Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200865 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200865.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Pegastav s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, Sverepec 187, IČO: 46 153 179, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Súkeníkom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20939505/2015 zo dňa 6. októbra 2015 a Daňového úradu Trenčín č. 20434008/2015 zo dňa 29. júna 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 20939505/2015 zo dňa 6. októbra 2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 20434008/2015 zo dňa 29. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 703,48 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 eur a z náhrady trov právneho zastupovania a hotových výdavkov vo výške 633,78 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Súkeníka, vedený v OTP Banke Slovensko a.s., pobočka Považská Bystrica číslo: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 20434008/2015 zo dňa 29.06.2015 a rozhodnutia žalovaného č. 20939505/2015 zo dňa 06.10.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín /správca dane/, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 58.397,27 eur z dôvodu, že náklady na poskytnuté práce v celkovej výške 307.354,05 eur fakturované spoločnosťami TAKRO, s.r.o. vo výške 92.343,55 eur, MUGIDO, s.r.o. vo výške 199.170,50 eur a ŽILSTA, s.r.o. vo výške 15.840 eur neboli správcom dane uznané ako daňové výdavky podľa § 2 písm. 1/ zákona č. 595/2003 o dani z príjmu pre ich nepreukázanosť. Podľa žalobcu správne orgány na neho nezákonne prenášali dôkazné bremeno, keď mu ukladali povinnosť dokazovať skutočnosti, ktoré mu zo zákona nevyplýva preukazovať. Ďalej im vytýkal nezákonný spôsob hodnotenia dôkazných prostriedkov /svedeckých výpovedí a listinných dôkazov/, nesprávne právne posúdenie veci čo do § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmu v spojení s § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že pochybnosti správnych orgánov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu spisov, vrátane procesného pochybenia spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, keď sa správne orgány nevysporiadali s odvolacími námietkami žalobcu čo do právneho posúdenia veci, napr. tým, že neposkytli výklad § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmu, čo robí napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že podstata sporu tkvie v tom, že vynaložené náklady neboli preukázané. Z tohto dôvodu preto námietka čo do nesprávneho právneho posúdenia veci neobstojí. Poukázal, že každý daňový doklad okrem formálnych požiadaviek musí z pohľadu jeho obsahu zodpovedať skutočnosti. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia, vrátane toho, že stavebné práce poskytli fakturovaní dodávatelia, čo žalobca nesplnil a nepreukázal a čo sa nepodarilo preukázať ani dokazovaním vykonaným správcom dane. V konaní zabezpečené dôkazné prostriedky tak dokazujú len reálne uskutočnenie prác. Nesúhlasil s obranou žalobcu čo do nezohľadnenia plných mocí, nakoľko na ne počas konania prihliadal. Oboznámené čestné prehlásenia vyhodnotil ako dôkazné prostriedky, ktoré nepreukazovali skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žaloba je dôvodná. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: Žalobca si uplatnil náklady za úhradu faktúr v celkovej výške 199.170,50 eur od dodávateľskej spoločnosti MUGIDO, s.r.o. za odvedené stavebné a murárske práce na stavbách ASS Dubnica nad Váhom, Bohunice kaštieľ, Skládka Lednické Rovne, Domov dôchodcov Považská Bystrica a na stavbe v Námestove. Konkrétne sa jednalo o faktúru č. 120009 zo dňa 28.02.2012, int. č. 32 v sume 13.275 €; č. 120027 zo dňa 30.03.2012, int. č. 50 v sume 29.948,90 €; č. 120030 zo dňa 30.03.2012, int. č. 51 v sume 7.406,40 €; č. 120031 zo dňa 27.03.2012, int. č. 52 v sume 2.592,15 €; č. 120050 zo dňa 30.04.2012, int. č. 67 v sume 2.844,45 €; č. 120052 zo dňa 30.04.2012, int. č. 68 v sume 9.960 €; č. 120051 zo dňa 30.04.2012, int. č. 69 v sume 18.042,30 €; č. 120067 zo dňa 31.05.2012, int. č. 92 v sume 9.086,40 €; č. 120068 zo dňa 31.05.2012, int. č. 93 v sume 21.384,30 €; č. 120069 zo dňa 31.05.2012, int. č. 94 v sume 1.494 €; č. 120070 zo dňa 31.05.2012, int. č. 95 v sume 8.546,40 €; č. 120072 zo dňa 30.06.2012, int. č. 117 v sume 25.496,70 €; č. 120073 zo dňa 30.06.2012, int. č. 118 v sume 18.964,65 €; č. 120110 zo dňa 18.07.2012, int. č. 132 v sume 8.730,30 €; č. 120111 zo dňa 18.07.2012, int. č. 133 v sume 17.398 € a č. 120112 zo dňa 18.07.2012, int. č. 134 v sume 4.000,50 €. Na strane nákladov ďalej zaúčtoval faktúry č. 20120118, int. č. 153 v sume 28.923,75 €; č. 20120123, int. č. 154 v sume 1.998 eur; č. 20120127, int. č. 155 v sume 22.177,80 €; č. 20120128, int. č. 166 v sume 23.854 eur a č. 20120287, int. č. 214 v sume 15.390 € za dodané stavebné práce od spoločnosti TAKRO, s.r.o. v hodnote 92.343,55 eur bez DPH vykonané na stavbe Ekonomickej školy a Domova dôchodcov v Považskej Bystrici. Základ dane si žalobca znížil aj faktúrou č. 120026 zo dňa 13.01.2012, int. č. 13 v sume 15.840 eur bez DPH vystavenou spoločnosťou ŽILSTA, s.r.o. za dodanie stavebných prác na stavbe AS Dubnica nad Váhom. Podľa bankového výpisu z účtu žalobu vedeného vo VÚB BANKE, a.s. za mesiac január 2012 poukázal žalobca spoločnosti ŽILSTA, s.r.o. platbu vo výške 19.008,00 eur. Základným právnym rámcom obchodnej spolupráce žalobcu a spoločnosti MUGIDO, s.r.o. bola zmluva o poverení na vykonanie diela zo dňa 01.01.2012, ktorou žalobca poveril menovanú spoločnosť na vykonanie stavebných prác súvisiacich s vykonaním diela podľa požiadaviek objednávateľa. Súčasťou zmluvy bol cenník prác a služieb, kde boli rozpisy jednotlivých druhov a typov stavebných prác s uvedením hodinovej sadzby v eurách za ich výkon. Vo vzťahu k spoločnostiam ŽILSTA, s.r.o. a TAKRO, s.r.o. bola spolupráca založená obsahovo totožnými zmluvami o poverení na vykonanie diela zo dňa 01.01.2012, ktorých súčasťou boli cenníky ako v prípade spoločnosti MUGIDO, s.r.o. Cestou dožiadania bolo zistené, že spoločnosť MUGIDO, s.r.o. ako aj jej konateľ H. C., ktorého sa nepodarilo predvolať, sú nekontaktní. Z výpovede svedka V. H., podanej dňa 10.03.2014 a 06.02.2015, bývalého konateľa spoločnosti MUGIDO, s.r.o. v čase od 07.07.2011 do 28.03.2012, vyplynulo, že deklarovaný obchod sa stal, sporné faktúry vystavil a pre spoločnosť bol činný a mal právo ju zastupovať na základe ústnej dohody s novým majiteľom H. C. aj po zániku jeho konateľstva. Konateľ C. nebol vo veci vôbec činný. Spoločnosť sa podieľala na stavbe Domova dôchodcov Považská Bystrica, Skládky Lednické Rovne, Kaštieľa Bohunice a na prácach v meste Námestovo. Práce ako výmena okien, zatepľovanie, maľovanie, úpravy terénu vykonali ľudia, ktorí prišli zo zahraničia alebo boli nezamestnaní s tým, že spoločnosť nemala vlastných zamestnancov ani dodávateľov. Za odvedenú prácu ich vyplácal v hotovosti. Výkon prác viedol a kontroloval B.. Podklady k faktúram odovzdal novému konateľovi, a preto nimi nedisponuje. V prípade spoločnosti TAKRO, s.r.o. a jej konateľa O. Z. správca dane konštatoval ich nedosiahnuteľnosť, resp. nekontaktnosť. Svedok H. Y., niekdajší konateľ spoločnosti TAKRO, s.r.o. od 03.09.2012 do 14.09.2012, vypovedal k veci dňa 20.01.2014 a 08.01.2015. Potvrdil zdaniteľný obchod ako aj vystavenie sporných faktúr. Pred tým, ako sa stal konateľom, zastupoval spoločnosť na základe ústneho mandátu od bývalej konateľky F.. Rovnaká situácia bola aj po zániku jeho konateľstva, keď sa od 