KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trenčín27. 4. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/584/2014 z 27. 4. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. apríla 2016, sp. zn. 19Co/584/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3110206433.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/584/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110206433
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110206433.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov V. proti odporcom V., zastúpených O., o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie pôvodného navrhovateľa 1) X., zomrelého dňa XX.XX.XXXX proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. februára 2014, č.k. 21C/39/2010-74 a o späťvzatí návrhu
navrhovateľmi 1a), 1b), 1c), takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu navrhovateľmi 1a), 1b), 1c), rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
dňa 27. februára 2014, č.k. 21C/39/2010-74 z r u š u j e v časti II. výroku o nároku navrhovateľa
1) a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom konanie v časti nároku navrhovateľky 2) zastavil, v zostávajúcej časti
nárokov navrhovateľov 1) a 3) návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ 1) sa podaným návrhom
domáhal určenia, že je v podiele 1/20-ina spoluvlastníkom parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. J. A. a zároveň sa navrhovatelia domáhali určenia, že podiel 1-iny z tejto parcely patrí do dedičstva
po W. O., zomrelom XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru,
že navrhovatelia 1) a 3) nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to ani listinnými
dôkazmi, ani na základe toho, že získali vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním. Z listinných
dôkazov nesporne vyplynulo, že existujú dve parcely, parcela č. XXX/X, ktorej pôvod vychádza zo
zápisnice č. XXX a parcela č. XXX/XX, ktorej pôvod vychádza zo zápisnice č. XXX. Navrhovatelia
sa mylne domnievali , že ich právny predchodca W. O. nadobudol vlastnícke právo k parc. č. XXX/X,
v skutočnosti nadobudol vlastníctvo parc. č. XXX/XX, pôvodne označenej ako parc. č. XXX/X/a. Parcela
č. XXX/X je časťou pôvodnej pozemno-knižnej parcely XXX/X/a, zapísanej v záp. č. XXX, nakoľko táto
parcela, zodpovedajúca parc. č. XXXb má pôvod v zápisnici č. XXX, kde bola ako vlastníčka uvedená
právna predchodkyňa odporcov. Navrhovatelia na základe týchto zistení začali v priebehu konania tvrdiť,
že vlastníctvo k spornej parcele nadobudli vydržaním, nepreukázali však dobromyseľnosť držby, titul,
na základe ktorého by sa ich právni predchodcovia mohli domnievať, že im sporné nehnuteľnosti patria,
nepreukázali ani požadovanú dobu trvania držby, dokonca netvrdili konkrétne odkedy, dokedy a akým
spôsobom mala držba trvať. Z týchto dôvodov okresný súd návrh navrhovateľov 1) a 3) zamietol. V
priebehu konania navrhovateľka 2) zobrala svoj návrh späť, súd preto s použitím § 96 ods. 1 - 3 O.s.p.
konanie v časti o návrhu navrhovateľky 2) zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods.
1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. O trovách konania uplatnil ust. § 151 ods.
3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie
pôvodný navrhovateľ 1) X. O., a to proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvého stupňa. Domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol,
že návrh podával v presvedčení, že dnešný pozemok, parcela č. XXX/X, je totožný s pozemkom,
ktorý zdedil a rovnako ho zdedil aj jeho otec W. O.. Z vykonaného dokazovania znalcom - geodetom



