Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200899 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Facehome s.r.o. so sídlom v Žiline, Antona Bernoláka 13/14, IČO: 47 682 809, právne zastúpeného Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom v Žiline, Veľká Okružná 39 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TN- OVBP2-2015/027215-002/Ja zo dňa 20. októbra 2015 a Mesta Prievidza č. 1.2.-6715-2015/81029 zo dňa 17. júla 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ- TN-OVBP2-2015/027215-002/Ja zo dňa 20.10.2015, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia Mesta Prievidza /prvostupňový správny orgán/ tak, že znenie „Podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona ukladá účastníkovi konania" nahradil formuláciou „Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona ukladá účastníkovi konania" a v ostatnej časti fakticky potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho, ktorým podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500 € za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 15.04.2015 na stavbe „Dvojdom - Duplex riečna - IBV Prievidza, Rodinný dom B1-B2", KN-C par. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX k. ú. O. používal stavebný mechanizmus - betónovú pumpu a 2 betónové zásobníky nad obmedzujúce výšky určené Dopravným úradom v záväznom stanovisku č. 11612/2014/ROP-002- P/18471 zo dňa 14.07.2014, pričom ich použitie vopred písomne neoznámil Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska - Aeroklubu letisko Prievidza, čo bolo v rozpore s podmienkami stavebného povolenia č. 2.4.3-06-6237-2014 vydaného dňa 12.08.2014 mestom Prievidza, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona. V správnej žalobe žalobca výslovne namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na jednoznačné preukázanie porušenia povinností z jeho strany. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nepreukázal porušenie podmienky č. 1 záväzného stanoviska o prekročení obmedzujúcej výšky stavebnými mechanizmami. Vyhotovenú fotodokumentáciu považoval za skresľujúcu a za nepostačujúcu na prijatie záveru o prekročení obmedzujúcich výšok, ktoré mali byť určené zameraním pomocou atestovaného prístroja. Ďalej vytýkal nevyhotovenie výškopisu a polohopisu, ktoré by určovali miesto a výšku, v ktorej mali byť zariadenia umiestnené. Poukázal, že nie je jasné, aký typ sila bol na stavbe použitý a v akej výške pracovali, nakoľko tieto mechanizmy majú rôzne výškové rozpätia. Uvedená skutočnosť je pritom predmetom dôkazného bremena správnych orgánov. Výšku uloženej pokuty vyhodnotil ako neadekvátnu a výrok o jej uložení ako nepreskúmateľný. Za jediné preukázateľné porušenie povinnosti považoval nesplnenie si oznamovacej povinnosti, ktorú si dodatočne splnili. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že skutková podstata správneho deliktu bola zo strany prvostupňového správneho orgánu dostatočne preukázaná. O uskutočnení stavby v rozpore so stavebným povolením jasne svedčí počas stavebného dohľadu zo dňa 15.04.2015 vyhotovená fotodokumentácia. Dodatočné oznámenie o začatí stavby žalobca podal až 43 dní od uskutočnenia dohľadu. Vo veci zabezpečené dôkazné prostriedky tak jednoznačne preukázali, že použité stavebné mechanizmy jasne a výrazne prekročili povolené výšky v ochrannom pásme letiska, čim mohol ohroziť letovú prevádzku, ale aj samotnú stavbu. Pokuta bola uložená v spodnej časti zákonnej sadzby a pri jej ukladaní na základe zaobstaraných podkladov boli zohľadnené všetky zákonné kritériá. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: Prvostupňový správny orgán dňa 12.08.2014 vydal žalobcovi stavebné povolenie č. 2.4.3-06-6237-2014 na stavbu „Dvojdom - Duplex Riečna - IBV Prievidza, Rodinný dom B1-B2 v katastrálnom území O. na parcele č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX. Podľa stavebného povolenia výšková úroveň vrchnej vrstvy podlahy v I. NP bola ± 0,00 a výška stavby v najvyššom bode strešnej konštrukcie bola 3,700 mm od 0,00. Súčasťou stavebného povolenia bola podmienka uskutočnenia stavby určená záväzným stanoviskom Dopravného úradu č. 11612/2014/ROP-002-P/19471 zo dňa 14.07.2014, podľa ktorej: 1) Najvyšší bod rodinného domu vrátane všetkých zariadení umiestnených na jeho streche (komíny, vzduchotechnika, požiarny rebrík, zariadenia, antény a pod.), ostatných stavebných objektov a zariadení umiestnených v riešenom území, maximálny vzrast drevín použitých na sadové úpravy a najvyšší bod stavebných mechanizmov použitých pri realizácii nesmie presiahnuť obmedzujúcu nadmorskú výšku určenú ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru Letiska Prievidza v rozmení 266,38 - 267,42 m n.m. Bpv, t. j. výšku v rozmedzí cca 4,13 - 5,20 m od úrovne ± 0,00 (najvyšší bod stavby - komín RD = 267,07 m n.m. Bpv, t. j. výška cca 4,85 m od úrovne ± 0,00). 7) Stavebník je povinný písomne oznámiť Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska - Aeroklub Letisko Prievidza minimálne 7 dní vopred začatie stavby a termín použitia stavebných mechanizmov (v prípade možnosti postačí informáciu zaslať Dopravnému úradu elektronickou poštou na adresy v stanovisku uvedené). Maximálna výška povolenej stavby 3,700 vyplynula aj z technického výkresu stavby, podľa ktorého úroveň ± 0,00 bola v nadmorskej výške 262,220 m. Podľa návodu na obsluhu transportného tlakového zásobníka od výrobcu BAUMIT voľne dostupného na internete je výška sila S 18/2, resp. S 22/2 m3 je 6.570 mm /7.150 mm/. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu na stavbe žalobcu dňa 15.04.2015 Dopravným úradom bolo podľa záverečnej správy zistené, že stavebník používa stavebný mechanizmus - hydraulické rameno bez predchádzajúceho oznámenia Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska - Aeroklub Letisko Prievidza, o.z. nad obmedzujúce výšky určené Dopravným úradom vo vyjadrení, a tým v rozpore s výškovým obmedzením určeným ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru Letiska Prievidza a na stavenisku sú umiestnené 2 betónové zásobníky v rozpore s podmienkou č. 1 vyjadrenia a výškovým obmedzením určeným ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru Letiska Prievidza. Prílohou vyjadrenia bola aj fotodokumentácia z výkonu dohľadu v počte 9 fotografií vyhotovených v časovom rozpätí od 10:29 do 11:15 hod. Podaním zo dňa 30.06.2015 označeným ako upovedomenie o začatí správneho konania prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie správneho konania na prejednanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona na základe skutočností zistených Dopravným úradom pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Do zápisnice z ústneho prejednania správneho deliktu zo dňa 15.07.2015 konatelia žalobcu M. K. a A. M. zhodne uviedli, že oznamovaciu povinnosť si splnili dodatočne dňa 28.05.2015. Popreli, že by použité stavebné mechanizmy prekročili obmedzenú výšku. Nevedeli sa vyjadriť k rozmerom použitých zásobníkov. Necítili sa byť vinnými zo spáchania správneho deliktu. Napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi z vyššie uvedených dôvodov uložená pokuta v sume 1.500 €. Vo včas podanom odvolaní žalobca zdôraznil, že správny orgán nepreukázal spáchanie správneho deliktu, keď nedostatočne zisťoval skutkový stav veci. Vyhotovená fotodokumentácia podľa jeho názoru podlieha skresleniu. Poprel úmyselné porušenie stavebných podmienok. Uloženú pokutu považoval za neprimeranú a v tejto časti napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Rozhodnutím žalovaného bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 141a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve /letecký zákon/ pri stavbách v ochranných pásmach letísk a v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách podľa § 30, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je Dopravný úrad dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/ správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 a 3 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko na základe vykonaného dokazovania riadne ustálili skutkový stav a svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodnili. S poukazom na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že žalobca ako stavebník na základe stavebného povolenia realizoval stavbu v ochrannom pásme Letiska Prievidza. Vzhľadom na špecifické miesto vyhotovovania stavby sa k nej ako dotknutý orgán v súlade so stavebným zákonom a zákonom o civilnom letectve vyjadroval aj Dopravný úrad. Ten v záväznom stanovisku, ktoré sa premietlo do podmienok uskutočňovania stavby, podmienil súhlas s výstavbou so splnením povinnosti, aby najvyšší bod použitých mechanizmov nepresiahol obmedzujúce nadmorské výšky v rozmedzí od 267,07 m n.m. Bvp do 267,42 m. n.m. Bvp, t.j. výšku v rozmedzí cca 4,16 m až 5,20 m od úrovne ± 0,00 a najvyšší bod stavby - komín RD obmedzujúcu nadmorskú výšku 267,07 m n.m. Bvp, t.j. výšku cca 4,85 m od úrovne ± 0,00, a aby stavebník písomne vopred oznámil termín začatia stavby a použitia stavebných mechanizmov Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska - Aeroklub Letisko Prievidza. Za účelom dodržiavania stanovených podmienok uskutočňovania stavby Dopravný úrad vykonal dňa 15.04.2015 stavebný dohľad, kde zistil, že žalobca bez prechádzajúceho oznámenia použil stavebné mechanizmy, betónové zásobníky a betónovú pumpu nad rozsah povolených obmedzujúcich výšok. S prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu, ktorý nepopieral nesplnenie si oznamovacej povinnosti, zostalo medzi účastníkmi sporné to, či došlo k použitiu stavebných mechanizmov nad rozsah povolených obmedzujúcich nadmorských výšok. Správne orgány pri ukladaní pokuty vychádzali zo zabezpečenej fotodokumentácie, stavebného povolenia a technických podkladov k stavbe. Z nich je zrejmé, že maximálna výška budovaných stavieb je 3,7 m od úrovne terénu /0,00/ s tým, že úroveň ± 0,00 zodpovedá nadmorskej výške 262,22 m. S pripočítaním maximálnej povolenej výšky stavby najvyšší bod strešnej konštrukcie dosiahol nadmorskú výšku 265,92 m. Rozdiel medzi týmto najvyšším dosiahnutým bodom stavby a hornou hranicou rozpätia povolenej obmedzujúcej nadmorskej výšky 267,42 m je 1,5 metra. Vypočítaný rozdiel v nadmorskej výške /1,5 m/ tak zodpovedá aj rozdielu medzi hornou hranicou maximálne povolenej výšky v teréne /5,20 m/ a maximálnou výškou stavby /3,7 m/. Po oboznámení sa s vyhotovenými fotografiami súd má za to, že vzhľadom na rôzne vzdialenosti, z ktorých boli rozostavané stavby zachytené a s prihliadnutím na výšku okolitých objektov na zemskom povrchu, v teréne, možno s istotou vylúčiť namietané skreslenie fotografických záznamov. Z obrazových záznamoch je pritom zrejmé, že vzhľadom na výšku stavieb, ktoré mali v niektorých častiach už vyhotovenú, resp. riadne dokončenú oplechovanú plochú strešnú konštrukciu /fotografie s časovým údajom 10:29/, betónová pumpa bola použitá v oveľa väčšej výške ako maximálna povolená obmedzujúca výška 5,20 metra, ktorej zodpovedá nadmorská výška 267,42 metra. Rameno pumpy sa podľa súdu jednoznačne pohybovalo vo výške väčšej, ako bol zistený rozdiel 1,5 metra nad stavbami. Tento fakt