Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200775 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: KUKA ENCO WERKZEUGBAU, spol. s r.o., so sídlom Štúrova 1, Dubnica nad Váhom, IČO: 34 148 515, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Erikou Ranušovou, so sídlom ul. Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4504 O-443/2015 zo dňa 30.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach č. OPS/BEZ/2015/4504 O-443/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce so sídlom v Trenčíne /prvostupňový správny orgán/ č. 085/2015/2.1/G IPTN/KAHIP/ROZ/2015/262 zo dňa 14.07.2015, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi sankciu vo výške 2.000 € za spáchanie iného správneho deliktu porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil na tom skutkovom základe, že zamestnávateľ KUKA ENCO WERKZEUGBAU, spol. s r.o., Štúrova 1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 34 148 515 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.02.2015 od 06:00 hod. do 14:32 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. A., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 16.02.2015, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol H. A., nar. XX.XX.XXXX prihlásený dňa 16.02.2015 o 15:07:36 hod.. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nedostatočne zistený skutkový stav a procesnú vadu, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť správnych rozhodnutí. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nevykonal ústne pojednávanie, nezisťoval či vo veci išlo o výkon závislej práce a nevysporiadal sa s námietkou, že išlo o deň nástupu zamestnanca do práce, kedy tento absolvoval vstupnú lekársku prehliadku a potrebné školenia. Postup prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného vyhodnotil ako šikanózny, v rozpore s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správne orgány podľa jeho názoru mali postupovať podľa priestupkového zákona a v prejednávanom prípade mali aplikovať trestnoprávne princípy. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že spáchanie iného správneho deliktu žalobcom je preukázané protokolom, pracovnou zmluvou H. A. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z registra Sociálnej poisťovne, pracovným listom zamestnanca, výplatnou páskou a registračným listom FO - prihláškou. Z nich jednoznačne vyplynulo, že žalobca neprihlásil zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce, za ktorú sa považuje aj absolvovanie školení. S poukazom na dostatočne preukázanie nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu preto nevidel dôvod na nariadenie ústneho pojednávania podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, o ktoré žalobca ani nepožiadal. Z týchto dôvodov preto žiadal správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: Dňa 16.02.2015 žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril s H. A., nar. XX.XX.XXXX ako zamestnancom pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 16.02.2015 v pracovnej pozícii zámočník - nástrojár s miestom výkonu práce Dubnica nad Váhom. Podľa pracovného listu zamestnanec H. A. dňa XX.XX.XXXX pracoval od 6.00 hod. do 14.32 hod a odpracoval 8 hodín. Z výplatnej pásky zamestnanca H. A. za mesiac február 2015 vyplynulo, že v mesiaci február 2015 od 16.02.2015 do 27.02.2015 odpracoval 80 hodín počas 10-tich pracovných dní a prináleží mu hodinová mzda 320 € a odmena 17,50 €. Podľa registračného listu FO - prihláška zamestnanca s pravidelným príjmom zo dňa 16.02.2015 bol žalobcom zamestnanec H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému vzniklo poistenie dňa 16.02.2015, prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 16.02.2015 o 15,07 hod.. Z vyjadrenia konateľa žalobcu k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 15.04.2015, ktorá bola pokračovaním inšpekcie zo dňa 30.03.2015, bolo preukázané, že sporná situácia vznikla na základe urgentného ošetrenia personálnej manažérky, ktorá má za povinnosť okrem iného prihlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne, kedy tak urobila až po návrate z ošetrenia. V protokole zamestnanci Inšpektorátu práce Trenčín konštatovali porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. pre nesplnenie registračnej povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Práceneschopnosť personalistky ako dôvod zisteného nedostatku bol uvedený aj v správe o splnení opatrení z kontroly zo dňa 20.04.2015. Podnetom Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 18.6.2015 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. K oznámeniu doručenému žalobcovi dňa 22.6.2015 sa tento nevyjadril. Napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 085/2015/2.1/G IPTN/KAHIP/ ROZ/2015/262 zo dňa 14.07.2015 bola žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov uložená pokuta v sume 2.000 €. Včas podané odvolanie žalobca odôvodnil prakticky rovnakými skutočnosťami ako žalobcu. Zdôraznil, že v deň nástupu do zamestnania zamestnanec absolvoval vstupnú lekársku prehliadku a potrebné školenie. Rozhodnutím žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4504O-443/2015 zo dňa 30.9.2015 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní/ nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 vetá prvá zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod. 1 zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení /zákon o sociálnom poistení/ zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko správne orgány obstarali všetky vo veci do úvahy pripadajúce dôkazy a na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne posúdili. Prvostupňový správny orgán správne zistil, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a H. A. ako zamestnancom bol založený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.02.2015, ktorý bol aj dňom vzniku pracovného pomeru z dôvodu dojednaného dňa nástupu do práce /§42 ods. 1 a § 46 Zákonníka práce/. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánov ďalej vyplynulo, že zamestnanec H. A. nastúpil do práce dňa 16.02.2015, kedy odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu aj s prestávkou na odpočinok a jedenie v čase od 6.00 hod. do 14.30 hod.. Žalobca ako zamestnávateľ poukázal zamestnancovi H. A. februárovú mzdu za odpracovanie 80 hodín počas 10-tich pracovných dní od 16.02.2015 do 27.02.2015. Z uvedených faktov je preto zrejmé, že samotný žalobca považoval za odplatný výkon závislej práce na základe pracovnej zmluvy už činnosť, ktorú zamestnanec H. A. pre neho začal vykonávať dňa 16.02.2015 od 6-tej hodiny ráno. Súd tiež považuje za potrebné upozorniť na nezrovnalosti v obrane žalobcu. Na kontrolné zistenia prvostupňového správneho orgánu zhrnuté v protokole o výkone inšpekcie práce žalobca reagoval tak, že vytýkaný nedostatok bol zavinený jedine v dôsledku urgentného ošetrenia personálnej manažérky. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu však už namietal, že v deň nástupu do zamestnania dotknutý zamestnanec absolvoval vstupnú lekársku prehliadku a potrebné školenie. Vo vzťahu k takto prednesenej obrane súd poznamenáva, že žalobca svoje obranné tvrdenia nepodložil a nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Podľa súdu je tiež nelogické, aby žalobca rozšíril svoju obranu o ďalšie nové a nepreukázané skutočnosti, o ktorých sa však vo svojom prvotnom vyjadrení ku kontrolným zisteniam žiadnym spôsobom nezmienil, hoci mu v tom nič nebránilo, a o ktorých by mal vedieť už v čase ukončenia inšpekcia, keď mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie k zisteniach inšpektorov. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považuje námietky žalobcu, čo do neúplného zistenia skutkového stavu za nedôvodné, nakoľko mal za preukázané, že k prihláseniu zamestnanca H. A. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo až potom ako menovaný zamestnanec začal pre žalobcu ako zamestnávateľa reálne vykonávať platenú činnosť zamestnanca v zmysle dojednanej pracovnej zmluvy zo dňa 16.02.2015, t.j. začal plniť úlohy a povinnosti v súlade s dojednanou pracovnou náplňou, za ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ zaplatil mzdu. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 /zákon o inšpekcii práce/ inšpektorát rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. /správne delikty/ inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ veta prvá správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Zo znenia a označenia § 19 zákona o inšpekcii práce a § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní jednoznačne vyplýva, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania /§ 3 ods. 2 vetá prvá zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní/ sa posudzuje a postihuje ako správny delikt, ktorého znaky skutkovej podstaty nezahŕňajú prvok zavinenia. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o povinnosti správnych orgánov vykonať o veci ústne pojednávanie, súd nemôže súhlasiť s názorom žalobcu o povinnosti aplikovať na prejednávaný prípad zákon o priestupkoch, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i/ v spojení s § § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii, ktoré odkazujú pri ukladaní pokuty na postup podľa Správneho poriadku, ktorý ako jediný je možné aplikovať pri rozhodovaní o pokute podľa zákona o inšpekcii práce v prípadoch nelegálneho zamestnávania. Na rozdiel od spomínaného zákona o priestupkoch, ktorý obligatórne ukladá povinnosť vykonať vo veci ústne pojednávanie, Správny poriadok predpokladá len možnosť ústneho pojednávania v závislosti od povahy veci /najmä v prípade potreby dokazovania za účelom ustálenia skutkového stavu/ alebo ak to ukladá osobitný zákon. Nakoľko súd dospel k záveru o náležitom zistení skutkového stavu správnymi orgánmi a zákon o inšpekcii neukladá povinnosť vykonať vo veci ústne pojednávanie, súd ma za to, že v preskúmavanom prípade správne orgány neboli povinné vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné ani účelné. Preto súd námietku žalobcu o procesnom pochybení z dôvodu nezákonného postupu zo strany správnych orgánov nepovažuje za dôvodnú. Podľa názoru súdu postup správnych orgánov nebol v rozpore s účelom a zmyslom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ak žalobca v pracovný deň - pondelok uzatvára s fyzickou osobou pracovnú zmluvu s okamžitým nástupom do práce, tak ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, vedome sa napr. z dôvodu časovej núdze vystavuje riziku nelegálneho zamestnávania pre nesplnenie si registračnej povinnosti. Z tohto pohľadu sám žalobca sa pričinil do značnej miery o vznik protiprávneho stavu. Z uvedeného potom vyplýva, že dodržanie účelu a zmyslu zákonnej úpravy treba vykladať nielen z pohľadu rešpektovania práv žalobcu, ale aj z pohľadu vyžadovania plnenia povinností žalobcu, ktoré mu ukladá či už zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ale vo všeobecnej rovine aj Občiansky zákonník v ustanovení § 43, podľa ktorého účastníci /fyzické a právnické osoby/ sú povinné dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. S poukazom na uvedené preto postup správnych orgánov súd nevyhodnotil ako šikanózny. Pretože námietka týkajúca sa zápisu žalobcu do registra právnických osôb porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania nebol a ani nie je predmetom konania, súd na túto námietku neprihliadal. S poukazom na vyššie uvedené považuje súd skutkový stav zistený a ustálený prvostupňovým správnym orgánom a potvrdený žalovaným za dostačujúci a správne právne posúdený. Z tohto dôvodu, keď súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a im predchádzajúci procesný postup sú v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.