Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200041 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ArchiCon, s.r.o., so sídlom I. Olbrachta 900/6, Trenčín, IČO: 44 948 620, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1647851/2015 zo dňa 9. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1647851/2015 zo dňa 9. novembra 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva (žalovaného) č. 1647851/2015 zo dňa 9.11.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (správca dane) č. 1157081/2015 zo dňa 15.7.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 vo výške 28.846,47 € nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 28.800,47 € a vyrubením dane 46 €, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH vo výške 14,49 € za dodávky plynu z dodávateľských faktúr spoločnosti SPP, a.s. Bratislava, DPH vo výške 15,78 € za dodávky elektrickej energie z dodávateľských faktúr spoločnosti ZSE Energia, a.s. a DPH vo výške 28.816,20 € z faktúr dodávateľskej spoločnosti Nettix, s.r.o. za nákup kryštálového cukru, ktorý bol následne predmetom deklarovaného intrakomunitárneho dodania do ČR. Dôvodov nepriznania nároku na odpočet DPH bolo nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia a pri dodávkach energií nepreukázanie ich vecného súvisu so zdaniteľným plnením. 2. V podanej žalobe namietal tieto skutočnosti: - rozhodnutia orgánov verejnej správy neboli vydané v zákonnej lehote, - žalovaný sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa: - predĺženia lehoty na vydanie nového rozhodnutia, - nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, - nezákonného postupu pri oboznamovaní žalobcu s dôkazmi, - nezákonne získaných dôkazov ako podkladov pre nové rozhodnutie, - neuvedenia všetkých skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, - nevysporiadania sa s návrhmi a námietkami žalobcu, - uvedenia len vybraných dôkazov a nevyhodnotil rozpory medzi dôkazmi, - neuvedenia úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, - a rozloženia dôkazného bremena. 3. Podľa žalobcu výsledky daňovej kontroly nesvedčia záveru, ku ktorému dospel správca dane, rozhodnutia orgánov verejnej správy nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a má za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno. 4. Žalovaný v stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote podľa § 65 Daňového poriadku. Oboznámenie žalobcu s výsledkami daňovej kontroly na ústnom pojednávaní zo dňa 26.3.2015 považuje za zákonné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a uviedol úvahy pre aplikáciu konkrétneho právneho predpisu. Zaobstarané dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s ktorými všetkými oboznámil žalobcu a náležite sa venoval všetkým jeho námietkam. Skutočnosti dôležité pre správne určenie dane boli podľa jeho názoru zistené v potrebnom rozsahu. Z jeho strany vykonané dokazovanie náležite spochybnilo tvrdenia žalobcu. K ostatným žalobcom vzneseným námietkam uviedol, že sa s nimi riadne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. 5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, vrátane rozhodnutia a postupu správcu dane, podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žaloba je dôvodná. 6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti : 7. Daňová kontrola sa začala dňa 21.11.2012 oznámením zo dňa 31.10.2012, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 6.11.2012. 8. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 12.2.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 12.2.2013 do dňa obdržania odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii na spoločnosti Vilodre Company, s.r.o. so sídlom v Českej republike a SUGAR TREND Kft. so sídlom v Maďarskej republike. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 14.2.2013. 9. Správca dane oznámením zo dňa 2.10.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 2.10.2013 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. 10. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 17.6.2014, ktorý spoločne s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi dňa 9.7.2014. 11. Dňa 1.8.2014 bolo správcovi dane oneskorene doručené vyjadrenie žalobcu. 12. Správca dane následne žalobcovi doručil dňa 25.8.2014 prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie. 13. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/524240/2014/5201 zo dňa 28.11.2014, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že správca dane nezákonne prerušil daňovú kontrolu skôr ako dňa 13.2.2013, kedy rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu. V dôsledku uvedeného nezákonného postupu došlo k prekročeniu jednoročnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a preto protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. 14. V ďalšom konaní správca dane dňa 26.3.2015 na ústnom pojednávaní upovedomil žalobcu s dôkazmi, ktoré sa týkali predmetu daňovej kontroly. K oboznámeným dôkazom sa žalobca vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2015. 15. Na deň 13.7.2015 bola stanovený dátum prerokovania pripomienok žalobcu, ktorého sa žalobca nezúčastnil. 