Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/656/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109215937 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3109215937.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G. B. F. Z. C. so sídlom H., M. 3, IČO: 00 178 454, zast. JUDr. I. Y., advokátom so sídlom v U., I. H. XX proti odporcovi N. K. TV-G., miesto podnikania S. nad D., C. hájom XXXX/XXX, IČO: 32 291 612, zastúpenému JUDr. C. F., advokátom so sídlom v S. nad D., X. I XX/XXX, o zaplatenie 4.775,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. januára 2014, č. k. 12C/13/2010-322, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ po zmene žalobného návrhu domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny v sume 4.775,90 eur, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.502,42 eur od 16.05.2009 do zaplatenia a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.273,48 eur od 16.03.2011 do zaplatenia z dôvodu, že odporca používal chránené hudobné diela bez súhlasu ich autorov, teda neoprávnene, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu za obdobie od 28.05.2008 do 30.04.2009. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu iných trov konania vo výške 210 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.107,58 eur, všetko k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. C. F., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľ (G.) je oprávnený domáhať sa proti odporcovi zaplatenia bezdôvodného obohatenia za používanie chránených hudobných diel bez súhlasu ich autorov za žalované obdobie a v akej výške. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že je oprávnený na spoločný výber odmien za káblovú retransmisiu pre seba (G.) i pre W. na základe dohody zo dňa 28.11.2006. V dohode medzi G. a W. zo dňa 28.11.2006 sa v čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 2 písm. b/ uvádza, že spoločný výber odmien vykonáva za obe zmluvné strany G. na základe osobitného poverenia W., podľa ods. 2 písm. c) vyúčtováva a vypláca W. dohodnutý podiel odmien a podľa čl. 3 ods. 2 písm. a) dojednáva rámcové podmienky s asociáciami káblových retransmitorov, ako aj zmluvy s jednotlivými káblovými retransmitormi. Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa dohody zo dňa 28.11.2006 navrhovateľ nemá oprávnenie na spoločné vymáhanie bezdôvodného obohatenia aj za W.. Keďže navrhovateľ (G.) je Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, ide v žalobe iba o jeho nároky a nie aj o nároky W. - teda bezdôvodné obohatenie za káblovú retransmisiu televíznych programov. Podľa odporcom navrhovateľovi predloženého výkazu počtu abonentov a šírených programov by obom organizáciám, G. aj W., patrila spoločná odmena vo výške 2.054 abonentov x 15 mesiacov x 3,99 Sk = 122.931,90 Sk (4.080,59 eur ). Z tejto náhrady však súd nezistil podiel navrhovateľa (G.), pretože v žiadnej z predložených listín nie je vyčíslený podiel navrhovateľa zo spoločnej odmeny. Ďalej uviedol, že pre žalované obdobie nebola medzi účastníkmi uzavretá nová licenčná zmluva po ukončení platnosti poslednej Hromadnej licenčnej zmluvy. V takomto prípade mali navrhovateľ ako aj odporca možnosť podľa § 82 ods. 1 a 5 Zák. č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona požiadať súd o určenie obsahu zmluvy alebo dohody s prihliadnutím na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsobu a rozsahu jeho použitia, času, ako aj o určenie odmeny. Navrhovateľ (G.) takýto návrh podal na Okresný súd Bratislava II., ktorý rozhodol právoplatným rozsudkom č. k. 6C/165/2009-258 zo dňa 25.11.2010 tak, že návrh zamietol z dôvodu, že súd nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, doplňovať, upresňovať, či modifikovať, inak by porušil § 161 ods. 3 O.s.p.. Keďže o obsahu novej licenčnej zmluvy v znení navrhnutom navrhovateľom vo výške spoločnej odmeny 0,155 eur mesačne za každú účastnícku prípojku pre G. a W. už bolo právoplatne rozhodnuté, súd v tejto veci nemôže opätovne rozhodovať o výške odmeny pre prekážku res iudicata v zmysle § 83 O.s.p.. Súd teda žalobu zamietol