Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 25Sa/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200599 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: H. N., bytom Y., A.. I. XXXX/XX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Špitálska 8 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/7863 zo dňa 22. júla 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OPPKPČ/SOC/2016/ /45748-0003 zo dňa 7. júna 2016, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z.z.“) nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 16.05.2016, nakoľko podľa lekárskeho posudku č. 2016/45748-0002 zo dňa 26.05.2016 ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. 2. V správnej žalobe žalobca poukázal na nedostatočné, opakujúce sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu trval na vydaní parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe za subjektívne a bezdôvodné. Uviedol, že posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom objektivizuje posudkový lekár na základe odborných lekárskych nálezov. Vyjadrenie žalobcu, v ktorom len konštatuje, že nesúhlasí s rozhodnutím a myslí si, že odôvodnenie rozhodnutia sa neustále opakuje, nijakým spôsobom nespochybňuje zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa vydal dňa 10.07.2016 lekársky posudok, v ktorom konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Lekársky posudok bol podkladom na vydanie rozhodnutia v danej veci. Žalovaný v čase posudzovania miery funkčnej poruchy a zdravotného postihnutia žalobcu vychádzal zo skutkového stavu veci. Po dôkladnom preštudovaní spisovej dokumentácie a písomného vyhotovenia žaloby dospel k záveru, že neboli ani dodatočne zistené objektívne príčiny pre zmenu posudzovania predmetnej veci žaloby. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 4. K žalobe sa vyjadril aj posudkový lekár žalovaného, ktorý uviedol, že chôdza žalobcu je možná bez použitia kompenzačných pomôcok pri chôdzi, pomalším tempom. Žalobca má aj prieduškovú astmu s oslabením celkovej výkonnosti a stavmi záchvatovej dýchavice. V období mimo záchvatov nie je dokumentovaná kľudová dýchavica. Nakoľko pri preprave nie je žalobca odkázaný na použitie kompenzačných pomôcok pre ťažko pohybovo postihnutých, žalobca je schopný premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy. Nebola preto konštatovaná odkázanosť na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom ako jednej z podmienok na vydanie parkovacieho preukazu. 5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP), a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 6. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2016/7863 zo dňa 22. júla 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2016/45748-0003 zo dňa 7. júna 2016 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu. 7. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.05.2016 požiadal o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na základe tejto žiadosti bol vyhotovený dňa 16.05.2016 lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, z ktorého vyplýva, že orientácia žalobcu je správna vo všetkých kvalitách, polohu má aktívnu, postoj v norme, chôdza je antalgická a žalobca je t. č. bez porúch kontinencie. 8. Následne bol posudkovým lekárom správneho orgánu I. stupňa vyhotovený dňa 26.05.2016 lekársky posudok č. 2016/45748-0002 na účely § 11 zákona č. 447/20008 Z.z., v zmysle ktorého je žalobca osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d). Posudkový lekár uviedol, že žalobca bol na vyšetrení s vychádzkovou paličkou, rovnako aj neurológ popísal chôdzu v norme, sila je akrálne v norme. Pokiaľ ide o astmu, žalobca v stave astmatického záchvatu nebol hospitalizovaný, je bez údajov ťažkých astmatických záchvatov, bez dyspnoe, bez spatických fenoménov. Posudkový lekár dospel k záveru, že žalobca je schopný používania a využívania prostriedkov hromadnej dopravy s doprovodom tak, ako ho má už doporučený (hoci u lekára bol bez doprovodu). Napriek subjektívnym ťažkostiam žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu, nie je zdokumentovaný taký vážny stav, ktorý by mu obmedzoval mobilitu. Žalobca nemá ani praktickú ani úplnú slepotu. 9. Následne správny orgán prvého stupňa o žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu rozhodol dňa 7. júna 2016 tak, že žiadosti nevyhovel, pretože podľa vyššie uvedeného lekárskeho posudku č. 2016/45748-0002 zo dňa 26.05.2016 žalobca predstavuje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá je schopná s prestávkami na oddych a v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa v ňom počas jazdy. Žalobca je schopný zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. 10. Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázal svoj nepriaznivý zdravotný stav, z dôvodu ktorého je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 11. V rámci odvolacieho konania žalovaný doplnil konanie lekárskym posudkom č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2016/7863, ktorý na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. vypracoval dňa 10.07.2016 posudkový lekár žalovaného. V predmetnom lekárskom posudku boli zohľadnené ochorenia žalobcu a konštatovaná miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d), tzn. ,,poruchy chrbtice, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami.“ Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z lekárskeho nálezu všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Malaya zo dňa 16.05.2016, z neurologického nálezu MUDr. Martiša zo dňa 19.04.2016, z pneumologického nálezu MUDr. Nováčeka zo dňa 10.05.2016 a z lekárskeho posudku posudkového lekára pri predchádzajúcom posudzovaní MUDr. Pappovej zo dňa 22.04.2014 a MUDr. Dingovej zo dňa 03.01.2013. Posudkový lekár v lekárskom posudku dospel k záveru, že chôdza žalobcu je možná bez použitia kompenzačných pomôcok pri chôdzi, pomalším tempom. Žalobca má prieduškovú astmu s oslabením celkovej výkonnosti a stavmi záchvatovej dýchavice, v období mimo záchvatov nie je dokumentovaná kľudová dýchavica. Posúdením vychádzajúcim z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie v predloženej dokumentácii posudkový lekár nezistil ťažký stupeň pohybového / iného postihnutia žalobcu, ktorý by dostatočne odôvodňoval neschopnosť fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy alebo zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Pri preprave nie je odkázaný na použitie kompenzačných pomôcok pre ťažko pohybovo postihnutých, ako je napr. invalidný vozík, chodítko a pod. Za účelom posúdenia nároku na parkovací preukaz posudkový lekár dospel k záveru, že podľa objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá dokumentovanú ani praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Parkovací preukaz preto žalobcovi neprináleží. 