14.09.2012 stal konateľom O. Z., ktorému odovzdal agendu spoločnosti. Menovaní dvaja konatelia sa na preverovanom obchode aktívne nepodieľali. Práce vykonávali nezamestnaní bez písomných zmlúv. Práce na stavbe Domova dôchodcov v Považskej Bystrici im rozdeľoval a aj preberal B.. Ďalej potvrdil, že na základe splnomocnenia od konateľa F. N. zastupoval aj spoločnosť ŽILSTA, s.r.o. pri výstavbe Domova sociálnych služieb AS v Dubnici nad Váhom. Aj v tomto prípade vystavil spornú faktúru, práce vykonávali nezamestnaní vyplácaní v hotovosti, ako aj on ako zamestnanec spoločnosti. Svedok H. Y. správcovi dane predložil splnomocnenie zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva jeho oprávnenie na zastupovanie spoločnosti ŽILSTA, s.r.o. Plnomocenstvom zo dňa 14.09.2012 konateľ spoločnosti TAKRO, s.r.o. O. Z. splnomocnil H. Y. na zastupovanie spoločnosti. Podľa zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TAKRO, s.r.o. zo dňa 14.09.2012 bol pôvodný konateľ H. Y. vymazaný a novým konateľom sa stal O. Z.. Svedok S. M. vo výpovedi zo dňa 10.07.2014 uviedol, že v roku 2012 načierno pracoval pre spoločnosť MUGIDO, s.r.o., ktorú zastupoval V. H.. Pracoval na stavbe domova dôchodcov v Dubnici nad Váhom, Kaštieľ v Bohuniciach, Dom Dôchodcov na SNP v Považskej Bystrici, kde vykonával pomocné práce. Vyplácaný bol na ruku. V tom čase bol nezamestnaný. Podobne vypovedal dňa 11.08.2014 aj svedok U. T.. Na stavbách pracoval s pomocníkom s prezývkou YOGI a videl tam Y., H. a B.. Z výpovede svedka F. N., bývalého konateľa toho času už z obchodného registra vymazanej spoločnosti ŽILSTA, s.r.o., učinenej dňa 16.12.2013, súd zistil, že fakturované práce a všetky záležitosti okolo dodaných stavebných prác mal na starosti svedok H. Y., ktorému na tento účel udelil písomné splnomocnenie. Agendu firmy odovzdal novému konateľovi z Kórejskej republiky s tým, že zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 16.01.2012 previedol svoj podiel v spoločnosti na spoločnosť sídliacu v Seychelskej republike. Podľa oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 19.01.2015 bol svedok H. Y. zamestnancom spoločnosti ŽILSTA, s.r.o. od 07.03.2011 do 29.11.2011. Z výpovede svedka M. S. zo dňa 10.11.2014 bolo zistené, že pracoval tak pre žalobcu ako aj pre spoločnosť ŽILSTA, s.r.o., odkiaľ pozná B., Y. a M.. Pomocné práce vykonával načierno a peniaze poberal na ruku, pretože bol nezamestnaný. Jednalo sa o stavby domova dôchodcov a škôlky v Dubnici nad Váhom. Podľa svedka O. X., ktorý vypovedal dňa 03.12.2014, tento pozná len spoločnosť MUGIDO, s.r.o., pre ktorú v roku 2012 pracoval na Domove dôchodcov v Považskej Bystrici. V tom čase bol nezamestnaný a išlo o prácu načierno. Na stavbe komunikoval s človekom s prezývkou Alex, ktorý mu peniaze vyplácal na ruku. Podobné skutočnosti, aké vypovedal svedok O. X., vyplynuli aj z výpovede svedka M. A. zo dňa 01.12.2014. Vo výpovedi zo dňa 01.12.2014 svedok F. M. uviedol, že v roku 2012 pracoval pre spoločnosť TAKRO, s.r.o. na stavbe Domova Dôchodcov v Považskej Bystrici. V tom čase bol nezamestnaný a pracoval načierno. Peniaze za výkon murárskych ako aj pomocných prác mu na ruku vyplácal svedok Y.. Pracoval so S. a ostanými, ktorých mená si už nepamätá. Dňa 02.02.2015 bola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti TAKRO, s.r.o. Mgr. I. F.. Funkciu konateľa vykonávala v roku 2012. Všetky záležitosti, ktoré sa týkali sporných faktúr a s nimi spojených prác mal na starosti svedok Y., ktorý mal od nej ústne poverenie. Ona nebola vo veci činná. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 žalobca vykázal daň vo výške 1.751,19 eur pri základe dane 9.219,98 eur. Na základe podaného daňového priznania správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmu právnických osôb za rok 2012, ktorej výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 58.397,27 eur. Správca dane neuznal žalobcovi náklady za stavebné práce fakturované v celkovej výške 307.354,05 eur spoločnosťami TAKRO, s.r.o., MUGIDO, s.r.o. a ŽILSTA, s.r.o. ako daňové výdavky podľa § 2 písm. 1/ zákona č. 595/2003 o dani z príjmu z dôvodu nepreukázania dodania stavebných prác vyššie menovanými spoločnosťami. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nie sú v medziach žaloby v súlade so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. V prejednávanom prípade správca dane neuznal náklady žalobcu na úhradu prác fakturovaných dodávateľskými spoločnosťami TAKRO, s.r.o., MUGIDO, s.r.o. a ŽILSTA, s.r.o. ako preukázané daňové výdavky z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, že menované spoločnosti boli aj skutočnými dodávateľmi fakturovaných služieb. Predmetom sporu tak nebola materiálna existencia vykonaných stavebných prác, ale pochybnosti správcu dane, či tieto práce vykonali dodávatelia uvedení na sporných faktúrach. Podľa správcu dane a žalovaného si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Ním predložené listinné dôkazy ako sporné faktúry, zmluvy o poverení na vykonane diela a bankové výpisy vyhodnotil len ako formálne dôkazy bez skutkovej podstaty, z ktorých nevyplýva, že by skutočne vykonané práce realizovali fakturovaní dodávatelia. Ani vykonané svedecké výpovede nepovažoval za dôkazy preukazujúce dodanie služieb vyššie menovanými spoločnosťami. Nekontaktnosť spoločností MUGIDO, s.r.o. a ŽILSTA, s.r.o. ako aj ich konateľov považovali za skutočnosť podporujúcu ich pochybnosť o zrealizovaní zdaniteľného plnenia dodávateľskými spoločnosťami. Žalobcovi tiež „prisúdili" zodpovednosť za výber obchodných partnerov. Prezentované úvahy správnych orgánov čo do hodnotenia dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly považuje súd za nesprávne, nakoľko nemajú oporu v právnych predpisoch. Ako už opakovane judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a ani zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Preto pokiaľ daňový subjekt účtoval protihodnotu služieb poskytnutých dodávateľmi za daňový výdavok, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že ich vynaložil v súvislosti so skutočne poskytnutými prácami, t.j. že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobami uvedenými na faktúrach. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov. Niet žiadnych pochýb, že žalobca má prioritnú povinnosť preukázať zákonnosť a oprávnenosť vynaložených výdavkov. Treba si ale uvedomiť, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. Dôkazná povinnosť žalobcu sa vzťahuje na skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Dá sa povedať, že žalobca je povinný preukazovať len tie skutočnosti, ktoré dokáže ovplyvniť a na ktoré má reálny dosah. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. Ak žalobca, tak ako aj v tomto prípade, disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrami s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa /t.j. ktoré žalobca nemôže ovplyvniť/, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V rámci daňového konania je v závislosti od okolností prípadu dôkazné bremeno rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane, ktorý má právo /a povinnosť/ preverovať tvrdenia daňového subjektu, ale tiež povinnosť dokazovať skutočnosti, ktoré sú mimo právnej sféry vplyvu daňového subjektu ako dôsledok striedania zásady preverovacej a vyšetrovacej. Podľa okolností prípadu je právom ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. V danom prípade má súd za to, že správne orgány nepostupovali správne, ak odignorovali a nebrali do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom. Podľa súdu to boli práve tieto svedecké