryštálového cukru nadobudnutého od spoločnosti Nettix, s.r.o. spoločnosti KUPIOS, s.r.o. so sídlom v Prahe, Česká republika /neskôr premenovanej na KORUM, s.r.o./ v celkovej hodnote 56.094 €. Z výsledkov MVI na spoločnosť KUPIOS, s.r.o. vyplynulo, že menovaná spoločnosť je nekontaktná. Podľa žalobcom predložených prepravných faktúr prepravu tovaru do Českej republiky zabezpečila spoločnosť East West Logistik, s.r.o. na účet spoločnosti KUPIOS, s.r.o. Dožiadaná spoločnosť East West Logistik, s.r.o. so sídlom v Bratislave ozrejmila, že v januári 2013 požiadavku na vykonanie spomínanej prepravy zadala inému prepravcovi. Miesto nakládky bol sklad v Senci a miesto vykládky boli Mutěnice a Kyjov v Českej republike. Podklady k prepravným faktúram vystavil prepravca, ktorý vykonal dopravu. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom dane, uviedol podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom rovnako ako správca dane i žalovaný nadobudli oprávnené pochybnosti o existencii fakturovaného tovaru na všetkých stupňoch obchodného reťazca, vrátane pochybností o následnom intrakomunitárnom dodaní toho istého tovaru do Českej republiky. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH /zákon o DPH/ predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a že záver o nepriznaní práva na odpočet DPH zo sporných faktúr žalobcovi je dôvodný, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom a právne posúdenom skutkovom stave. Správca dane počas daňového konania na základe vykonaného preverovania a vykonaného dokazovania nadobudol pochybnosti o zákonnosti nároku žalobcu na odpočet fakturovanej DPH na vstupe z dôvodu, že žalobca riadne nepreukázal uskutočnenie samotného zdaniteľného plnenia, ktoré vyhodnotil ako umelú, fiktívnu transakciu na všetkých jej stupňoch. Dôkazy predložené žalobcom a jeho dodávateľmi, resp. subdodávateľmi mali svedčiť obchodnému reťazcu, na konci ktorého stojí žalobca ako nadobúdateľ kryštálového cukru dodaného spoločnosťou Nettix, s.r.o. Dodávateľmi cukru spoločnosti Nettix, s.r.o. mali byť spoločnosti Auto Venator, s.r.o. a VEKOMIN, s.r.o. Spoločnosť Auto Venator, s.r.o. mala predmet plnenia nadobudnúť od spoločnosti SEXTUS, s.r.o. Spoločnosť VEKOMIN, s.r.o. deklarovala dodanie tovaru od spoločnosti EXIN, s.r.o., ktorej ho mala dodať spoločnosť JILIN, s.r.o. Základ všetkých pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľného obchodu spočíval v nepreukázateľnosti pôvodu a dopravy tovaru. V priebehu celého daňového konania žalobca nepreukázal pôvod nadobudnutého kryštálového cukru. Ním predložené doklady, certifikáty o kvalite a pôvode cukru, boli vystavené v cudzích jazykoch pre neznámeho odberateľa, teda nie pre účastníka zistených obchodnoprávnych vzťahov, s tým, že z ich obsahu sa nedala zistiť ani kvalita cukru, čo pri komodite, ako je kryštálový cukor, použiteľný aj pre potreby človeka, je neprípustné. V tejto súvislosti je tiež otázne, ako mohol žalobca skontrolovať parametre požadovaného tovaru, ak nemal žiadnu vedomosť o kvalite, pôvode a výrobcovi dodaného cukru. Žiaden z účastníkov obchodnej transakcie tiež nebol schopný predložiť vierohodné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali postupnosť prepravy kryštálového cukru v obchodnom reťazci. Pokiaľ ide o dodávateľa spoločnosti Nettix, s.r.o., spoločnosť Auto Venator, táto mala tovar nadobudnúť od spoločnosti SEXTUS, s.r.o. a dodať prostredníctvom prepravnej spoločnosti SK-FIGHTER, s.r.o., ktorá na prepravu používala vozidlo SCANIA R 124 v EČ T. XXX B. Predmetné motorové vozidlo bolo ale v novembri 2012 predané. Z uvedeného je zrejmé, že preskúmavané obchodné transakcie za zdaniteľné obdobie január 2013 sa zo strany dodávateľa Auto Venator nemohli skutočne zrealizovať. Dodávky kryštálového cukru zo strany druhého dodávateľa, spoločnosti VEKOMIN, s.r.o., tiež neboli spoľahlivo preukázané. Spoločnosť VEKOMIN, s.r.o. nepredložila o naskladnení a vyskladnení tovaru v jej mene v sklade v Senci žiaden doklad. Jej dodávateľ, spoločnosť EXIN, s.r.o., ktorá zastrešovala prepravu tovaru do skladu v Senci, pritom nedoložila žiadne hodnoverné doklady preukazujúce skutočné vykonanie dopravy, rovnako tiež ani dodanie a prepravu cukru realizovanú nákladnými vozidlami s poľskými evidenčnými číslami. Podľa súdu na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dôvodne nadobudol oprávnené pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia deklarovaného na sporných faktúrach, ktoré neboli zo strany žalobcu riadne popreté. Nakoľko žalobca nepreukázal reálnosť fakturovaného plnenia, nemohla spoločnosti Nettix, s.r.o. len z dôvodu deklarovania DPH na faktúrach vzniknúť daňová povinnosť zo zdaniteľného plnenia podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože je zrejmé, že sporné faktúry nie sú odrazom skutočného plnenia. S poukazom na § 49 ods. 1 zákona o DPH následne žalobcovi nevznikol nárok na odpočet vstupnej DPH uvedenej na dodávateľských faktúrach spoločnosti Nettix, s.r.o. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom, keď pre porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH vo výške 10.642,80 €, uvedenej v dodávateľských faktúrach spoločnosti Nettix, s.r.o. Vo vzťahu k oboznámeným okolnostiam prípadu je podľa súdu potrebné si uvedomiť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené. Samotné faktúry so všetkými zákonnými náležitosťami, doklady o ich úhrade a doklady o preprave sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia zodpovedať skutočnosti. Jednoducho povedané, ak daňové doklady /faktúry a doklady o úhrade, resp. o preprave/ neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry. Podľa súdu pochybnosti správcu dane sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z ním vykonaného rozsiahleho preverovania dokladov od žalobcu. Správca dane sa neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach, resp. jeho subdodávateľov majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Preto pokiaľ daňový subjekt požadoval od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si nárok na odpočet DPH uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Ako vyplynulo z administratívneho spisu správcom dane, deklarované pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia boli výsledkom nielen verifikácie tvrdení a dokladov žalobcu, ale aj dokazovania vykonaného správcom dane za týmto účelom a zameraného na skutočnosti, na ktoré sa neviaže dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viaceré námietky, s ktorými sa súd vysporiadal nasledovne: 1/ Nedostatočné vymedzenie predmetu, resp. zamerania daňovej kontroly a nezohľadnenie, resp. nevykonanie navrhovaných dôkazov Správca dane oznámil zámer daňovej kontroly nielen v oznámení o vykonaní daňovej kontroly, ale tento vyplynul aj z ostatných písomnosti správcu dane o ním vykonaných procesných úkonoch. V neposlednom rade predmet daňovej kontroly jednoznačne vyplýva z obsahu rozhodnutia správcu dane. Pretože žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o reálnosti zdaniteľného plnenia, za danej dôkaznej situácie nebol dôvod na vykonanie ostatných navrhovaných dôkazov, keď skutkový stav bol náležite preverený a zistený. 2/ Lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná z dôvodu nezákonne prerušenej daňovej kontroly V prejednávanom prípade daňová kontrola začala dňa 08.04.2013 a ukončená bola doručením protokolu z daňovej kontroly dňa 11.07.2014. Dňa 03.05.2013 správca dane zaslal českým daňovým orgánov žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií /MVI/ ohľadom českej spoločnosti KUPIOS, s.r.o. Z tohto dôvodu bolo dňa 09.05.2013 vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odo dňa 13.05.2013, kedy bolo rozhodnutie cestou pošty doručené žalobcovi. Z čiastočnej ako aj následnej konečnej odpovede českých daňových orgánov na žiadosť správcu dane o MVI, ktoré boli správcovi dane doručené dňa 26.08.2013 a 23.09.2013, vyplynulo, že predmetná žiadosť bola zaslaná až dňa 13.06.2013. Z tohto opisu s poukazom na „zaslanie žiadosti až dňa 13.06.2013“ žalobca vyvodil, že daňová kontrola nebola vykonaná, resp. ukončená v zákonnej 1-ročnej lehote od jej začatia, nakoľko uznesenie o prerušení daňovej kontroly nemalo právny základ. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že povahu zákonného procesného úkonu má už vyhotovenie žiadosti o MVI a následne zaslanie správcom dane dňa 03.05.2013. Z úradnej činnosti je súdu známe, že správca dane predmetné žiadosti zasiela do centrály v Banskej Bystrici, ktoré následne realizujú ich odoslanie príslušným dožiadaným daňovým správam v cudzine. Za procesný úkon sa tak považuje vyhotovenie a zaslanie dožiadania správcom dane, ktoré sa internou linkou zasiela príslušnému útvaru v Banskej Bystrici. Už tento prvotný úkon správcu dane vyvoláva procesné účinky a predstavuje právny dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly sa tak v tomto prípade vykonalo v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku za účelom získania informácie podľa osobitného predpisu cestou medzinárodného dožiadania. Z tohto dôvodu sa preto doba, po ktorú bola daňová kontrola prerušená /od 13.05.2013 do 23.09.2013/ nezapočítava do zákonnej maximálnej 1-ročnej lehoty na jej vykonanie, v dôsledku čoho možno uzavrieť, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. 3/ Nedodržanie, skrátenie zákonnej minimálnej lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly. Žalobcovi dol dňa 11.07.2014 doručený protokol z daňovej kontroly spoločne s výzvou na vyjadrenie sa ku kontrolným zisteniam v lehote 15 dní od doručenia protokolu s výzvou. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že v rozhodnom období bolo žalobcovi doručených viacero ďalších protokolov v iných daňových veciach. Preto má súd za to, že správca dane postupom v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, keď žalobcovi garantoval minimálnu zákonnú lehotu na vyjadrenie, neporušil práva žalobcu na obhajobu. 4/ Nesprávne a neúplne zistenie skutkového stavu Žalobca nedostatky videl v tom, že v napadnutých rozhodnutiach boli citované údaje zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05.11.2013, ktoré sa netýkali rozhodného obdobia, ktoré sa týkajú subjektov, s ktorým neobchodoval, že rozhodnutia sú založené na domnienkach a že pri ich vydávaní nezohľadnil ním predložené dôkazy /faktúry vystavené spoločnosťou Nettix, s.r.o./ a skutočnosť preukázania dodania tovaru českej spoločnosti KUPIOS, s.r.o. Ako sa už súd skôr vyjadril, zistenia správnych orgánov majú oporu v správne ustálenom skutkovom stave a majú povahu odôvodnených pochybností, a nie, ako sa nesprávne domnieva žalobca, len domnienok. Zápisnica zo dňa 05.11.2013 sa týka aj preskúmavaného zdaňovacieho obdobia január 2013 tak, ako vyplynulo z jej obsahu. Zisťovanie skutočností týkajúcich sa subjektov, s ktorými žalobca neobchodoval, bolo potrebné za účelom náležitého zistenia skutkového stavu ako súčasť dôkazného bremena správcu dane, nakoľko sa jednalo o účastníkov obchodného reťazca. Ostatná námietka týkajúca sa nepoužitia dodávateľských faktúr spoločnosti Nettix, s.r.o. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalovaný predmetné faktúry spoločnosti Nettix, s.r.o. spomenul na strane 2 odsek 4 napadnutého rozhodnutia. V časti dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do Českej republiky túto námietku súd posúdil ako nepodstatnú vzhľadom na pochybnosti správnych orgánov o reálnosti zdaniteľného plnenia vychádzajúc z predpokladu, že ak niečo neexistuje, nemôže byť ani dodané do iného členského štátu. 5/ Nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu: a/ že mu správca dane neoznámil pochybností a v napadnutých rozhodnutiach nepoužil pojem pochybnosti a ani ich neuviedol O opaku k tvrdeniam žalobcu svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.11.2013, na ktorom žalobca mal priestor vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane, ktoré vyplývali z obsahu jeho otázok. Výzvou zo dňa 21.11.2013 bol žalobca správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov a so zisteniami správcu dane bol oboznámený dňa 07.05.2014. V neposlednom rade treba tiež zmieniť výzvu na predloženie dôkazov spojenú s protokolom z daňovej kontroly. Uvedené skutočnosti tak svedčia o postupe správcu dane pri daňovej kontrole v úzkej súčinnosti so žalobcom. K použitiu pojmu pochybnosti možno uviesť len toľko, že nie je podstatný použitý pojem ako slovo, ale obsah skutkových zistení a ich kontext, vrátane právnych záverov, ku ktorým na ich základe dospel správca dane. Použitie pojmy nemožno hodnotiť samostatne, ale v kontexte ostatných skutočností, ktoré vyplynuli z obsahu procesných úkonov správcu dane, resp. rozhodnutí správnych orgánov. Aj v prípade, keď by správca dane zistené pochybnosti neoznačil pojmom pochybnosti, s poukazom na skôr uvedené to nie je na ujmu preskúmavaného rozhodnutia. b/ že ho správca dane k ničomu nevyzval Súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú s poukazom na vyjadrenie, ktoré súd uviedol k námietke týkajúcej sa neoznámenia pochybností pod písm. a/. c/ týkajúcimi sa obsahu a rozloženia dôkazného bremena Vzhľadom na už skôr uvedené súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Správca dane si splnil svoje povinnosti, ktoré súvisia s jeho povinnosťou zisťovať skutkový stav v úzkej súčinnosti so žalobcom, t.j. oznamovať pochybnosti a ostatné skutkové zistenia a vyzývať na predkladanie dôkazov. Správca dane od žalobcu nepožadoval preukazovanie reálnosti obchodu na jeho všetkých stupňoch. V tomto smere bol aktívny správca dane, ktorý vykonal vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom rozsiahle dokazovanie ako súčasť preverovania dokladov predložených žalobcom, čím oprávnene spochybnil existenciu zdaniteľného plnenia. Nesprávny je aj názor žalobcu o povinnosti správcu dane v prípade pochybností preukazovať, že obchodné transakcie sa neuskutočnili deklarovaným spôsobom. Dôkazné bremeno je prioritne na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti podstatné pre správne určenie dane a na správcovi dane je povinnosť ich následne verifikovať. d/ týkajúcimi sa intrakomunitárneho dodania a splnenia podmienok na oslobodenie od DPH V súvislosti s predmetnou námietkou je potrebné zohľadniť fakt, že ak správca dane úspešne spochybnil vnútroštátne, tuzemské plnenie od spoločnosti Nettix, s.r.o., je bezpredmetné riešiť otázky ohľadom dodania toho istého tovaru do iného členského štátu, ktoré ani neboli predmetom zisteného rozdielu na DPH. K spochybňovaniu správcom dane nadobudnutých pochybností o vykonanej transakcii možno už len podotknúť, že žalobca ako daňový subjekt nemôže spochybňovať dôvodné pochybnosti správcu dane, ale má povinnosť preukazovať opak. e/ týkajúcimi sa práva žalobcu na odpočítanie dane Ani táto námietka podľa súdu neobstojí. Tvrdenia žalobcu o neuvedení odpovedí na dožiadania správcu dane a o neuvedení tvrdení o nepreukázaní pôvodu tovaru, resp. vlastníctva tovaru spoločnosťou Nettix, s.r.o. v napadnutých rozhodnutiach nie sú pravdivé. Z rozhodnutia žalovaného vrátane správcu dane, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že tieto skutočnosti sú obsahom rozhodnutí a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Názor žalobcu o nerelevantnosti preukazovania pôvodu tovaru pre správne určenie dane je chybný. Objasnenie predmetnej skutočnosti podľa súdu hrá významu úlohu pri ustálení, či zdaniteľné plnenie bolo vôbec dodané, teda reálne a skutočné. Jedná sa o významnú skutočnosť, ktorá slúži správcovi dane na kvalifikované overenie žalobcových tvrdení. Z toho potom vyplýva, že správcovi dane stačí, ak preukáže dôvodné pochybnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt má povinnosť vyvrátiť, resp. preukázať opak. To znamená, že pôvod tovaru a jeho existenciu je povinný preukazovať žalobca a nie správca dane, rovnako ako aj ostatné okolnosti dodania tovaru, pretože daňový subjekt je tou osobou, ktorá deklaruje, že zdaniteľné plnenie skutočne prijala od toho ktorého dodávateľa, a z tohto dôvodu si uplatňuje nárok na odpočet DPH. V rámci riešenia tejto námietky žalobcu by súd rád upriamil pozornosť na jeho vyjadrenie zaznamenané na 33. strane žaloby, 4. odstavec /č. l. 35 