Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200215 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200215.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ORVA color s.r.o. so sídlom Prievidza, Bojnická cesta II. 400/12, IČO: 44 786 093, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o. so sídlom Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015 v spojení s rozhodnutím Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015 a rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného ako aj Mesta Prievidza, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015 (ďalej aj ,,správny orgán 1. stupňa“), ktorým bola žalobcovi podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona uložená pokuta vo výške 1.500,00 eur za porušenie ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že stavbu ,,SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06, SO 07 - skladovacie regály“, uskutočnenú na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. P., užíval bez kolaudačného rozhodnutia, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. 3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty za spáchanie priestupku užívania stavby bez stavebného povolenia rozhodli v rozpore so zásadou ne bis in idem a nedostatočne sa vysporiadali s otázkou opakovaného ukladania sankcií za toho istého skutkového stavu. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach uvádzajú, že za priťažujúcu okolnosť považujú aj to, že žalobca sa dopúšťa užívania stavby bez kolaudačného povolenia za účelom podnikania a tým dosahuje zisk. Toto tvrdenie je však v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí porušil ustanovenia správneho poriadku a nedostatočne prihliadal na námietky žalobcu a na skutočnosť, že žalobca už bol za dané konanie opakovane sankcionovaný. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom tento na jednej strane uviedol, že nie je možné v danom prípade aplikovať zásadu ne bis in idem, lebo sa nejedná o ten istý čin a na druhej strane však poukázal na to, že sa jedná o trváci správny delikt, t.j. jeden skutok. Tvrdenie žalovaného však podľa žalobcu neobstojí, nakoľko trváci trestný čin je jeden trestný čin a v zmysle ukladania sankcií je možné uložiť jednu sankciu iba za jedno protiprávne konanie. Je tak neprípustné uložiť sankciu za ten istý skutok. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžn 68/2004 zo dňa 28.04.2005. Opakované ukladanie pokút za ten istý skutok je podľa žalobcu nezákonné, pretože to zákon nepripúšťa a správny orgán je viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca záverom uviedol, že konanie nie je možné z objektívnych dôvodov urýchliť, nakoľko v ňom dochádza k stretu záujmov účastníkov konania. Konanie bolo niekoľkokrát prerušené za účelom doplnenia odborných dokumentov potrebných na rozhodnutie a ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté aj z dôvodu, že žalobca podal proti opätovnému rozhodnutiu vo veci kolaudácie odvolanie zo dňa 05.11.2015. Žalovaný mal podľa žalobcu uvedené skutočnosti pri rozhodovaní zohľadniť a nie ich pripísať na ťarchu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právna úprava správneho trestania neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa pokračujúcich a trvácich správnych deliktov. Porušenie ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona je v tomto konaní trvácim správnym deliktom. Použitím analógie legis je možné primerane použiť na trváci správny delikt ustanovenia o trvácom trestnom čine podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa trváci trestný čin považuje za dokončený ukončením protiprávnej činnosti alebo oznámením o vznesení obvinenia. Pri primeranej aplikácii na trváci správny delikt možno konštatovať, že tento sa skončí dokončením protiprávnej činnosti. S poukazom na uvedené žalovaný konštatoval, že činnosť žalobcu v rozpore s platným právnym poriadkom nebola ukončená pred zistením dňa 28.07.2015. Výška uloženej pokuty za správny delikt zodpovedá rozsahu, spôsobu a okolnostiam spáchania správneho deliktu. Obdobne ako prvostupňový orgán aj žalovaný považoval za priťažujúcu skutočnosť, že napriek už uloženej sankcii za užívanie stavby ,,montované kovové regály“ žalobca naďalej užíval stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zastával názor, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil predmetnú vec. Na základe uvedených skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. 5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27.05.2016 doplnil podanú žalobu o ďalšie žalobné body, v ktorých poukázal na skutočnosť, že objekty označené v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov - SO 01, SO 02, SO 03, SO 07 (t.j. hnuteľné veci) nepodliehajú stavebnému zákonu z dôvodu, že tieto objekty nie sú stavbami v zmysle ustanovení stavebného zákona. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že časť stavby - objekty SO 04, SO 05, SO 06 nemali byť predmetom konania a sankcionovania v podobe uloženej pokuty. Stavby, na ktoré sa nevyžaduje kolaudačné konanie, nemožno postihovať sankciou za užívanie bez kolaudačného rozhodnutia, a preto táto skutočnosť zakladá ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia. Konanie správnych orgánov tak podľa žalobcu okrem dôvodov v podanej žalobe spočíva na nesprávnom zistení skutkového stavu veci a na nevysporiadaní sa s otázkou, či sa na všetky objekty v konaní vyžaduje k užívaniu kolaudačné rozhodnutie. 