Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sp/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200375 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200375.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, Zvolen, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen proti odporcovi: Mesto Považská Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, Považská Bystrica právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Wirghom, advokátom, so sídlom Okružná 1424/20, Púchov o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. Odd.SMD/3057/2016/10368/PC2 5 zo dňa 12. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. Odd.SMD/3057/2016/10368/PC2 5 zo dňa 12. apríla 2016 a vec v r a c i a na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods.2, písm.d) O.s.p. účinného do 30. júna 2016. Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania vo výške 35,- eur (za zaplatený súdny poplatok) a trov právneho zastúpenia vo výške 971,08 € eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2016 rozhodol tak, že žiadateľovi - navrhovateľovi Obchodné domy PRIOR STRED, a.s. so sídlom Nám. SNP, Zvolen nepovolil zriadenie trhového miesta na časti pozemku KN C parc.č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 249 m2 v kat.úz. X. B., zapísanom na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodol v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie zároveň korešponduje s platným územným plánom mesta X. B., ako aj všeobecným záväzným nariadením mesta o podmienkach predaja výrobkov a poskytovaní služieb na trhových miestach. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ, v zastúpení advokátskej kancelárie v zákonnej lehote podrobné odvolanie, na podklade ktorého toto žiadal v rámci preskúmavacieho konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie trpiace viacerými skutkovými a procesnými vadami, vo svojej podstate za nepreskúmateľné a napokon vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na okolnosť, že podstatou veci je rozhodnutie, ktoré nerešpektuje právo vlastniť majetok, právo podnikať, a v neposlednom rade postup odporcu ako správneho orgánu v rámci dokazovania a podkladu pre rozhodnutie, ochranu verejného poriadku a záujmu s poukazom na účelnosť, bezpečnosť, kultúrnosť predaja, účelnosť výstav, veľtrhov a podobných akcií na verejnom priestore. Navrhovateľ uviedol, že takýto postup odporcu je prejavom svojvôle správneho orgánu a jeho záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd následne vykonal prieskum oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, jeho ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným predložením odporcu, administratívnym spisom odporcu, stanoviskom právnych zástupcov účastníkov, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné priznať úspech. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom zhodnotil skutkový a právny stav. Uviedol, že vo veci samej chce zvýrazniť niektoré podstatné skutočnosti týkajúce sa procesného pochybenia odporcu, ktoré spočívajú v tom, že tento nedostatočne a nenáležite vykonal dokazovanie smerom k zisteniu podmienok povolenia zriadenia trhového miesta v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 178/1998 Zb.. V prvom rade vykonal miestne zisťovanie, resp. miestnu obhliadku bez toho, aby za tým účelom prizval účastníkov konania, a tým v podstate odmietol rešpektovať a uplatniť právo účastníka pred iným orgánom SR, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V druhom rade navrhovateľa ešte pred vydaním rozhodnutia nevyzval, aby sa vyjadril k zamietavému stanovisku odporcu - odboru výstavby a územného plánovania a tým nekonal v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Z hľadiska hmotnoprávnych námietok poukázal na to, že odporca vychádzal pri vydaní zamietavého rozhodnutia zo všeobecného záväzného nariadenia (ďalej len VZN) a územného plánu mesta. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 4 zákona č. 178/1998 Zb. o podmienkach v poskytovaní služieb, ktorý určuje, že obec VZN upraví predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach, následne pod písm. a) až e) skutočnosti, ktoré majú byť upravené ako druh predávaných výrobkov, trhové dni, technické, prevádzkové, estetické podmienky a ďalšie skutočnosti, tzn. že VZN, na ktoré odkazuje odporca v zmysle tohto ustanovenia zákona môže upraviť už samotný predaj výrobkov na trhovom mieste. Nemôže ale odporca VZN alebo odkázaním naň, žiadosť o zriadenie trhového miesta zamietnuť. Pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje zamietnutie zriadenia trhového miesta ochranou verejného poriadku má zato, že táto skutočnosť nebola z jeho strany dostatočne špecifikovaná. Považuje za bežné a obvyklé, že bude zriadené trhové miesto pred obchodným domom kde samozrejme je vysoká fluktuácia osôb a sú umiestnené vstupy do obchodného domu, ale podotkol, že sa jedná o vstupy do navrhovateľovho domu a na podklade toho si sám musí zvážiť, či na svojom pozemku ambulantný predaj pred vlastným obchodným domom zriadi, alebo nie. Pokiaľ odporca poukazuje na problémy so zásobovaním z hľadiska vjazdu motorových vozidiel, má za to, že zásobovanie stánku ambulantného predaja nie je také intenzívne ako zásobovanie iných predajní v obchodnom dome, dokonca sám odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku uvádza, že do jednotlivých prevádzok predajní na prízemí je povolený občasný vjazd motorových vozidiel. Túto námietku týkajúcu sa zásobovania považuje za nepreukázanú a účelovú. Z hľadiska ostatných zvyšných podmienok, ako sú verejný záujem, poukázal na to, že samotná spoločnosť má záujem na tom, aby jej boli poskytované služby v rámci obchodného domu a jeho bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ sa odporca vyjadroval k účelnosti, bezpečnosti a kultúrnosti predaja výrobkov a poskytovania služieb, tieto skutočnosti mal zohľadniť pri vydaní rozhodnutia o zriadení trhového miesta takým spôsobom, že by určil, aké výrobky môžu byť v ambulantnom predaji predávané, v akom čase, tak aby nedošlo k porušeniu bezpečnosti a kultúrnosti ich predaja. Zvýraznil, že navrhovateľ nežiadal o zriadenie tržnice, ako je to v niektorých miestach v rozhodnutí odporcu spomenuté - str. 4, horný odsek. Zriadenie tržnice a stánku určeného na ambulantný predaj je zásadný rozdiel už len zo samotného názvu v pomere ku kvantite stánkov predaja. Vzhľadom na tieto skutočnosti zotrval na názore, že odporca vydal nezákonné rozhodnutie, pričom podotkol, že z § 3 ods. 2 zákona č. 178/1998 Zb. explicitne nevyplýva právomoc odporcu žiadosť o zriadenie trhového miesta zamietnuť. Hovorí sa tam o tom, že obec má prihliadať na tie faktory, ktoré sú tam citované. Z tohto hľadiska došlo k porušeniu základných práv navrhovateľa, ktoré uviedol v opravnom prostriedku a navrhol, aby súd návrhu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Právny zástupca odporcu na pojednávaní pred súdom uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal odporca ako príslušný správny orgán v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj § 3 zákona č. 178/98 Zb. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a tiež v súlade so zákonom o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že mesto Považská Bystrica pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, vydáva súhlas a záväzné stanovisko alebo vyjadrenie podnikateľskej alebo inej činnosti právnických alebo fyzických osôb a dáva súhlas na území obce. Má za to, že všeobecné záväzné nariadenie (ďalej len VZN), ktoré v meste Považská Bystrica upravuje umiestnenie trhových miest je v súlade s týmto ustanovením a obec takýmto spôsobom môže vlastne regulovať život v obci. Poukázal na judikát NS SR č. 53/2000 , ktorý v bode 5 a 6 hovorí, že obecné zastupiteľstvá v samostatnej pôsobnosti základné splnomocnenia nepotrebujú, lebo ich samostatne vydávajú. Je to odvodené jednak z Ústavy SR a jednak zo zákona č. 369/90 Zb., pričom tento hovorí, že povinnosti možno ukladať zákonom a v jeho medziach a toto treba systematicky interpretovať tak, že samotnou Ústavou SR je vymedzená činnosť samosprávy. VZN obce podľa názoru ÚS SR nemožno považovať za nesúladne s Ústavou SR na