výpovede / svedok H., Y., N., M., T., X., S., A., M./, ktoré relevantným spôsobom preukázali nielen materiálnu podstatu sporných faktúr, ale aj skutočnosť, že to boli práve spoločnosti uvedené na sporných faktúrach, ktoré dodali fakturované práce. Hodnotiac výpovede jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach svedkovia jednoznačne potvrdili výkon prác pre spoločnosti, ktoré sú uvedené na dodávateľských faktúrach. To, že svedkovia svoje tvrdenia nedokázali podložiť inými dôkazmi, je len dôsledok ich nelegálneho zamestnávania /s výnimkou svedka Y., ktorý podľa oznámenia sociálnej poisťovne bol zamestnancom spoločnosti ŽILSTA, s.r.o./, čo ale v žiadnom prípade neznižuje výpovednú hodnotu ich tvrdení a nemôže ísť na ťarchu žalobcovi, nakoľko sa jedná o dôkazné bremeno správcu dane týkajúce sa právnych vzťahov žalobcových dodávateľov. Z ich výpovedi jasne vyplynulo, pre akú spoločnosť pracovali, na akých stavbách, kto bol kontaktnou osobou za stavebné spoločnosti a tiež mená niektorých spolupracovníkov. Správcom dane vytýkané nedostatky svedeckých výpovedí nie sú takého charakteru, resp. takej závažnosti, pre ktoré by ich bolo možné vyhodnotiť ako nepoužiteľné. Do úvahy pri ich hodnotení bolo treba vziať aj fakt, že svedkovia vypovedali s odstupom niekoľkých rokov. Je preto len prirodzené, ak nimi podaný opis podstatných skutočností nebol úplne presný. Vzhľadom k uvedenému súd nezistil žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by týmto svedectvám nemal veriť. Pre posúdenie predmetnej veci je však podstatné, že svojimi výpoveďami, ktoré sa navzájom dopĺňali, podporili tvrdenia žalobcu o dodaní stavebných prác spoločnosťami uvedenými na faktúrach. V tomto bode je potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že svedok Y. bol činný pre spoločnosť TAKRO, s.r.o. tak pred tým, ako sa stal konateľom a aj potom, ako už nebol konateľom, náležite vysvetlila nielen bývalá konateľka tejto spoločnosti, svedkyňa F., ale bolo preukázané aj plnomocenstvom od konateľa Z. o oprávnení svedka Y. konať v mene spoločnosti. Oprávnenie svedka Y. zastupovať tiež spoločnosť ŽILSTA dokazuje nielen výpoveď bývalého konateľa spoločnosti, svedka N., ale aj ním vystavené písomné splnomocnenie zo dňa 31.01.2012. Ani jedno zo splnomocnení pritom nebolo predmetom pochybností správcu dane. Správcom dane prezentované pochybnosti o oprávnenosti svedka H. vystupovať v mene spoločnosti MUGIDO, s.r.o. aj potom, čo prestal byť konateľom spoločnosti, vyvrátili výpovede svedkov X. a A., podľa ktorých na stavbe komunikovali s človekom s prezývkou Alex, ktorý im peniaze vyplácal na ruku. Úradný záznam vyhotovený správcom dane o telefonáte svedka X. zo dňa 20.10.2014 súd nemohol brať do úvahy, pretože nejde o dôkaz vykonaný zákonným spôsobom /obchádzanie zákonného spôsobu zabezpečenia dôkazu výsluchom svedka, o ktorom musí byť upovedomený daňový subjekt/. Už len z týchto svedeckých výpovedí je zrejmý ich význam pre správne ustálenie a pochopenie skutkového stavu. Preto je súd toho názoru, že správne orgány pochybili, keď pri hodnotení tohto prípadu nezohľadnili vykonané svedecké výpovede, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o dôkaznej núdzi žalobcu, teda, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi preukazujúcimi reálnosť uskutočnenia stavebných prác spoločnosťami MUGIDO, s.r.o., TAKRO, s.r.o. a ŽILSTA, s.r.o. S poukazom na skôr uvedené má súd práve naopak za to, že podané svedectvá, ktorým nemal súd dôvod neveriť, preukazujú správcom dane spochybňované tvrdenia žalobcu, ktorý aj s ich pomocou uniesol dôkazné bremeno. V neprospech žalobcu nemožno hodnotiť ani nekontaktnosť dodávateľských spoločností MUGIDO, s.r.o. a TAKRO, s.r.o., vrátane ich aktuálnych konateľov. Nekontaktnosť menovaných spoločností fakticky znamená