12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. 13. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. 14. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. 15. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 17. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili. Žalovaný, ako aj správny orgán I. stupňa po posúdení relevantných lekárskych nálezov pri svojom rozhodovaní vzali do úvahy všetky zdravotné postihnutia žalobcu. Napriek tomu, že zo strany žalobcu ide o opakovanú žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, posudkoví lekári sa podrobne zaoberali posudzovaním jeho zdravotného stavu. 18. Súdy v správnom súdnictve posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov. Aj keď lekársky posudok nie je rozhodnutím, tvorí záväzný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu. Samotný posudok nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, avšak jeho vecnú správnosť posudzujú súdy v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Súdy v rámci svojho rozhodovania nevyslovujú odborný záver o tom, či fyzická osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neposudzujú zdravotný stav fyzických osôb ani ich odkázanosť, pretože oprávnenie vykonávať lekársku posudkovú činnosť bolo zákonom zverené posudkovým lekárom príslušného správneho orgánu. Medicínsky záver vyslovuje posudkový lekár v lekárskom posudku (§ 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.), ktorý je v zmysle § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze. 19. Na účely rozhodnutia o priznaní (ako aj o odňatí) parkovacieho preukazu sa nezohľadňujú všetky zdravotné ťažkosti, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má. Posudkový lekár posudzuje túto fyzickú osobu len z hľadiska jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a tiež z hľadiska zdravotného postihnutia praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí. 20. Nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. má osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a podľa posudku je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. V prejednávanom prípade je žalobca ťažko zdravotne postihnutá osoba s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d), tzn. poruchy chrbtice, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami). Ochorenie chrbtice žalobcu však nevykazuje takú mieru postihnutia, ktorá by podmieňovala odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v čom sa jednoznačne zhodli posudkoví lekári tak správneho orgánu I. stupňa, ako aj žalovaného. Ani samotné lekárske nálezy, z ktorých lekárske posudky vychádzali, neuvádzajú, že by žalobca nebol schopný chôdze k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jeho orientačná či mobilná schopnosť bola závažnejším spôsobom obmedzená. Chôdza žalobcu si vyžaduje pomalšie tempo, avšak bez kompenzačných pomôcok pre ťažko pohybovo postihnuté osoby, ako je napr. chodítko či invalidný vozík. Žalobca, hoci má doporučený doprovod, je schopný pohybovať sa samostatne, iba s vychádzkovou paličkou. Problémy pohybového aparátu žalobcu tak svojou povahou nemali na posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. vplyv. Pokiaľ ide o ďalšie ochorenie žalobcu, ktorým je priedušková astma, posudkoví lekári taktiež nevzhliadli taký stupeň závažnosti tohto ochorenia, ktorý by vyžadoval odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca je podľa posudkov bez údajov ťažkých astmatických záchvatov a v období mimo záchvatov nebola u žalobcu dokumentovaná kľudová dýchavica. Nakoľko žalobca netrpí ani praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí, krajský súd v zhode so správnymi orgánmi dospel k názoru, že v danom prípade nebol splnený ani jeden predpoklad pre vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. 21. K námietke žalobcu ohľadnom jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu krajský súd uvádza, že odborné posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu musí vykonať len správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. V danom prípade je treba konštatovať, že odborné závery správnych orgánov ohľadne zdravotného stavu žalobcu vychádzajú z obsahu doložených listinných dôkazov o tejto odbornej otázke a sú presvedčivé, bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov uvedených v lekárskych správach. V priebehu konania pred súdom žalobca síce doložil kópie lekárskych správ pneuomológov a ftizeológov MUDr. Dáši Mikušovej zo dňa 12.08.2016 a 10.08.2016 a MUDr. Hedvigy Šrámkovej zo dňa 06.09.2016, avšak tieto podľa názoru súdu nepreukazujú také zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré by zvrátili doterajšie závery posudkových lekárov ohľadom odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a odôvodňovali tak priznanie parkovacieho preukazu. Nové predložené lekárske správy sú so záverom, že žalobca trpí astmou bronchiale s výraznou progresiou zhoršenia. Z lekárskych posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári sa zaoberal i s touto diagnózou ako s astmou bronchiale s redukciou vitálnej kapacity a obštrukčnou ventilačnou poruchou ťažkého stupňa. Námietku žalobcu týkajúcu sa zhoršujúceho sa zdravotného stavu, z ktorého dôvodu mu má byť pridelený parkovací preukaz, tak krajský súd považuje za nedôvodnú. 22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je opakujúce sa a nedostatočné, krajský súd uvádza, že rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa zodpovedajú požiadavkám kladeným na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vychádzali z najnovších lekárskych posudkov, ktoré odrážali aktuálny zdravotný stav žalobcu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj so všetkými podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie v danej veci. Žalovaný presne a úplne zistil skutkový stav veci, v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a taktiež uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vo veci vychádzal. Nemožno tak hovoriť o opakujúcich sa rozhodnutiach bez zmeny argumentácie a odôvodnenia. K porušeniu práva žalobcu na riadne a dôkladné odôvodnenie tak podľa názoru krajského súdu nedošlo. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 24. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. 25. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.