Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200136 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: AD Značenie, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 3, Prievidza, IČO: 31 623 743, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kokindom so sídlom M. Mišíka I. 780/19A, Prievidza proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21402475/2015 zo dňa 7. decembra 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 21402475/2015 zo dňa 07.12.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní / ďalej len daňový poriadok/ potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín /ďalej len správca dane/ č. 20844131/2015 zo dňa 17.09.2015, ktorým podľa § 68 ods. zákona o DPH vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 1.657,53 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 1.600 eur z faktúry č. 6/2014 vystavenej dňa 02.01.2014 dodávateľskou spoločnosťou GLOVLAS, s.r.o. za prenájom reklamnej plochy na adrese Nábrežná 2A v Prievidzi za prvý štvrťrok 2014 v cene 8.000 eur bez DPH. 2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom spochybnil dodanie zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom GOVLAS, s.r.o. s poukazom na časový priebeh a sled na seba nadväzujúcich preukázaných zmluvných vzťahov, ktoré vylučovali, aby spoločnosť GOVLAS, s.r.o. v čase uzatvorenia a trvania zmluvy o nájme a označení nájomcu na reklamnom paneli zo dňa 31.12.2010 mohla disponovať s predmetom plnenia. 3. Žalobca v správnej žalobe vytýkal žalovanému nezákonné rozloženie dôkazného bremena. Vyslovil názor, že nedostatky jeho dodávateľa mu žalovaný nemôže dávať za vinu a nie sú predmetom jeho dôkazného bremena, ktoré nie je absolútne. Preskúmavané rozhodnutie je tak v rozpore s ustálenou judikatúrou slovenských a európskych súdov, ktoré v stručnosti citoval, a s ktorou sa podľa jeho názoru žalovaný relevantne nevysporiadal. 4. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že samotný žalobca za právny základ vystavenia sporenej faktúry označil Zmluvu uzatvorenú medzi ním ako nájomcom a spoločnosťou GOVLAS, s.r.o. ako prenajímateľom zo dňa 31.12.2010 o prenájme reklamného priestoru o rozmere 20.000 x 2.000 mm. Vykonané dokazovanie pritom preukázalo, že v čase uzatvorenia zmluvy spoločnosť GOVLAS, s.r.o. nebola oprávnená disponovať s reklamnou plochou, čo vylučuje, aby reálne poskytla ňou fakturované plnenie. Žalobca tak nepreukázal, že zdaniteľné plnenie uskutočnila osoba uvedená na faktúre. Pokiaľ ide o súdnu judikatúru citovanú žalobcom, ten má podľa žalovaného s poukazom na judikát NS SR č.k. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012 povinnosť nielen sa na ňu odvolať, ale aj preukázať, že skutkový stav prípadu má znaky niektorého z citovaných rozsudkov. 5. Vo vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca doplnil svoju argumentáciu tým, že nedostatky v zmluvných vzťahoch dodávateľa na iných stupňoch obchodu sú pre posúdenie veci samej irelevantné. 6. Krajský súd v Trenčíne /ďalej len správny súd/ preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. Žalobca si v zdaňovacom období január 2014 uplatnil právo na odpočet DPH vo výške 1.600 eur z faktúry č. 6/2014 zo dňa 02.01.2014, ktorú vystavila spoločnosť GOVLAS, s.r.o. za prenájom reklamnej plochy na adrese Nábrežná 2A v Prievidzi za prvý štvrťrok 2014 v cene 8.000 eur bez DPH. Ako deň zdaniteľného plnenia bol uvedený dátum 31.01.2014, kedy bola faktúra aj splatná. 9. Cestou dožiadania bolo zistené, že vystavovateľ spornej faktúry, spoločnosť GOVLAS, s.r.o., a jej súčasný konateľ U. P. sú nekontaktní. Bývalý konateľ spoločnosti, svedok A. U., ktorý bol činný v čase vystavenia faktúry, so správcom dane nespolupracoval a na predvolanie na výsluch sa nedostavil. 10. Na žiadosť správcu dane žalobca predložil zmluvu o nájme a označení nájomcu na reklamnom paneli uzavretú dňa 31.12.2010 žalobcom so spoločnosťou GOVLAS, s.r.o., ktorej predmetom bol nájom reklamnej plochy o rozmeroch 2.000 x 2.000 mm na budove Extrém na Nábrežnej ulici v Prievidzi. 11. Konateľ žalobcu Ing. L. P. počas ústneho pojednávania vykonaného dňa 26.02.2015 uviedol, že reklama na Nábrežnej ulici je umiestnená asi 4 roky. Reklamnú tabulu vyrobil a pomáhal osádzať na miesto p. L.. Pokiaľ ide o obchodnú spoluprácu so spoločnosťou GOVLAS, s.r.o., v jej mene komunikoval s pánom Y. s tým, že zmluva bola uzatvorená cestou pošty. 12. V priebehu ústneho pojednávania vykonaného s konateľom žalobcu dňa 06.05.2015 tento vysvetlil, že firma VÚB Leasing prenajala firme GOSAR zastúpenej pánom Y. celú budovu EXTRÉM v Prievidzi. Firma GOSAR prenajala dňa 15.11.2010 reklamné plochy na budove firme GOLAS. Firma GOLAS prenajala tieto reklamné plochy firme GOVLAS a dňa 15.11.2013 firme PEDROS, s ktorou dňa 01.04.2014 podpísali zmluvu. 13. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť VÚB Leasing, a.s. ako kupujúci uzatvorila dňa 12.11.2010 kúpnu zmluvu s predávajúcim T. Y.. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. U., ktoré sa stali predmetom nájmu podľa Lízingovej zmluvy č. 170310 zo dňa 12.11.2010 medzi prenajímateľom VÚB Leasing, a.s. a nájomcom GOSAR, s.r.o. 14. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.07.2015 žalobca k veci uviedol, že firma VÚB Leasing má uzavretú leasingovú zmluvu č. 170310 zo dňa 12.11.2010 s firmou GOSAR, ktorá dňa 15.11.2010 prenajala firme GOLAS, s.r.o. vonkajšiu časť budovy EXTREME. Firma GOLAS, s.r.o. prenajala dňa 14.1.2013 firme GOVLAS, s.r.o. nájomné panely na budove EXTREME a dňa 25.11.2013 firme PEDROS, s.r.o. Na podloženie svojich tvrdení žalobca predložil správcovi dane zmluvu o prenájme reklamných panelov - prenajímateľ GOSAR s.r.o. a nájomca GOLAS, s.r.o., ktorá bola uzavretá 15.11.2010; zmluvu o prenájme reklamných panelov - prenajímateľ GOLAS, s.r.o. a nájomca GOVLAS spol. s r. o., ktorá bola uzavretá 14.01.2013; zmluvu o prenájme reklamných panelov - prenajímateľ GOLAS, s.r.o. a nájomca PEDROS s.r.o., ktorá bola uzavretá dňa 25.11.2013; zmluvu o nájme a označení nájomcu na reklamnom paneli - prenajímateľ PEDROS s.r.o. a nájomca AD značenie, s.r.o. ktorá bola uzavretá dňa 01.04.2014; zmluvu o nájme a označení nájomcu na reklamnom paneli - prenajímateľ GOVLAS, s.r.o. a nájomca AD značenie, s.r.o., ktorá bola uzavretá dňa 31.12.2010. 15. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 16. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený, majúc na vedomí, že predmetom žaloby neboli skutkové otázky. 22. Medzi účastníkmi konania zostala spornou len okolnosť, či fakturovaný dodávateľ, spoločnosť GOVLAS, s.r.o., bola aj skutočným dodávateľom zdaniteľného plnenia podľa faktúry č. 6/2014 zo dňa 02.01.2014, ktorú predložil žalobca správcovi dane na účely daňovej kontroly. 