6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a ustálil, že rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/ Ja zo dňa 22. decembra 2015, ako aj rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015 je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov: 7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TN- OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015, ktorým bola žalobcovi podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona uložená pokuta vo výške 1.500,00 eur za porušenie ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že stavbu ,,SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06, SO 07- skladovacie regály“, uskutočnenú na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. P., užíval bez kolaudačného rozhodnutia, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. 9. Správny orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty vykonal dokazovanie a zistil, že: - pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X sú zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. P. vo vlastníctve žalobcu. - montované regály na pozemku parc. č. XXXX/X žalobca postavil v roku 2011. - dňa 28.11.2011 žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby kovových regálov. - rozhodnutím č. 1.2-572-2012/5564 zo dňa 25.01.2012 Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za postavenie montovaných kovových regálov bez stavebného povolenia a pokutu vo výške 200 eur za ich užívanie bez kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2012. - rozhodnutím č. 1.2-5494-2013/115169 zo dňa 10.10.2013 Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za užívanie montovaných kovových regálov bez kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2013. - rozhodnutím č. 1.2-5218-2014/117347 zo dňa 22.10.2014 Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 1.500 eur za užívanie skladových regálov na pozemku parc. č. XXXX/X. v k.ú. P., ktorá pokuta bola rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-TN- OVBP2-2015/001821-004/Ja zo dňa 15.04.2015 zmenená na 1.000 eur. - dňa 28.07.2015 Mesto Prievidza pri výkone štátneho stavebného dohľadu na pozemkoch žalobcu v k.ú. P. O. v Prievidzi zistilo, že stavby skladovacích regálov sa užívajú bez kolaudačného rozhodnutia. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny orgán I. stupňa konštatoval, že nakoľko nebolo vo veci stavby ,,SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06, SO 07 - skladovacie regály“ zo strany príslušného stavebného úradu vydané žiadne právoplatné rozhodnutie a žalobca stavbu napriek tomu užíva, došlo z jeho strany k porušeniu stavebného zákona. 11. Z uvedených dôvodov správny orgán I. stupňa prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona pokutu vo výške 1.500 eur pre porušenie § 76 ods. 1 stavebného zákona, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. 12. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal obsahovo tie isté skutočnosti, ako v samotnej správnej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. 13. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 14. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, 18. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 19. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 20. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie "trestné obvinenie" v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy, ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva "trestným obvinením" v zmysle čl. 6 ods. 1 zmluvy rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt. 21. Rovnako tak podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.02.1991 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Pretože administratívne trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a analogicky aj zo zásad Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 1/2013 zo dňa 30.01.2014). 22. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 23. Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. 24. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či pokuta uložená žalobcovi podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona pre porušenie ust. § 76 ods. 3 stavebného zákona bola uložená v súlade so zákonom. 27. Pokiaľ ide o rozsah žalobných dôvodov, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.05.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 27.05.2016, v ktorom žalobca podanú žalobu doplnil o ďalšie žalobné body. 28. Krajský súd uvádza, že v zmysle § 183 SSP môže žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 29. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 30. V prejednávanom prípade bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 11.01.2016, čo má súd preukázané z pripojenej doručenky. Žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 25.05.2016, obsahujúce doplnenie žaloby, podal na poštovú prepravu dňa 26.05.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť má súd za preukázané, že žalobca doplnenie žaloby podľa § 183 SSP podal po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie žaloby, teda po uplynutí dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného. 31. Z uvedeného dôvodu krajský súd na vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.05.2016 neprihliadal a nezaoberal sa novými žalobnými dôvodmi, o ktoré doplnil žalobca správnu žalobu. 