Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sp/33/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200722 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Ul. M. Mišíka 28, 971 01 Prievidza, za účasti T. Q., rod. L., dátum nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/X, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1711/2015 zo dňa 06. júla 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1711/2015 zo dňa 06. júla 2015. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 24. augusta 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené na rozhodnutie dňa 12. októbra 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 1711/2015 zo dňa 06. júla 2015 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a T. Q., rod. L., dátum nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/X, XXX XX M. ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom DSS Nestor o. z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie M., obec M., okres U., byt č. X, na X. p., vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XXX, postavenom na parcele CKN č. XXX, v celosti spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku CKN XXX vo veľkosti XXXX/XXXXX. Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 304603174 zo dňa 13. septembra 2013 na zabezpečenie istiny v sume 350,00 Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy. Odporca tiež považuje Dohodu o splnomocnení zo dňa 13. septembra 2013 za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohody o splnomocnení sú uzavreté riadne, v súlade s príslušnými ustanovenia občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelila občianskemu združeniu DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníka má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie. T. Q. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila, pričom uviedla, že predmetné splnomocnenie bolo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a nemala možnosť toto splnomocnenie obmedziť. Tvrdenie, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je podľa nej nesprávne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a p. T. Q., ako dlžník uzavreli Zmluvu o č. 304603174 zo dňa 13. septembra 2013 na zabezpečenie istiny v sume 350,00 Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to p. T. Q. v Dohode o splnomocnení zo dňa 13. septembra 2013 udelila plnomocenstvo občianskemu združeniu DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 41/2015-PTR uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. T. Q., ako záložca v zastúpení DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp), dňa 06. februára 2015. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie M., obec M., okres U., byt č. X, na X. p., vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XXX, postavenom na parcele CKN č. XXX, v celosti spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku CKN XXX vo veľkosti XXXX/XXXXX. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 41/2015-PTR zo dňa 06. februára 2015. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. T. Q. o splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že p. T. Q. uzavrela s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 304603174 zo dňa 13. septembra 2013. Následne na to dňa 13. septembra 2013 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelila plnomocenstvo združeniu DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp) na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.). Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu, za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.