16. V závere vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 15.7.2015 rozhodnutie č. 1157081/2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.7.2015. Následne o včas podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 16.11.2015. 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 19. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 20. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) 21. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) 22. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 24. S poukazom na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 sa začala dňa 21.11.2012 a z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii bola prerušená od 12.2.2013 do 1.10.2013. Výsledky daňovej kontroly správca dane zhrnul do Protokolu zo dňa 17.6.2014, u ktorého mal spoločne s výzvou na vyjadrenie vykázané doručenie žalobcovi dňa 9.7.2014. Dňa 14.8.2014 správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie o určení rozdielu dane, proti ktorému žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.11.2014 odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane prerušil daňovú kontrolu v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 daňového poriadku, keď daňová kontrola bola prerušená skôr ako uznesenie o jej prerušení bolo dané na poštovú prepravu. Uvedeným postupom došlo k prekročeniu maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorá mala byť ukončená najneskôr dňa 21.11.2013. A pretože daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť, inak je celé daňové konanie a z neho vychádzajúce rozhodnutie zaťažené chybou nezákonnosti. V ďalšom konaní správca dane vydal nové prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.7.2015, ktorým opätovne žalobcovi vyrubil rozdiel DPH a ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím zo dňa 9.11.2015 potvrdil. 25. Podľa správneho súdu opísaným postupom konali orgány verejnej správy v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 1 a § 46 ods. 9 a 10 Daňového poriadku s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola je procesom smerujúcim k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), resp. podkladov pre budúce vykonanie vyrubovacieho konania. Vo svojich dôsledkoch predstavuje závažný zásah do práv daňového subjektu zo strany správcu dane. Preto aj pri správe daní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane voči daňovému subjektu, ktorá je vyjadrená určením limitov pre trvanie daňovej kontroly, a ktorú nemožno vykonávať dlhšie, než ustanovuje zákon. Z toho plynie, že účel daňovej kontroly vyjadrený v ustanovení § 44 ods. 1 Daňového poriadku nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Daňová kontrola z tohto dôvodu musí byť vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, čo je odrazom vyššie zmienenej zásady zákonnosti zakotvenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V opačnom prípade by sa jednalo o konanie správcu dane mimo zákonný rámec zakladajúci nezákonnosť daňovej kontroly, tak ako v prejednávanom prípade. 26. Je potrebné si uvedomiť, že za dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného potom vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť, nakoľko za dôkaz môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle právnych predpisov. Dôkaz získaný z dôkazného prostriedku musí byť preto zákonný. Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo postupom, ktorý je v súlade s právom. Od zákonnosti je nutné rozlišovať tzv. procesná nepoužiteľnosť dôkazu (neprípustnosť dôkazu), pri ktorej ide v zásade o zákonný dôkaz, ktorý však vzhľadom k určitým iným okolnostiam nemôže byť použitý v ďalšom priebehu konania a nie je možné z neho vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci. 27. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že zistenia a skutočnosti obstarané správcom dane počas nezákonnej daňovej kontroly sú nepoužiteľné práve v dôsledku nezákonného spôsobu vykonania daňovej kontroly a nemožno ich preto využiť ako podklad pre uloženie povinnosti napadnutými rozhodnutiami. 28. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým ustanovenia § 44 ods. 1 a § 46 ods. 9 a 10 Daňového poriadku vyjadrujúce zásadu primeranosti a zákonnosti. Daňová kontrola v tomto prípade nebola vykonaná zákonným spôsobom a protokol z nej preto nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý rovnako ako aj ostatné skutočnosti (dôkazy) obstarané počas nezákonnej daňovej kontroly v daňovom konaní už nemožno použiť. Celé nasledujúce daňové konanie je tak zaťažené vadou nezákonnosti, ktorá sa predniesla aj na preskúmavané rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, a je rovnako nezákonné. 29. Správny súd preto bez toho, aby skúmal ostatné námietky žalobcu, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného majúc za to, že preukázané prekročenie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je dostatočný dôvodov na takýto postup. 30. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 31. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, správny súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.