jednak z dôvodu, že navrhovateľ (G.) nebol oprávnený súdne vymáhať spoločne aj za W. bezdôvodné obohatenie ako náhradu odmeny v zmysle Autorského zákona za obdobie po ukončení platnosti licenčnej zmluvy s odporcom, pretože to nevyplýva z dohody zo dňa 28.11.2006 a ďalej z dôvodu, že o návrhu na určenie obsahu novej licenčnej zmluvy vrátane výšky odmeny už bolo právoplatne rozhodnuté bez určenia výšky odmeny. Bezdôvodné obohatenie vo výške „obvyklej“ odmeny nie je možné určiť, pretože podľa navrhovateľom predložených nových hromadných licenčných zmlúv či už s malými alebo veľkými transmitormi ani jedna nie je uzavretá samostatne iba pre G., ale všetky sú pre spoločnú odmenu G. a W.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že jeho návrhu vyhovie, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. e/ a f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odôvodnil tým, že až po vydaní rozsudku prvostupňovým súdom identifikoval vo svojom trezore listy, ktorými boli určené podiely navrhovateľa a W. na autorských odmenách pri spoločnom výbere autorských odmien za káblovú retransmisiu predmetov ochrany, ako aj plnomocenstvo udelené W. G., na základe ktorého je navrhovateľ oprávnený vymáhať za W. v súdnom a exekučnom konaní autorské odmeny a bezdôvodné obohatenie v rámci spoločného výberu autorských odmien za káblovú retransmisiu. Nakoľko sa tieto dokumenty nachádzali priamo v spisovom materiáli a archívoch navrhovateľa, u ktorého v krátkom časovom období došlo k výmene celého personálneho substrátu na právnom odbore, nemal tento o ich existencii ako vedieť, čím bez svojho zavinenia nemohol predmetné dokumenty predložiť ako dôkazy v konaní pred súdom pred vydaním rozsudku. Z týchto dôvodov dokladá tieto doklady v najkratšom možnom čase po ich odhalení. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že odporca v dobe špecifikovanej v žalobe nemal s navrhovateľom uzavretú platnú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na používanie autorských diel bez platnej licencie formou káblovej retransmisie. Odporca pritom vykonával káblovú retransmisiu ako fyzická osoba podnikateľ, čoho jasnou implikáciou je, že káblovú retransmisiu poskytoval svojim zákazníkom za účelom tvorby zisku, čo je jedným z pojmových znakov podnikania. Odporca využíval autorské diela protiprávne na vlastné obohatenie, pričom je nutné, aby v záujme princípu spravodlivosti autori diel boli za také použitie diel náležite odmenení, keď pre autorov sú odmeny za použitie ich diel majoritným spôsobom ich živobytia. Keďže odporca nie je členom združenia káblových retransmitorov, navrhovateľ v súlade s ust. § 56 ods. 1 písm. f/ Autorského zákona účinného v dobe podania návrhu požaduje od odporcu vydanie náhrady ujmy v zmysle ust. § 458a v spojení s ust. § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že ujma sa má v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vyčísliť najmenej vo výške obvyklej odmeny za získanie príslušnej licencie v dobe neoprávneného zásahu do autorských práv, ktorou je výška sadzby za jednu prípojku pri káblovej retransmisii pre nečlena združení káblových retransmitorov. V danom prípade hlavným rozporom medzi navrhovateľom a odporcom je fakt, že odporca neuznáva káblovú retransmisiu za samostatný spôsob použitia autorských diel. K vyvráteniu jeho argumentácie poukázal na ust. § 5 ods. 6, § 783 písm. c/ Autorského zákona a Smernicu rady 93/83EHS z 27.09.1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu a rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 01.06.2006, vo veci C-169/05, ktoré podporujú argument, že káblová retransmisia je samostatným spôsobom použitia diel, za ktoré je potrebné vysporiadať práva k použitým dielam samostatne. Podotkol, že G., W., G. a B. ako štyri organizácie kolektívnej správy práv pôsobiace v Slovenskej republike od r. 2012 uplatňujú práva ich nositeľov v rámci spoločného výberu pod vedením G.. Uvedené organizácie kolektívnej správy majú uzatvorenú spoločnú rámcovú dohodu so združeniami Asociácia prevádzkovateľov káblovej televízie a Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, ktoré v sebe združujú zásadnú väčšinu (viac ako 90%) prevádzkovateľov káblovej retransmisie v Slovenskej republike. Zdôraznil, že všetci členovia týchto združení majú uzatvorenú vlastnú hromadnú licenčnú zmluvu s uvedenými organizáciami kolektívnej správy v zmysle zmienenej rámcovej dohody, čo potvrdzuje širokú a jasnú akceptáciu káblovej retransmisie ako samostatného používania predmetov ochrany v Slovenskej republike v dlhoročnej vykonávacej praxi. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.. V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ a f/ O.s.p.. Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odôvodniť tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhovateľ opodstatnenosť tohto uplatneného odvolacieho dôvodu vidí v tom, že až po rozhodnutí prvostupňového súdu dostal do svojej dispozície doklady, ktorými boli určené podiely navrhovateľa a W. na autorských odmenách pri spoločnom výbere autorských odmien za káblovú retransmisiu predmetov ochrany, ako aj plnomocenstvo udelené W. G., na základe ktorého je navrhovateľ oprávnený vymáhať za W. v súdnom a exekučnom konaní autorské odmeny a bezdôvodné obohatenie v rámci spoločného výberu autorských odmien za káblovú retransmisiu. Tieto doklady zároveň súdu predložil. Odvolací súd po posúdení dôvodov, pre ktoré navrhovateľ nemohol predložené listinné dôkazy predložiť súdu skôr, dospel k záveru, že tento odvolací dôvod uplatnený navrhovateľom je potrebné akceptovať a uznal opodstatnenosť dôvodov, pre ktoré navrhovateľ nemohol tieto doklady predložiť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím vo veci. Po ich preskúmaní zistil, že na základe plnomocenstva udeleného spoločnosťou W., so sídlom I. 9, H. zo dňa 28.11.2006 je navrhovateľ (G.) splnomocnený aj za W. vymáhať v súdnych a exekučných konaniach autorské odmeny v zmysle dohody W. a G. o spoločnom výbere odmien za káblovú retransmisiu predmetov ochrany zo dňa 28.11.2006. Ďalej z listu navrhovateľa riaditeľovi W. doc. U. Q. zo dňa 21.01.2013 odvolací súd zistil, že medzi spoločnosťami G. a W. bola uzavretá aj rámcová dohoda o rozdelení autorskej odmeny, resp., že medzi týmito stranami dochádzalo k rozdeleniu percentuálneho podielu z týchto odmien a k ďalším dohodám o percentuálnom prepočte autorskej odmeny. Keďže súd prvého stupňa postavil svoje rozhodnutie práve na argumentácii, že navrhovateľ nebol oprávnený súdne vymáhať spoločne aj za W. bezdôvodné obohatenie ako náhradu odmeny v zmysle autorského zákona za obdobie po ukončení platnosti licenčnej zmluvy s odporcom, pretože to nevyplýva z dohody zo dňa 28.11.2006 a samostatne pre navrhovateľa nie je možné bezdôvodné obohatenie vo výške „obvyklej“ odmeny určiť, a táto argumentácia súdu prvého stupňa bola vyvrátená predloženými listinnými dôkazmi, bolo potrebné rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby o uplatnenom návrhu navrhovateľa opätovne rozhodol s prihliadnutím na uvedené skutočnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa potom nezaoberal už ďalším uplatneným dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odporca v žalovanom období nepochybne bol podnikateľom vykonávajúcim činnosť v oblasti káblovej retransmisie, registrovaný Radou pre vysielanie a retransmisiu na základe Zák. č. 308/2000 Z. z. pod číslom TKR/134/98. Ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie bol v zmysle Autorského zákona povinný získať od autora súhlas na používanie diela a bez súhlasu autora mohol dielo použiť len v prípadoch ustanovených Autorským zákonom. Súhlas autora sa udeľuje prostredníctvom licenčnej zmluvy; navrhovateľ ako organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas prostredníctvom hromadnej licenčnej zmluvy. V prípade, že používateľ nemá súhlas od autora a nemá uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, ako je to aj v danom prípade, je organizácia kolektívnej správy oprávnená domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv vydania náhrady ujmy v zmysle ust. § 458a v spojení s § 440a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .