KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Trenčín30. 5. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/389/2014 z 30. 5. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2016, sp. zn. 19Co/389/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3110222817.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/389/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110222817.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: M. Q., bytom K., ul. Z. XXXX/X, proti odporkyni: I.
B., bytom K., ul. Z. XXXX/X, zastúpená Mgr. P. P., advokátom so sídlom v D., F. námestie XX/X, o návrhu
na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou a iné, na odvolanie navrhovateľky a odporkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. decembra 2013, č. k. 27C/242/2010-295, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 296 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľke
uložil povinnosť nahradiť odporkyne trovy konania vo výške 1.317,84 eur pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol návrh na
rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou a. i. Dňa 27.11.2013 bolo Okresnému súdu Trenčín
doručené písomné podanie navrhovateľky, obsahom ktorého je späťvzatie návrhu na začatie konania.
Toto späťvzatie návrhu navrhovateľka odôvodnila tým, že v konaní je potrebné vykonať nové dôkazy,
ktoré by musela navrhovateľka dať vypracovať, tieto aj zaplatiť, a v dôsledku svojej nepriaznivej finančnej
a sociálnej situácie sa preto rozhodla návrh zobrať späť. Dňa 28.11.2013 bolo súdu doručené písomné
podanie odporkyne, v ktorom uviedla, že so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí. Uplatnila si
náhradu trov konania vo výške 3.068,95 eur. Nakoľko navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť
v celom rozsahu, súhlas so späťvzatím návrhu odporkyňa riadne udelila, súd prvého stupňa konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s odôvodnením, že zastavenia
konania zapríčinila navrhovateľka, ktorá vzala návrh späť, a to nie pre správanie odporkyne. Na výpočet
trov právneho zastúpenia odporkyne súd prvého stupňa aplikoval vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len "vyhláška". Konštatoval, že predmet konania sa v jeho
priebehu menil. V čase začatia konania, teda dňa 03.09.2010 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia
súdu, ktorým by rozhodol, že je oprávnená vykonať opravu strechy na rodinnom dome, ďalej že
odporkyňa je povinná podieľať sa na výdavkoch súvisiacich s touto opravou vo výške jednej polovice,
že odporkyňa je povinná na vlastné náklady zmeniť umiestnenie garážového prístrešku, odstrániť dve
okná na tomto dome a umiestniť kovovú mrežu na jednom z okien a že navrhovateľka je oprávnená
užívať časť terasy na prízemí tohto rodinného domu. Z uvedeného je zrejmé, že predmet poskytovania
právnych služieb právnym zástupcom odporkyne sa v priebehu konania menil, z ktorého dôvodu je
aj základná sadzba tarifnej hodnoty za úkony právnych služieb vykonaných do 15.05.2012 iná ako
základná sadzba tarifnej hodnoty za úkony právnych služieb vykonaných po tomto dátume. Vzhľadom k
tomu, že v konaní ide o viaceré právne nároky, na základe rôznych právnych skutočností, súd na určenie
základnej sadzby tarifnej hodnoty aplikoval § 13 ods.3 vyhlášky. V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka



domáhala opravy strechy, prípadne opravy obvodového múru a oplechovania atiky, zamurovania okien
a zamrežovania okna súd prvého stupňa určil základnú sadzbu tarifnej hodnoty podľa § 11 ods.1 písm.c/
vyhlášky, pretože odporkyňa je fyzickou osobou a tento predmet konania sa týkal nehnuteľnosti,
ktorá je určená na bývanie. V tejto časti návrhu bolo predmetom konania právo, ktorým sa navrhovateľka
domáhala rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou vecou, na ktorom sa účastníci konania ako
podieloví spoluvlastníci spoločnej veci s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi nevedeli dohodnúť. Za
hospodárenie so spoločnou vecou sa pritom považuje oprava alebo úprava spoločnej veci a investície
do spoločnej veci (základná sadzba za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 vo výške 55,49
eur, v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške 60,07 eur).
V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala splnenia povinnosti odporkyne na vlastné náklady
zmeniť umiestnenie garážového prístrešku súd určil základnú sadzbu tarifnej hodnoty podľa § 11 ods.1
písm.a/ vyhlášky, pretože hodnotu tejto veci, resp. povinnosti možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami
(základná sadzba za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 vo výške 55,49 eur, v roku 2011 vo
výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške 60,07 eur). Zmena umiestnenia
garážového prístrešku svojou formuláciou je natoľko neurčitá, že zistiť hodnotu tejto povinnosti ani
nie je možné. V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že je oprávnená užívať
časť terasy na prízemí tohto rodinného domu súd určil základnú sadzbu tarifnej hodnoty podľa § 11
ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože hodnotu tejto veci, resp. povinnosti možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami (základná sadzba za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 vo výške 55,49 eur,
v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške 60,07 eur).
Za zisťovanie s nepomernými ťažkosťami súd považuje zisťovanie, ktoré by si vyžiadalo vykonanie
ďalšieho dokazovania, pretože výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre ustálenie
hodnoty tejto povinnosti. V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka od 15.05.2012 domáhala splnenia
povinnosti odporkyne na zaplatenie sumy 980,02 eur spolu s príslušenstvom, súd určil základnú sadzbu
tarifnej hodnoty podľa § 10 ods.1 vyhlášky vo výške 51,45 eur, pretože táto suma predstavuje tarifnú
hodnotu práva. V časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka od 15.05.2012 domáhala splnenia povinnosti
na vlastné náklady odstrániť časť terasy na prízemí rodinného domu súd určil základnú sadzbu tarifnej
hodnoty podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože hodnotu tejto veci, resp. povinnosti možno zistiť
len s nepomernými ťažkosťami (základná sadzba za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 vo
výške 55,49 eur, v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eur a v roku 2013 vo výške
60,07 eur). Za zisťovanie s nepomernými ťažkosťami súd považuje zisťovanie, ktoré by si vyžiadalo
vykonanie ďalšieho dokazovania, pretože výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom
pre ustálenie hodnoty tejto povinnosti. Na základe uvedeného vyvodil, že do 15.05.2012 boli predmetom
konania celkovo tri nároky (hospodárenie so spoločnou vecou - oprava, investície, údržba spoločnej veci,
zmena umiestnenia garážového prístrešku, právo na užívanie časti terasy) a od 15.05.2012 štyri nároky
(hospodárenie so spoločnou vecou - oprava, investície, údržba spoločnej veci, zmena umiestnenia
garážového prístrešku, zaplatenie sumy 980,02 eur, odstránenie časti terasy). Preto súd určil základnú
sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods.3 vyhlášky tak, že k najvyššej základnej sadzbe pripočítal 1/3
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by mu patrila pri ostatných uplatnených nárokoch. Za úkon
právnej služby vykonaný právnym zástupcom odporkyne v roku 2010 mu patrí odmena vo výške 92,49
eur, v roku 2011 vo výške 95 eur, od 1.1.2012 do 14.05.2012 vrátane vo výške 97,81 eur, od 15.05.2012
do 31.12.2012 vo výške 114,94 eur a v roku 2013 vo výške 117,26 eur. Konštatoval, že trovy právneho
zastúpenia odporkyne, ktoré si odporkyňa, resp. jej právny zástupca, uplatnila, a ktoré boli účelne
vynaložené, pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej služby a to : príprava a prevzatie zastúpenia
zo dňa 30.09.2010, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 03.03.2011,
účasť na pojednávaní konanom dňa 14.02.2012 v trvaní 4 hodín a 10 minút, účasť na miestnej obhliadke
dňa 16.04.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 15.05.2012 v trvaní 6 hodín a 20 minút, účasť na
pojednávaní konanom dňa 25.10.2012 a dňa 24.10.2013. Uviedol, že za každý z týchto úkonov patrí
právnemu zástupcovi odporkyne podľa § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky odmena v plnej výške, s
výnimkou účasti na pojednávaní konanom dňa 14.02.2012 a dňa 15.05.2012. Za účasť na pojednávaní
konanom dňa 14.02.2012 patrí právnemu zástupcovi odporkyne odmena za dva úkony, pretože toto
pojednávanie trvalo viac ako štyri hodiny a z neho bolo vykonaných dvakrát po dve skončené hodiny.
Za účasť na pojednávaní konanom dňa 15.05.2012 patrí právnemu zástupcovi odporkyne odmena za
tri úkony, pretože toto pojednávanie trvalo viac ako štyri hodiny a z neho bolo vykonaných trikrát po
dve skončené hodiny. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v
roku 2013 bol vo výške 781 eur, v roku 2012 bol vo výške 763 eur, v roku 2011 vo výške 741 eur a v roku



