Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 18Sp/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200832 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Ul. M. Mišíka 28, Prievidza, za účasti T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 24. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 24. augusta 2015. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 19. októbra 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené na rozhodnutie dňa 27. novembra 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/ XXXX zo dňa 24. augusta 2015 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a T. ako záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 (t. č. DSS Nestor o. z. IČO 42180139, Stred 449, Zázrivá). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. územie A. v podielovom spoluvlastníctve 1/2, stavba so súpisným číslom XXX,. rodinný dom na pozemku CKN parcelné číslo XXX, . parc. CKN č. XXX záhrada o výmere 155m2, parc. CKN č. XXX z.astavaná plocha a nádvorie o výmere 74m2, a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A. zapísanej na LV č. XXXX . ako parcela registra EKN číslo XX/XX záhrada o výmere 261m2 v podiele X/X -na. Odporca v konaní zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníka má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie. Účastník T. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa § 250l O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Krajský súd z podkladov tvoriacich obsah administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a p. T. ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2014 na zabezpečenie istiny v sume 350 Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to p. T. v Dohode o splnomocnení z 21.02.2014 udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastnil. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ u.zavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. T. ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 09.04.2015. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané nG. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 09.04.2015. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. T. bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že p. T. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2014. Následne na to dňa 21.02.2014 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.). Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, ktorého obsah dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Dlžník nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť výber osoby splnomocnenca. Nemožno preto hovoriť o slobodnom prejave vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa, ktorý nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení vyplýva pre splnomocnenca povinnosť konať v prospech splnomocniteľa (dlžníka) a hájiť jeho záujmy. Podľa súdu je v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa, ak splnomocnenec za účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy vo výške 350 Eur plus príslušenstvo pristúpi k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa dotýka nehnuteľného majetku dlžníka v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška pohľadávky navrhovateľa z úverovej zmluvy, čo svedčí o zjavnej nevyváženosti v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Aj z týchto dôvodov považuje súd tento právny úkon za neplatný. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, odporca postupoval v súlade so zákonom, keď návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Súd má za to, že odporca vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a súčasne navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi /§ 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb./ uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti toto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.