nepriamo dokazuje aj fotografia s časovým údajom 10:38, kde rameno betónovej pumpy už v zloženom stave presahuje výšku časti rozostavaných stavieb s už technickou prípravou /tzv. veniec/ na vyhotovenie plochej strechy. Rovnaký záver vyplýva aj vo vzťahu k betónovým zásobníkom, ktoré čo do výšky zreteľne o viac ako 1,5 metra presahujú dokončenú strechu časti stavieb, čím prekračujú maximálnu obmedzujúcu výšku ochranného pásma vzletového a približovacieho priestoru Letiska Prievidza. Tento fakt je zrejmý nielen z fotografie s časovým údajom 10:36, ale tiež z návodu na obsluhu transportného tlakového zásobníka od výrobcu BAUMIT, podľa ktorého je výška zásobníka minimálne 6.570 mm. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je zrejmé, aký typ zásobníka bol na stavbe použitý, tá podľa súdu neobstojí. Prvostupňový správny orgán na ústnom pojednávaní v súlade so zásadou súčinnosti a náležitého zistenia skutkového stavu v rámci výsluchu konateľov žalobcu im položil otázku na typ použitých zásobníkov. Ani jeden z nich však na ňu zarážajúco nevedel odpovedať. Z tohto dôvodu si preto správny orgán z úradnej povinnosti z voľne dostupných zdrojov na internete zabezpečil informácie o technických parametroch betónových síl spoločnosti BAUMIT, ktoré boli použité aj na stavbe žalobcu. Ako už bolo uvedené skôr, ich výška podľa technických údajov podstatne presiahla povolené obmedzujúce výšky. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca i napriek viacerým procesným možnostiam žalovaným zistený údaj o výške betónových síl nevyvrátil, resp. nepreukázal, že použil iný typ betónového zásobníka. S poukazom na obsah administratívneho spisu má súd za to, že správne orgány obstarali všetky do úvahy pripadajúce dôkazné prostriedky, ktoré poskytli dostatok informácií na ustálenie skutkového stavu dôležitého pre ich rozhodnutia. Správne orgány podľa súdu správne zistili, že v čase výkonu stavebného dohľadu žalobca postupoval v rozpore so stavebným povolením, keď na stavbe v ochrannom pásme Letiska Prievidza bez predchádzajúceho písomného oznámenia používal stavebné mechanizmy v takej výške, ktorá presiahla maximálnu povolenú obmedzujúcu výšku ich použitia. Popísaným konaním tak žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona. Protiprávnym konaním žalobcu, ktoré spočívalo v neoznámení začatia stavby a použitia stavebných mechanizmov a súčasne v prekročení maximálnych obmedzujúcich nadmorských výšok pri práci so stavebnými mechanizmami, tak bola založená objektívna zodpovednosť žalobcu za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Čo sa týka uloženej pokuty, súd je toho názoru, že správne orgány sa pri jej ukladaní dôsledne riadili ustanoveniami § 106 ods. 3 stavebného zákona. Podľa súdu pokuta bola uložená na základe a v medziach zákona. Stavebný zákon za spáchaný správny delikt umožňuje uložiť pokutu až do výšky 165.969,59 € /5 mil. Sk/. Pokuta je tak uložená hlboko v dolnej polovine zákonného rozpätia a vzhľadom na závažnosť dvojnásobného protiprávneho konania, jeho následky, okolnosti spáchania, zohľadňujúc tak výchovný ako aj represívny účel pokuty vrátane individuálnej a generálnej prevencie správne orgány postupovali v rámci zákonnom povolenej voľnej úvahy a uložili zákonnú a primeranú pokutu. S poukazom na vyššie uvedené súd považuje skutkový stav za riadne zistený. Správne orgány sa súčasne náležite a jasne vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami, na základe ktorých rozhodli. Pretože súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a im predchádzajúci procesný postup sú v súlade so zákonom, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu neprislúcha náhrada trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.