2010 vo výške 721,40 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 1.110,89
eur. Odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným odvolaním proti uzneseniu,
ktorým súd nariadil v konaní predbežné opatrenie, pretože na základe tohto odvolania odvolací súd
uznesenie súdu potvrdil, nepriznal. Dôvodil, že odporkyňa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia
nebola úspešná, a preto nie je možné konštatovať, že tento úkon právnej služby bol v konaní pre
odporkyňu účelný. Konštatoval, že právny zástupca odporkyne má sídlo v D., preto mu patrí podľa § 16
ods.4 vyhlášky aj náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konaných v
dňoch 14.02.2012, 15.05.2012, 25.10.2012 a dňa 24.10.2013 a takisto za účasť na miestnej obhliadke
dňa 16.04.2012. Tento použil na dopravu osobné motorové vozidlo zn. J. F. Q. s ev. č. D s kombinovanou
spotrebou 5,6 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a K. je 30 km. Náhrada za
opotrebovanie vozidla je stanovená vo výške 0,183 eur za 1 km jazdy. Cena 1 litra nafty je 1,45 eura.
Právnemu zástupcovi odporkyne tak vznikli cestovné výdavky na jednu takúto cestu na pojednávanie
v celkovej výške 15,85 eur (10,98 eur + 4,87 eur). Celkové cestovné výdavky právneho zástupcu
navrhovateľa vynaložené na tieto 4 pojednávania a jednu miestnu obhliadku tak spolu predstavujú sumu
79,25 eur. Dôvodil, že právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17
ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za
úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v K.. Ide o prípady
právneho zastúpenia na pojednávaniach a miestnej obhliadke. Cesta z D. do K., vrátane cesty späť,
trvá osem začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávania
a miestnu obhliadku súd určil v sume 127,70 eur (8 x 12,71 eur + 2 x 13,01 eur). Záverom konštatoval,
že dôvody hodného osobitného zreteľa na použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie sú dané.

Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podala odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s tým, aby
jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni. Poukazovala na dôvody, ktoré ju viedli k
späťvzatiu návrhu, ktoré spočívali vo vyhrážkach syna odporkyne, ktorý jej dal ultimátum na stiahnutie
návrhu s tým, že v opačnom prípade bude podaná na ňu žaloba za ohováranie.

Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj
odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
a zaviazal navrhovateľku nahradiť odporkyni trovy prvostupňového konania vo výške 2.946,13 eur.
Uviedla, že v zmysle odôvodnenia uznesenia súd vychádzal z toho, že do 15.05.2012 boli predmetom
konania tri nároky - nárok z hospodárenia so spoločnou vecou, zmena umiestnenia garážového
prístrešku a právo na užívanie časti terasy a od uvedeného dňa na základe zmeny žaloby to boli 4
nároky, keď pribudol nárok na zaplatenie peňažnej sumy a namiesto užívania terasy sa navrhovateľka
domáhala jej odstránenia. Do hospodárenia so spoločnou vecou súd prvého stupňa zahrnul nároky
navrhovateľky, ktorými sa voči odporkyni domáhala 1) uloženia povinnosti odporkyni podieľať sa 1 na
stavbe valbovej strechy - od 15.05.2012 povinnosti podieľať sa 1 na nákladoch s opravou strechy a
zateplením obvodových múrov, 2) odstránenia okna pri vchodových dverách, jeho zamurovaním na
vlastné náklady odporkyne, 3) odstránenia okna na statike domu, jeho zamurovaním na vlastné náklady
odporkyne, 4) zamrežovanie okna na zadnej strane prízemia domu na vlastné náklady odporkyne. Súdu
prvého stupňa vytýkala, že tieto nároky považoval za jeden nárok (jednu vec) hoci celkom zrejme ide o
nároky diametrálne odlišné, vychádzajúce z navzájom úplne iných skutkových okolností a opierajúce sa
o rôzne ustanovenia právnych predpisov. Hoci sa všetky tri v zjednodušenom pohľade týkajú stavebných
úprav na dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, nejde pri všetkých o spory vyplývajúce
z nezhody podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou. Takýmto sporom
je len nárok navrhovateľky, aby súd odporkyni neuložil povinnosť podieľať sa na stavbe strechy, resp. po
zmene petitu aj na oprave a zateplení. Nesúhlasila ani s postupom súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal
pri určení výšky odmeny za jeden úkon z ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky a nie zo skutočnej hodnoty
veci. Zastávala názor, že je tiež potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že vecná i časová náročnosť
sporu bola spôsobená navrhovateľkou, ktorá podala nedôvodný návrh, viacnásobne v závislosti od
vývoja dôkaznej situácie menila petit, a tiež opakovanie menila právnych zástupcov, čo malo tiež za
následok zdržanie pri vybavovaní vecí. Zastávala názor, že súd by mal vychádzať z toho, že hodnotu
veci je možné stanoviť, pričom v rámci pojednávaní predložila podklady, ktoré sú podľa jej názoru
dostatočné na stanovenie hodnoty - cenové ponuky, z ktorých vyplývajú finančné nároky spojené s
jednotlivými prácami, ktorých vykonanie navrhovateľka požadovala. Tieto cenové ponuky navrhovateľka
žiadnym spôsobom nespochybnila, preto ceny z nich vyplývajúce je možné považovať za skutočnosti,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd by mal z nich vychádzať. Pokiaľ v pôvodnom návrhu sa
navrhovateľka domáhala zmeny umiestnenia garážového prístrešku, keďže táto zmena nebola žiadnym