tom základe, že vo svojich ustanoveniach obsahuje aj vyššiu právnu úpravu o povinnostiach vo vzťahu k fyzickej a právnickej osobe a tieto povinnosti majú inak oporu v zákone a neprekračujú ústavný a ani zákonný rámec. Ďalej podľa názoru navrhovateľa, ako to predniesol vyznieva, že obec na základe § 3 ods. 1 zákona č. 178/98 Zb. by mala byť povinná vydať povolenie za každých okolností. Zdôraznil, že povolenie môže obec vydať alebo nevydať, čo patrí k jej oprávneniam a poukázal tiež na to, že potom by bolo zbytočné ustanovenie § 3, kde sa hovorí, že pri zriadení trhového miesta obec prihliada na verejný záujem, účelnosť, bezpečnosť, úplnosť predaja výrobkov a poskytovaných služieb. Má za to, že keby došlo k tvrdeniu navrhovateľa až do absurdity, znamenalo by to, že musí každému občanovi, ktorý vlastní trebárs predzáhradku povoliť na nej zriadenie trhového miesta. K vecným námietkam, ktoré boli v spore uvedené, upriamil pozornosť na to, že pri hodnotení toho, či zásobovanie by vadilo alebo nevadilo (vo vzťahu najmä k bezpečnosti a kultúrnosti predaja výrobkov), že predmetný priestor tvorí vlastné vstupné átrium do OD Prior. Na pravej strane sa nachádza hlavný vstup do budovy, kde sa ďalej nachádza predajňa LIDL, predajňa Grojo a ďalších niekoľko prevádzok, ďalej sú tam vchody do firmy Marea, je tam priestor na predaj zmrzliny a kebabu. Na ľavej strane sú vchody do predajní časopisov, fotolabu, predajne šperkov a striebra, pri vchodových dverách je bankomat, čo znamená, že tento priestor je už teraz prehustený, pričom na uvedenom priestore sa nachádzajú aj stojany pre cca 20 bicyklov. Odporca má teda zato, že povolenie ďalších predajných miest, by nebolo v súlade so zásadami bezpečnosti a takisto požiarnej bezpečnosti, lebo v prípade vzniku požiaru by došlo k znepriechodneniu únikových priestorov. Čo sa týka zásobovania pre firmu Grojo, ktoré tu bolo prezentované v zmysle, že táto činnosť defacto nevadí, uviedol, že zásobovanie pre túto firmu sa deje po pešej zóne a v priestore vyhradenom pre peších. Tieto sú vo vlastníctve mesta a keby došlo k nutnosti zásobovať ďalšie predajne na trhových miestach, tak by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti, účelnosti a kultúrnosti predaja výrobkov. Aj z tohto dôvodu správny orgán pristúpil k zamietavému rozhodnutiu. Záverom uviedol, že správny orgán rozhodol v súlade so zákonom a zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré hovoria v prospech a neprospech navrhovateľa. Navrhol preto, aby napadnuté rozhodnutie bolo súdom potvrdené a navrhovateľ zaviazaný k náhrade trov konania. Podstatou prieskumného konania v posudzovanej veci je preskúmanie zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia odporcu zo dňa 12. apríla 2016, ktorý rozhodol tak, že žiadateľovi - navrhovateľovi Obchodné domy PRIOR STRED, a.s. so sídlom Nám. SNP Zvolen, nepovolil zriadenie trhového miesta na časti pozemku KN C parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 249 m2 v kat.úz. X. B., zapísanom na LV č. 944, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Krajský súd postupom podľa § 250 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je súladné so zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu odporcu bolo zistené, že sa v ňom nachádza žiadosť navrhovateľa o udelenie povolenia zriadiť trhové miesto, stanovisko odporcu k zriadeniu trhového miesta, napadnuté rozhodnutie odporcu, podanie navrhovateľa o opravnom prostriedku, uznesenie a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 13S/15/2014, VZN odporcu o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach v meste a k tomu príslušné uznesenia prijaté na zasadnutí mestského zastupiteľstva, regulatívy platného územného plánu mesta, rozhodnutie o povolení stavby na prestavbu a dostavbu OD Prior a ostatné súvisiace listiny. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že v minulosti o totožnom nároku už rozhodoval správny orgán, a to dňa 23.10.2013 rovnakým spôsobom ako je teraz preskúmavané rozhodnutie. Toto bolo v konaní krajského súdu, sp.zn.13S/15/2014 preskúmané a rozsudkom zo dňa 09.12.2015 zrušené a odporcovi vrátené na ďalšie konanie. V jeho odôvodnení bol naznačený ďalší postup odporcu. Pri prieskume bolo zistené, že správny orgán v ďalšom konaní napravil najmä formálne nedostatky konania a rozhodnutia, avšak v dostatočnej miere neodstránil všetky vady, ktoré boli vytýkané v predchádzajúcom rozhodnutí tunajšieho súdu, sp.zn. 13S/15/2014. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu okrem toho, že stále trpí skutkovými a procesnými vadami, je v prvom rade nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súdu sa javí, že správny orgán nedostatočne vykonal dokazovanie smerom k zisteniu podmienok povolenia zriadenia trhového miesta, ako napr. vykonal v rámci správneho konania miestnu obhliadku bez prizvania účastníkov konania, alebo pred vydaním samotného rozhodnutia nevyzval navrhovateľa, aby sa k veci vyjadril. Z hľadiska hmotnoprávnych námietok poukazuje na to, že odporca vychádzal len z územného plánu mesta a VZN mesta. Nedodržal podmienky v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 178/1998 Zb. a rovnako nebola dostatočne v zamietajúcom rozhodnutí špecifikovaná ochrana verejného poriadku, ostatné podmienky, ako napr. účelnosť, spoločný záujem aj s poukazom na vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnosti, pretože tento nežiadal o zriadenie tržnice tak, ako sa to na niektorých miestach jeho rozhodnutia konštatuje. Treba vyhodnotiť a odlíšiť celkové dopady pre účastníkov konania, keď je zrejmé, že ambulantný predaj by konkrétne spočíval v tom, že v určitom období na ploche asi 8m2 by sa predával príležitostný aranžmán a dekoratívne predmety. V tejto súvislosti je nutné uvažovať o právnom posúdení celej veci z hľadiska jeho zákonnosti a prítomného vlastníctva navrhovateľa. Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to - zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), - zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), - zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p.. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) vyplýva, že doterajší postup odporcu nezodpovedá zákonu. Krajský súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou doplňovať vecnú argumentáciu rozhodnutia odporcu, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho vyplývajúcemu záveru, je úlohou správneho - administratívneho konania. Podľa § 32 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporca povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie a znovu rozhodnúť v súlade so zákonom. Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporcu č. Odd.SMD/3057/2016/10368/PC2 5 zo dňa 12. apríla 2016 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 971,08 Eur a v ďalších trovách konania vo výške 35,- Eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2016 suma 143,-eur (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 971,08 eur a pozostáva z odmeny za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2016 a 28.11.2016) po 143,- eur a z režijnej paušálnej náhrady k uvedeným štyrom úkonom po 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH. Súčasťou priznaných trov je aj náhrada za stratu času právneho zástupcu za cestu z miesta sídla jeho kancelárie do miesta sídla súdu v celkovej sume 114,40 Eur (4 polhodiny x 14,30 eur) a cestovné náhrady za cesty vykonané v dňoch 03.10.2016 a 28.11.2016 v celkovej výške 125,10 eur. Navrhovateľ žiadal priznať aj trovy predstavujúce hotové výdavky v sume 4,40 eur pozostávajúce z poštovného za návrh a parkovného zo dňa 28.11.2016. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu ďalších trov konania vo výške 35,- Eur a to z titulu zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Spolu je tak odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania vo výške 35,- eur (za zaplatený súdny poplatok) a trov právneho zastúpenia vo výške 971,08 € eur na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o. vedený v K., a.s. I., číslo účtu: IBAN Q., VS: XXXXX. Poučenie: Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, n i e j e podľa § 250s O.s.p. prípustné odvolanie.