U.. U. K. vyplynulo, že predmetný pozemok nie je totožný s pozemkom, ktorý zdedil, ale nie je ani
totožný s pozemkom, ktorý nadobudli do vlastníctva odporcovia. Mal za to, že v konaní preukázal, že
predmetný pozemok - parcelu č. XXX/X užíval jeho otec W. O. spolu s ďalšími súrodencami, ktorá
skutočnosť nepochybne vyplynula z výsluchu svedkov vypočutých na ohliadke na mieste samom, ako aj
z výsluchu A. Z. a z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 12C/73/2009, z ktorých dôkazov
jednoznačne vyplýva, že pozemok odporcovia, ani ich právni predchodcovia, nikdy neužívali a výlučne
ho užíval jeho otec so svojimi bratmi. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním nestačí len nerušená držba po zákonom stanovenú minimálnu dobu, ale aj
existencia okolností, ktoré by vyvolávali u držiteľa dobromyseľnosť, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Mal
za to, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že bol dobromyseľný, že mu vec patrí ako vlastníkovi
v podiele 1/20-ina, ktorý predtým vlastnil jeho otec, a ktorého dedenie mu bolo potvrdené rozhodnutím
bývalého štátneho notárstva. Jeho otec W. O. podiel v predmetnom pozemku zdedil v roku 1939, on ho
zdedil v roku 1960, čo bolo okolnosťou, ktorá potvrdzovala jeho dobromyseľnosť,
že predmetný podiel užíva ako svoj vlastný, pričom držba bola nepretržitá a nerušená. Nájomná zmluva
s PD J. A. nie je teda jedinou okolnosťou, od ktorej by mal svoju dobromyseľnosť odvodzovať, ale je
skutočnosťou, ktorá objektívne preukazuje, že aj pri rozumnej miere opatrnosti, ktorú je potrebné
pri dobromyseľnej držbe od držiteľa vyžadovať, nemohol predpokladať, že pozemok, ktorý v skutočnosti
dobromyseľne užíval on i jeho otec, najmenej od roku 1939 do roku 2001, kedy boli ako vlastníci tohto
pozemku zapísaní v katastri nehnuteľností odporcovia, nie je v právnom stave identickým pozemkom,
než ako si on, jeho otec a súrodenci v skutočnosti mysleli. K. O. nepochybne svoj spoluvlastnícky podiel
120/480-in užíval od roku 1915, tento podiel zdedil jeho otec W. O., a preto patrí tento
podiel 124/180-in do dedičstva po W. O..

Odporcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Rozsudok súdu prvého stupňa nebol odvolaním pôvodného navrhovateľa 1) X. O. napadnutý vo výroku,
ktorým konanie v časti nároku navrhovateľky 2) bolo zastavené a v časti nároku navrhovateľky 3), ktorej
návrh bol zamietnutý. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, odvolací súd
sa ho nedotýkal (§ 206 O.s.p.).

V priebehu odvolacieho konania pôvodný navrhovateľ 1) X. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. A., Y. A. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z osvedčenia o dedičstve, č.k. 15D/994/2015-66 zo
dňa 21.12.2015 vyplýva, že dedičky po poručiteľovi v prvej dedičskej skupine sú manželka P.
O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. - Y. A. XXX, dcéra O. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., A. I. XXXX/XX, dcéra U. O., rod. O., bytom J. A. - Y. A. XXX. V súlade s § 107 ods.
3 O.s.p. odvolací súd v konaní pokračoval ako s účastníkmi konania na strane navrhovateľov
s dedičkami pôvodného navrhovateľa 1) X. O., ktoré vystupujú v postavení navrhovateľov 1a), 1b), 1c).
Navrhovateľky 1a), 1b), 1c) podaním zo dňa 11.04.2016 odvolaciemu súdu oznámili, že nemajú záujem
v súdnom spore pokračovať, berú návrh i odvolanie späť, žiadajú konanie zastaviť a o trovách rozhodnúť
tak, že účastníkom priznané nebudú, vzhľadom na ich postavenie v konaní.

Odporcovia 1), 2), 3), ktorým bolo späťvzatie návrhu navrhovateľkami 1a), 1b), 1c) doručené
prostredníctvom ich zástupcu, oznámili, že s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasia, uplatnili náhradu
trov konania.

Navrhovateľ má v občianskom súdnom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať
s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie návrhu na začatie konania.
Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a meritórne o veci
nerozhodoval. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R
54/1992). Rovnako platí, že ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999).

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keď navrhovatelia 1a), 1b), 1c) svoj návrh na začatie
konania vzali späť v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd späťvzatie návrhu navrhovateľkami 1a),



1b), 1c) so súhlasom odporcov 1), 2), 3) pripustil, rozsudok okresného súdu v časti nároku pôvodného
navrhovateľa 1) zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3110206433

  1. 27. 2. 2014Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/39/2010 z 27. 2. 2014zrušené
  2. 27. 4. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/584/2014 z 27. 4. 2016 (toto rozhodnutie)