spôsobom konkretizovaná, je možné vychádzať z toho, že hodnota veci je určiteľná len ťažko alebo
vôbec. Súdu prvého stupňa však vytýkala, že nevzal do úvahy skutočnosť, že po zmene návrhu zo
dňa 12.05.2012 sa navrhovateľka domáhala už nie zmeny prístrešku ale jeho odstránenia na náklady
odporkyne vedie hodnota predmetu sporu je určiteľná a je ňou cena prístrešku, teda suma o ktorú by
sa majetok odporkyne znížil, ak by ho musel odstrániť, a teda vlastne zničiť. Stotožnila sa s názorom
prvostupňového súdu, že odvolanie proti predbežnému opatreniu, keďže toto bolo potvrdené odvolacím
súdom nie je možné považovať za účelne uskutočnený úkon, z ktorého dôvodu na priznanie náhrady
trov za tento úkon v sume 122,82 netrvá.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa. Dôvody, pre ktoré by podľa navrhovateľky
súd nemal náhradu trov konania odporkyni priznať, považuje za irelevantné. Odvolanie považuje len za
ďalšie v rade šikanóznych podaní s tým, že toto je nedôvodné a neodôvodnené. Tým, že navrhovateľka
vzala návrh späť, z procesného hľadiska zavinila späťvzatie konania, a teda rozhodnutie súdu, ktorým
jej uložil povinnosť náhrady trov považuje odporkyňa za správne, aj keď nepovažuje za správny spôsob
výpočtu výšku priznanej náhrady trov. Uviedla, že späťvzatie návrhu bolo z vecného hľadiska jediným
riešením, ktoré ochránilo navrhovateľku pred ďalším narastaním trov, ktoré by nakoniec bola povinná
uhradiť, nakoľko celý návrh bol celkom zrejme nedôvodný.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá opakovane poukazovala na
skutočnosti, ktoré ju viedli k späťvzatiu návrhu. Uviedla, že s odporkyňou nie sú susedia, nejedná sa o
susedský spor, ale sú spoluvlastníčkami domu a záhrady. Poukazovala na to, že odporkyňa robila na
dome úpravy bez povolenia stavebného úradu a spoluvlastníka, pričom úpravy domu nie sú odstránené.
Ponechala na zváženie súdu, či odporkyni prizná trovy konania.

Skôr, ako odvolací súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj
to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Zaoberá sa
tiež tým, či odvolanie obsahuje zákonné náležitosti stanovené Občianskym súdnym poriadkom.

Podľa ust. § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní významnú funkciu. Doručovanie
ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj
konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto
procesnoprávneho úkonu.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ust. § 45 a nasl. O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia
súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ust. 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba
doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť
odosielajúcemu súdu. Doručenka, vrátená súdu, osvedčuje súdu vykonanie a čas doručenia, kým nie
je preukázaný opak.

Pokiaľ má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručí sa podľa § 49 ods. 1 prvá veta
O.s.p. písomnosť len tomuto zástupcovi.

V posudzovanej veci bolo uznesenie prvostupňového súdu dôvodne doručované zástupcovi
navrhovateľky. Z doručenky o doručovaní uznesenia do vlastných rúk je zrejmé, že zástupca písomnosť
- uznesenie prevzal dňa 22.01.2014. Lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu začala
navrhovateľke plynúť nasledujúci deň po dni doručenia uznesenia, t. j. 23.01.2014 a uplynula dňa
06.02.2014. Keďže navrhovateľka podala odvolanie osobne na okresnom súde dňa 12.02.2014, o čom
svedčí pečiatka súdu, išlo o odvolanie podané oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na
odvolanie. Krajský súd preto rozhodol o odvolaní navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak,
že odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané odmietol.



V dôsledku podaného odvolania odporkyňou krajský súd vec preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1
O.s.p. v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a dospel k záveru,
že uzneseniu okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci okresný súd rozhodol o zastavení konania ako aj o trovách prvostupňového konania.
Odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, a preto výrok o zastavení
konania nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto tento výrok odvolací súd nepreskúmaval
a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. s tým, že pokiaľ odporkyňa spochybnila výšku náhrady trov spočívajúcich
v odmene za právne služby, tento výpočet náhrady trov konania súdom prvého stupňa je správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1´a § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom
na čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 27C/242/2010

    potvrdené