32. V danej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca porušil ust. § 76 ods. 3 stavebného zákona. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca užíval stavbu ,,SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05, SO 06, SO 07 - skladovacie regály“, uskutočnenú na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. P., bez kolaudačného rozhodnutia, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Žalobca túto skutočnosť v podanej žalobe nenamietal, a navyše v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sám priznal, že si je vedomý porušovania zákona. 33. Medzi účastníkmi však zostalo sporné, či bol daný dôvod na uloženie pokuty žalobcovi podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona, keďže podľa tvrdenia žalobcu ide o opakované uloženie pokuty za ten istý skutok, za ktorý už bol žalobca sankcionovaný, čím došlo k porušeniu zásady ,,ne bis in idem“. 34. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite zdôvodnené. 35. V danej veci má súd za preukázané, že: - žalobca podal na stavebný úrad dňa 28.11.2012 žiadosť o dodatočné povolenie stavby kovových regálov. - rozhodnutím č. 1.2-572-2012/5564 zo dňa 25.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2012, Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za uskutočnenie jednoduchej stavby - montovaných kovových regálov na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. P., bez ohlásenia a pokutu 200 eur za ich užívanie bez kolaudačného rozhodnutia. - rozhodnutím č. 1.2-5494-2013/115169 zo dňa 10.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2013, Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za užívanie jednoduchej stavby - montovaných kovových regálov na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. P., bez kolaudačného rozhodnutia. - rozhodnutím č. 1.2-5218-2014/117347 zo dňa 22.10.2014 Mesto Prievidza uložilo žalobcovi pokutu vo výške 1.500 eur za užívanie montovaných regálov na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P., ktorá pokuta bola rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-TN- OVBP2-2015/001821-004/Ja zo dňa 15.04.2015 zmenená na 1.000 eur. - dňa 28.07.2015 bolo v rámci miestneho zisťovania správnym orgánom I. stupňa na pozemkoch žalobcu v k.ú. P. O. v Prievidzi zistené, že stavby skladovacích regálov žalobca naďalej užíva bez kolaudačného rozhodnutia. 36. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca od roku 2012 doposiaľ užíval sporné ,,montované regály“ bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Za toto obdobie bola žalobcovi príslušnými správnymi orgánmi uložená pokuta trikrát za užívanie skladovacích regálov nachádzajúcich sa v k. ú. P. bez kolaudačného rozhodnutia a rovnako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, kedy žalobcovi bola pokuta za rovnaký skutok uložená už štvrtýkrát. 37. V prejednávanom prípade žalovaný konanie žalobcu v napadnutom rozhodnutí posúdil ako trváci správny delikt. Pod trvácim správnym deliktom pritom treba v zmysle teórie trestného práva, ktorá sa na prípady správnych deliktov aplikuje analogicky, chápať konanie spočívajúce vo vyvolaní a udržiavaní protiprávneho stavu alebo len udržiavanie protiprávneho stavu, pričom nie je potrebné jeho vyvolanie. Trváci správny delikt je preto nutné posúdiť ako jedno konanie bez ohľadu na dĺžku protiprávneho konania, kedy zákon postihuje udržiavanie protiprávneho stavu. 38. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia predstavuje svojou charakteristikou trváci správny delikt, obdobný trvajúcemu trestnému činu (§ 122 ods. 12 Trestného zákona). Užívaním bez kolaudačného rozhodnutia je nastolený protiprávny stav, ktorý trvá po celú dobu, dokedy eventuálne nie je vydané kolaudačné rozhodnutie. 39. V danej veci však bolo potrebné podľa názoru krajského súdu prihliadnuť na skutočnosť, že v priebehu užívania sporných montovaných regálov žalobcom bez kolaudačného rozhodnutia, tzn. počas udržiavania protiprávneho stavu bola žalobcovi trikrát právoplatne uložená pokuta za ten istý skutok. 40. V rámci trestného konania, ktorého základné zásady sa analogicky aplikujú v prípade správneho trestania, platí, že v prípade, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok, t.j. procesné chápanie skutku (§ 122 ods. 13 Trestného zákona). Páchateľ tak začína páchať nový skutok, a teda aj nový trestný čin, z ktorého dôvodu sa následne aplikuje ustanovenie o opakovaní trestnej činnosti (§ 122 ods. 9 Trestného zákona). 41. V prípade správnych deliktov je však okamihom prerušujúcim z procesného hľadiska jednotu činu na jednotlivé skutky na rozdiel od trestných činov: - doručenie predvolania na ústne pojednávanie, kde musí byť identifikovaný skutok, ktorý sa obvinenej osobe kladie za vinu, - oznámenie o začatí správneho konania, prípadne - oznámenie o spáchaní skutku v zápisnici. 42. V prejednávanom prípade mal správny orgán I. stupňa na základe zistení z miestneho zisťovania zo dňa 28.07.2015 preukázané, že žalobca pokračoval v rovnakom hmotnoprávnom protiprávnom konaní zakladajúcom znaky trvacieho správneho deliktu aj po uložení mu v poradí tretej pokuty, uloženej mu rozhodnutím Mesta Prievidza č. 1.2-5218-2014/117347 zo dňa 22.10.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-TN-OVBP2-2015/001821-004/Ja zo dňa 15.04.2015. Z uvedeného dôvodu bolo žalobcovi dňa 25.08.2015 doručené Upovedomenie o začatí správneho konania s predvolaním na prejednanie správnych deliktov zo dňa 24.08.2015, ktorým správny orgán I. stupňa oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona, nakoľko nadobudol podozrenie, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že stavby skladových regálov užíval bez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný bol zároveň predvolaný na prejednanie správneho deliktu na deň 03.09.2016 o 13,00 hod. 43. Po doručení vyššie uvedeného Upovedomenia o začatí správneho konania s predvolaním na prejednanie správnych deliktov žalobcovi tak nasledujúce protiprávne konanie žalobcu, resp. protiprávne udržiavanie stavu predstavovalo z procesného hľadiska nový skutok (analogicky § 122 ods. 13 Trestného zákona), za ktorý bol správny orgán I. stupňa oprávnený uložiť žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona. 44. Krajský súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v podanej žalobe jednoznačne namietal porušenie zásady ne bis in idem, a teda že mu za ten istý skutok bola nezákonne viackrát uložená pokuta. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaný pri posudzovaní konania žalobcu dostatočne nezaoberal možnosťou, resp. nemožnosťou opakovaného ukladania pokút žalobcovi v prípade trváceho správneho deliktu. Je nesporné, že žalobcovi bola za neoprávnené užívanie ,,montovaných regálov“ bez kolaudačného rozhodnutia uložená pokuta už štvrtýkrát. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí poukázal iba na predchádzajúce rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi č. 1.2-5494-2013/115169 zo dňa 10.10.2013 bez zohľadnenia pokút uložených mu aj ďalšími rozhodnutiami a bez riadneho zdôvodnenia, prečo mu mohla byť uložená pokuta opakovane, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa jeho názoru išlo o trváci správny delikt. 45. Pokiaľ ide o samotnú výšku pokuty uloženej žalobcovi, správny orgán I. stupňa prihliadol na priťažujúce, ako aj na poľahčujúce okolnosti. Ako priťažujúce vzal do úvahy: a) skutočnosť, že žalobca už bol za užívanie skladových regálov bez kolaudačného rozhodnutia tri razy sankcionovaný a stavby aj napriek tomu naďalej užíval, čím sa dopustil recidívy tohto správneho deliktu, b) výkon podnikateľskej činnosti žalobcu počas neoprávneného užívania montovaných regálov bol uskutočňovaný za účelom zisku. 46. Ad a) Žalovaný sa s užívaním stavby žalobcom aj naďalej bez kolaudačného rozhodnutia po uložení predchádzajúcej pokuty ako priťažujúcej okolnosti stotožnil. K uvedenému krajský súd uvádza, že v prípade, ak žalovaný posúdil konanie žalobcu ako trváci správny delikt, potom nemožno dlhodobé užívanie vyššie uvedenej stavby žalobcom bez kolaudačného rozhodnutia považovať za priťažujúcu okolnosť. Udržiavanie protiprávneho stavu je podstatou trváceho správneho deliktu, a preto žalovaný nemal na túto skutočnosť prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. 47. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné kolaudačné rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané aj v dôsledku zdĺhavého konania príslušného správneho orgánu. Je síce pravdou, že žalobca mohol proti nečinnosti správneho orgánu využiť rôzne podania a sťažnosti, ako to uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, avšak skutočnosť, že žalobca túto možnosť nevyužil a predmetné konanie tak trvá skoro 5 rokov, nemožno posúdiť pri určení výšky pokuty ako priťažujúcu okolnosť v neprospech žalobcu. 48. Ad b) Ako ďalšiu priťažujúcu okolnosť pri určení výšky pokuty považoval správny orgán I. stupňa skutočnosť, že k porušovaniu stavebného zákona dochádzalo za účelom podnikania, teda tvorby zisku. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že výkon podnikateľskej činnosti, ktorej hlavným legitímnym cieľom je nepochybne dosahovanie zisku, nemožno zohľadňovať ako priťažujúcu okolnosť, keďže podnikanie príslušného subjektu, ktorý je za svoje konanie sankcionovaný, je zohľadnené už v skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona (príslušná sankcia sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie), ako aj vo výške sankcie zaň ukladanej. K uvedenému krajský súd dopĺňa, že právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je v zmysle čl. 35 ods. l Ústavy Slovenskej republiky ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Vzhľadom na túto skutočnosť výkon podnikateľskej činnosti a s tým spojené dosahovanie zisku žalobcu pri správnom delikte podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona nemožno považovať za priťažujúcu okolnosť. 49. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd zastáva názor, že správne orgány v danej veci nezákonne prihliadali na priťažujúce okolnosti, ktoré mali vplyv na výšku pokuty uloženej žalobcovi. 50. Z uvedených dôvodov krajský súd konštatujúc nesprávne právne posúdenie danej veci rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OVBP2-2015/032146-002/Ja zo dňa 22. decembra 2015 a rozhodnutie Mesta Prievidza č. 1.2-7316-2015/91973 zo dňa 22. septembra 2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/, § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP). 51. Správny orgán I. stupňa, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), v ďalšom konaní po vrátení veci opätovne rozhodne, či je v danom prípade dôvodné uložiť žalobcovi pokutu a v akej výške a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. 52. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 168 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.