súdneho spisu/, z ktorého pre súd vyplýva, že žalobca nepopiera nepreukázanie pôvodu fakturovaného tovaru. Nekontaktnosť, resp. nedosiahnuteľnosť dodávateľských spoločností a subdodávateľov nemôže zaťažovať žalobcu, čo znamená, že správca dane z toho samotného faktu nemôže vyvodzovať skutkové a právne závery v neprospech žalobcu. Ale v spojení s ostatnými preukázanými skutočnosťami, ktoré boli správcom dane brané do úvahy a hodnotené vo vzájomných súvislostiach, môže podľa súdu zakladať dôvodnosť pochybností, tak ako tomu bolo v preskúmavanom prípade. Namietané pochybností o vlastníctve tovaru dodávateľskou spoločnosťou Nettix, s.r.o. treba podľa súdu tiež hodnotiť v súvislostiach a v kontexte ostatných objasnených skutočností. Treba zohľadniť hlavne fakt, že tovar prešiel reťazcom viacerých obchodných spoločností. Preto ak správca dane relevantne spochybní čo i len jeden článok obchodného reťazca v tom smere, že dodanie tovaru nemohlo byť skutočné, majú pochybnosti o vlastníctve tovaru konečným dodávateľom, spoločnosťou Nettix, s.r.o., podklad vo vykonanom dokazovaní, ktoré v podobe procesných úkonov či už správcu dane alebo ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní tvoria obsah administratívnych spisov, s ktorými bol žalobca oboznámený. f/ že sa správca dane nevysporiadal s námietkami a dôkazmi žalobcu Predmetná námietka žalobcu nie je podľa súdu dôvodná. Nie je podstatné, či správca dane nesúhlas žalobcu ako daňového subjektu označí ako pripomienka alebo námietka. Ide len o formálne pomenovanie s rovnakým obsahovým zmyslom. Z obsahu napadnutých rozhodnutí je tiež zrejmé, o ktoré dôkazy správca dane oprel svoje zistenia, na základe ktorých potom rozhodol. Zistené skutočnosti správca dane a žalovaný podrobili kritickému hodnoteniu, vyjadrovali k nim svoj názor a vyvodili z nich záver, ktorým spochybnili reálnosť obchodnej transakcie. O uvedenom svedčí správcom dane vykonané vlastné dokazovanie aj formou dožiadaní alebo MVI. Správca dane má nielen právo, ale aj povinnosť viesť proces dokazovania. Je na správcovi dane, aby na základe vlastnej úvahy založenej na poznaní okolnosti prípadu a s poukazom už na doposiaľ vykonané dôkazy rozhodol, či sa ďalšie navrhované dôkazné prostriedky vykonajú alebo nevykonajú. Správca dane je pritom povinný brať do úvahy všetky doposiaľ známe skutočnosti. Nakoľko v prejednávanom prípade boli zistené také fakty, ktoré vylučovali skutočné dodanie tovaru ako takého, podľa súdu správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a ostatné navrhované dôkazy už nevykonal. g/ že správca dane v odôvodnení rozhodnutia neuviedol vlastné dôkazy Pravý opak je pravdou. Správca dane vo veci vykonal vlastné rozsiahle dokazovanie zamerané na dodávateľov a subdodávateľov žalobcu, ako aj jeho odberateľov. Svedčia o tom realizované viaceré dožiadania na ostatných správcov dane, ako aj žiadosti o MVI, ktoré sa vykonali z iniciatívy správcu dane a sú výslovne uvedené v napadnutom rozhodnutí, vrátane ich hodnotenia. Na veci nič nemení ani fakt, ako ich správca dane označil. Tvrdenia správcu dane sú tak založené na vykonanom dokazovaní a hodnotení jeho výsledkov. Vzhľadom k tomu nemožno považovať tvrdenia správcu dane za domnienky. Pokiaľ ide o dôkaznú aktivitu žalovaného, tento má prioritne úlohu vykonať prieskum správnosti prvostupňového rozhodnutia. Ak považuje odvolací orgán právny a skutkový stav za náležite zistený, nie je povinný vykonať vlastné dokazovanie. h/ že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie a hodnotenie dôkazov K tejto námietke sa súd do značnej miery vyjadril už pod písmenom g/ a čiastočne aj pod ostatnými písmenami, resp. v ostatnom obsahu odôvodnenia, pretože vo svojej podstate ide o opakovanie alebo zhrnutie už skôr vznesených námietok. Na doplnenie súd len dodáva, že je na správcovi dane, akým spôsobom a v akom rozsahu rozoberie zistené skutočnosti. Určenie spôsobu a rozsahu hodnotiacej úvahy správcu dane je jeho výsostné oprávnenie. Pokiaľ ide o namietané náležité zistenie skutkového stavu, opäť má súd za to, že správca dane zistil skutkový stav v takom rozsahu relevantných skutočností, ktoré boli postačujúce pre rozhodnutie o určení rozdielu na DPH a následne nepriznanie nadmerného odpočtu DPH. Pritom priam za absurdné súd považuje vyjadrenia žalobcu o povinnosti správcu dane neprihliadať na zistenia, ktoré neboli dôkazným bremenom žalobcu. Námietku v časti nevysporiadania sa so všetkými námietkami a neprihliadania na navrhované dôkazy súd považuje v tomto bode za zjavne neurčitú a nekonkrétnu pre absenciu uvedenia konkrétnych námietok alebo dôkazov. Aj v ostatnej časti tejto námietky žalobca rieši takpovediac len gramatickú stránku veci /“umelý charakter obchodných transakcií“/, formulácie viet a ich skladby bez ohľadu na ich obsah a súvislosti, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania neuvedomujúc si, že úlohou správcu dane je prioritne overiť tvrdenia daňového subjektu, a to aj cestou dokazovania, a že na nepriznanie žalobcom uplatňovaných nárokov postačujú preukázané a dôvodné pochybnosti správcu dane, ktoré si žalobca nesprávne vysvetlil ako domnienky. Pri svojom rozhodovaní správca dane pritom bral do úvahy a hodnotil všetky zistené skutočnosti bez ohľadu na ich pôvod. i/ že neboli dodržané jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku Ako už súd konštatoval vyššie, pochybnosti správcu dane boli žalobcovi oznámené, resp. vyplynuli z procesných úkonov správcu dane vykonaných do skončenia daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu tiež jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi bol riadne doručený protokol spoločne s výzvou na vyjadrenia sa ku kontrolným zisteniam a na predkladanie dôkazov. Postup správcu súdu tak žalobcovi garantoval možnosť uplatniť obranu aj vo vyrubovacom konaní v rámci dokazovania vykonaného po doručení protokolu. Súd opätovne zdôrazňuje, že správcom dane zistené pochybnosti nie sú založené výlučne na nekontaktnosti žalobcových dodávateľov a subdodávateľov, tak ako sa to snaží podsúvať žalobca vo svojich námietkach. Súd má za to, že správne orgány rozhodli na základe komplexne zhodnotených skutočností tvoriacich obsah náležite zisteného skutkového stavu. V tomto ohľade správca dane vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Treba zdôrazniť, že predmetom dôkazného bremena žalovaného nie je povinnosť preukazovať opak toho, čo žalobca deklaroval v dokladoch predložených správcovi dane. Správca dane má povinnosť preskúmať doklady a tvrdenia žalobcu, a za týmto účelom vykonať dokazovanie, ktorého cieľom ale nie je dokazovať opak, ale overiť, či tvrdenia a doklady žalobcu zodpovedajú skutočnosti. To znamená, že dokazovanie vykonávané správcom dane slúži na preverenie dokladov predložených daňovým subjektom, vrátane jeho tvrdení. Správca dane preto nevykonáva dokazovanie, aby preukázal žalobcovi opak jeho tvrdení. Je práve na žalobcovi, aby preukázal pravdivosť ním predložených dokladov a prednesených tvrdení. Pokiaľ ide o niektoré ostané námietky, ktoré boli súčasťou žaloby podanej žalobcom, týmito sa súd nezaoberal z dôvodu, že buď nemali priamy vzťah k predmetu konania alebo neboli podstatné pre rozhodnutie súdu, resp. išlo len o opakovanie už raz vznesených námietok. Podľa názoru súdu je jeho povinnosťou zaoberať sa a dať odpoveď len na tie námietky, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, a to spôsobom, ktorým sa súd jasne a zrozumiteľne vyrovná so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Čo sa týka neuznania nadmerného odpočtu vo vzťahu k dodaným energiám, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Správca dane jednoznačne preukázal, že dodané energie vecne nesúviseli s podnikaním žalobcu, presnejšie so zdaniteľným plnením a žalobca uvedené ani nenamietal. Súd nezistil nedostatky ani v obsahu a spôsobe vedenia administratívneho spisu, na ktoré žalobca aktívne poukazoval vo svojich vyjadreniach k stanovisku žalovaného. Súd mal za to, že administratívny spis predložený žalovaným bol úplný a bol aj riadne zažurnalizovaný. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.