23. Podľa tvrdenia žalobcu právnym titulom fakturácie zo strany spoločnosti GOVLAS, s.r.o., a tým pádom aj dôvodom vydania sporenej faktúry č. 6/2014 zo dňa 02.01.2014 spoločnosťou GOVLAS, s.r.o. bola zmluva o nájme a označení nájomcu na reklamnom paneli zo dňa 31.12.2010. Ako ďalej vyplynulo z oboznámeného vyššie popísaného reťazca na seba nadväzujúcich zmlúv, ktoré neboli predmetom sporu, spoločnosť GOVLAS, s.r.o. nadobudla dispozičné právo nakladať s reklamnými panelmi na plášti budovy EXTREME na Nábrežnej budove v Prievidzi až uzatvorením zmluvy o prenájme reklamných panelov so spoločnosťou GOLAS dňa 14.01.2013 bez toho, aby bolo preukázané, že by prenájom reklamných panelov v rozhodnom zdaňovacom období posunula ďalej akejkoľvek inej spoločnosti. Otázniky nad celým obchodným prípadov vyvoláva aj fakt, že sporná faktúra bola vystavená v rozpore so zmluvou zo dňa 31.12.2010, podľa ktorej úhrada sa vykoná na základe faktúry vystavenej k 15. dňu mesiaca, ktorým sa končí štvrťrok. Zistené skutočnosti tak vylučujú, aby spoločnosť GOVLAS, s.r.o. v roku 2010 mohla prenajať žalobcovi reklamné panely, nakoľko v tom čase k ním nemala dispozičné právo /nebola ich vlastníkom ani nájomcom/, resp. vykonané dôkazy nepreukazujú, že by spoločnosť GOVLAS, s.r.o. v januári 2014 prenajímala žalobcovi reklamné plochy, za čo by bola oprávnená si od žalobcu uplatňovať peňažné protiplnenie deklarované na faktúre č. 6/2014. Pochybnosti správcu dane sú tak založené na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, aby v rozhodnom zdaňovacom období január 2014 mohla spoločnosť GOVLAS, s.r.o. reálne poskytnúť žalobcovi do nájmu reklamné panely. Na základe uvedených skutočností ma preto správny súd za to, že faktúra č. 6/2014 nepredstavuje zákonný podklad na fakturáciu nájomného a DPH žalobcovi. Pretože spoločnosť GOVLAS, s.r.o. nemohla v roku 2014 reálne dodať žalobcovi reklamné plnenie, existenciu ktorého správca dane nespochybňoval, nevznikla jej z tohto dôvodu daňová povinnosť /ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre/, ktorá by následne zakladala nárok žalobcu na odpočet DPH uvedenej na sporenej faktúre od spoločnosti GOVLAS, s.r.o. ako dodávateľa služby. 24. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 25. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 26. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 27. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 28. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, je podľa súdu potrebné si uvedomiť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť napr. ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu /žalobcu/. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 29. Samotná faktúra a doklady o ich úhrade sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ak daňové a účtovné doklady /faktúry, doklady o úhrade a pod./ neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. 30. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že má na jeho vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil / vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. 31. Súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na spornej faktúre, vrátane jeho dodávateľov, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. 32. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si nárok na odpočet DPH zo spornej faktúry uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno. 33. S poukazom na uvedené preto súd vyhodnotil námietky za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 Daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním spochybnil dodanie predmetu nájmu fakturovaným dodávateľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil. Okrem iného argumentácia žalobcu založená na poukazovaní na súdnu judikatúru tým spôsobom, že len stroho odcituje právnu vetu judikátu bez objasnenia, či sa skutkovo viaže na prejednávaný prípad, je nepostačujúce z dôvodu neurčitého a všeobecného tvrdenia. 34. Vzhľadom na záver súdu, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 36. Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.