stav, keď správca dane nezistil žiadne skutočnosti podstatné pre správne určenie dane, teda ani v prospech ani neprospech žalobcu. Predmetná situácia tak nemôže zaťažovať žalobcu, čo znamená, že správca dane z toho faktu nemôže vyvodzovať skutkové a právne závery v neprospech žalobcu. Okrem toho vo veci zabezpečené dôkazy svedčia o fakte, že dodávateľské spoločnosti v čase realizácie stavieb boli činné a funkčné. Preto prípadnú zodpovednosť žalobcu za výber obchodných partnerov treba hodnotiť podľa okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného obchodu. Neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností ako samostatných a od žalobcu nezávislých obchodných spoločností žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a preto mu nemôže byť kladená na ťarchu. V prejednávanom prípade materiálna existencia fakturovaných služieb nebola predmetom sporu. Okrem nespornej existencie vyhotovených diel - stavieb svedčia o nich dodávateľmi vystavené faktúry, ktoré s odkazom na zmluvy o poverení na vykonanie diela zo dňa 01.01.2012, ktorých súčasťou bol cenník jednotlivých druhov a typov stavebných prác s uvedením hodinovej sadzby, podľa názoru súdu spĺňajú minimálne zákonné náležitosti faktúr podľa § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, nakoľko žalobcom predložené faktúry sú použiteľné tak pre potreby DPH ako aj dane z príjmu. S prihliadnutím na uvedené súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa dôkazného bremena za dôvodnú. Bol to nielen správca dane, ale aj žalobca, ktorý v dôsledku nekontaktnosti fakturovaných dodávateľov bol nútený vyvinúť značnú dôkaznú aktivitu na preukázanie reálnosti dodania služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Jej výsledkom bolo vykonanie viacerých dôkazných prostriedkov, hlavne svedeckých výpovedí, ktoré však správne orgány bezdôvodne, riadiac sa nesprávnymi právnymi úvahami považovali za nehodnoverné alebo nepostačujúce na preukázanie zdaniteľného plnenia zo strany fakturovaných obchodných spoločností, na základe čoho dospeli k pochybnostiam o dodaní stavebných prác spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach. Následkom uvedených pochybení zo strany správnych orgánov bolo prijatie chybného právneho záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú plne v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia tak správcu dane ako aj žalovaného zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane opätovne vyhodnotiť vo veci zabezpečené dôkazné prostriedky a pri ich posudzovaní, pokiaľ nedôjde k podstatným skutkovým zmenám, sa riadiť právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania. Náhrada trov konania spočívala v 3 úkonoch právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 139,83 €, písomné podanie na súd - žaloba vo výške 139,83 € a zastupovanie pred súdom vo výške 143 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za rok 2015 v sume 139,83 € a za rok 2016 /účasť na pojednávaní/ 143 € a z 3x príslušného režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 25,36 € (2 x 8,39 € a 1 x 8,58 €). Spolu súd priznal žalobcovi odmenu právneho zastúpenia vo výške 448,02 €. Zároveň súd priznal žalobcovi aj uplatnenú náhradu hotových výdavkov, a to náhradu za stratu času vo výške 57,20 € za 4 polhodiny cesty z Považskej Bystrice do Trenčína a späť v deň pojednávania /17.05.2016/ a náhradu cestovných výdavkov vo výške 22,68 €. Nakoľko je advokát žalobcu platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady o sumu 105,58 € ako 20 % DPH. Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 703,48 eur zahŕňajúcu náhradu trov právneho zastupovania a hotových výdavkov vo výške 633,78 eur a už zaplatený súdny poplatok vo výške 70 eur. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.