Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112208097 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112208097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky K. I., bytom C. - B. č. XXX, t.č. bytom L. J. X, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., po dosiahnutí plnoletosti zastúpená X., proti O., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie O. Y., ako osoby povinnej platením výživného, proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. marca 2016, č.k. 5P/39/2014-119, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľku za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2016 vo výške 3.260,28 Eur, ktorý povolil O. Y. splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 11.03.2015 č.k. 5P/39/2014-93 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca - O. Y. na navrhovateľku zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100,- Eur s účinnosťou od 01.04.2012 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 na sumu 150,- Eur mesačne. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2015, č.k. 19CoP/51/2015-108 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a výživné na navrhovateľku určil tak, že vyživovaciu povinnosť O. Y. zvýšil zo sumy 66,39 Eur na sumu 100,- Eur s účinnosťou od 01.04.2012 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 do 31.12.2013 na sumu 150,- Eur, na sumu 100,- Eur od 01.01.2014 do 31.10.2014 a od 01.11.2014 na sumu 150,- Eur mesačne, čím zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29.02.2008, č.k. 34P/327/2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že doplnil dokazovanie výsluchom matky plnoletej navrhovateľky a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že O. Y. - ako osoba povinná platením výživného má nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2016 vo výške 3.260,28 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpočet nedoplatku s tým, že O. Y. poukázal 48 x 66,39 Eur = 3.186,72 Eur. Výška výživného určená právoplatným rozhodnutím predstavuje 5 x 100,- Eur = 500,- Eur + 16 x 150,- Eur = 2.400,- Eur + 10 x 100,- Eur = 1.000,- Eur + 17 x 150,- Eur = 2.550,- Eur, spolu 6.450,- Eur. Suma 6.450,- Eur - 3.186,72 Eur = 3.263,28 Eur. Konštatoval, že pri výpočte odpočítal od dlžného výživného sumy poukázané O. Y. z dôvodu uznania poukázanej výšky výživného na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín. Nedoplatok mu povolil splácať po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Návrh bol podaný v čase, keď navrhovateľka bola maloletá. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že mala v konaní plný úspech, a to vzhľadom na charakter sporu (§ 150 O.s.p.). 2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie O. Y., ako osoba povinná platením výživného, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2016. Dôvodil, že jeho finančné prostriedky mu nepostačujú, nakoľko jeho manželka je dlhodobo nezamestnaná a všetky výdavky uhrádza sám. Poukazoval na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky I.. D. pod sp. zn. 429/09 uhradil do 22.06.2016 výživné vo výške 6.260,85 Eur. Zameškané výživné za 5, 6/2009 + trovy oprávnenej 9,50 Eur uhradil vo výške 142,28 Eur. Výživné za obdobie 7/2009 - 3/2012 uhradil vo výške 2.190,87 Eur. Následne mu bolo zvýšené výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 04/2012 - 08/2012, ktoré uhradil vo výške 500,- Eur a opätovne mu bolo zvýšené výživné na 150,- Eur, ktoré uhradil za 9/2012 - 12/2013 vo výške 2.400,- Eur. Od 1/2014 spláca určené výživné, ktoré uhradil vo výške 1.027,70 Eur, do dňa 22.06.2016. 3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojej zástupkyne písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že odvolateľ zrejme nepochopil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci vyčísleného nedoplatku na výživnom. Poukazovala na to, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 01.04.2012 a nie vinou navrhovateľky sa konanie ukončilo až 05.11.2015. Vyslovila názor, že pokiaľ je manželka otca navrhovateľky je dlhodobo nezamestnaná, nie je dôvodom na neplnenie si jeho vyživovacej povinnosti. Už v roku 2012 mu bola známa skutočnosť, že bol podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a už v tom čase mohol prispievať mesačne vyššou sumou, v dôsledku čoho by mu nevznikol tak veľký dlh na výživnom. Ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že odvolateľ nikdy nejavil záujem o navrhovateľku, neprispieval jej naviac žiadnou sumou, všetky výdavky týkajúce sa navrhovateľky hradila jej matka. Výživné, ktoré platil vo výške 66,39 Eur nepravidelne, nepokrývali ani výšku cestovného do školy. 4. Kolízny opatrovník, ktorý zastupoval v konaní navrhovateľku do času nadobudnutia jej plnoletosti, navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. 5. O. Y. s vyjadrením navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil. Opätovne poukazoval na tú skutočnosť, že bol dlhodobo nezamestnaný, v ktorej dobe mu vznikli dlhy, ktoré doteraz spláca. V uvedenom období výživné určené súdom platila za neho jeho dcéra K.. Zdôrazňoval, že jeho manželka je nezamestnaná, a preto má povinnosť voči nej, ako aj voči ich spoločným výdavkom a dlhom, ktoré musí splácať. Každé výživné, ktoré mu bolo určené súdom, navrhovateľke uhradil. Nevidel dôvod na spätné zvýšenie výživného od roku 2012, za obdobie keď bol nezamestnaný a práceneschopný, za ktoré obdobie o zníženie vyživovacej povinnosti nežiadal. 6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 7. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.03.2015 č.k. 5P/39/2014-93 rozhodol o návrhu (ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 27.03.2012) o zvýšenie výživného na v tom čase maloletú navrhovateľku zo strany jej otca, O. Y., osoby povinnej platením výživného. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 2.000,- Sk (66,39 Eur) na sumu 100,- Eur s účinnosťou od 01.04.2012 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 na sumu 150,- Eur mesačne. Vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom na v tom čase už plnoletú navrhovateľku za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2015 vo výške 2.425,60 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, k rukám plnoletej navrhovateľky, pod stratou výhody splátok. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2015, č.k. 19CoP/51/2015-108 odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť O. Y. na navrhovateľku zo sumy 66,39 Eur od 01.04.2012 do 31.08.2012 na sumu 100,- Eur, od 01.09.2012 do 31.12.2013 na sumu 150,- Eur, od 01.01.2014 do 31.10.2014 na sumu 100,- Eur a od 01.11.2014 na sumu 150,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci, tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.02.2008 č.k. 34P/327/2007. Vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Výrok rozsudku, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť, nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2015. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného nadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie následne rozhodoval len o výške dlhu na výživnom v dôsledku jeho zvýšenia za obdobie od 01.04.2012 do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napadnutým rozsudkom rozhodol na pojednávaní, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní. Odvolateľ bol v konaní pasívny, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a to i napriek tomu, že na pojednávanie bol riadne predvolaný. Súdu prvej inštancie nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal platenie výživného a v tomto smere ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu. 9. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne, ku dňu začatia konania, súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s otázkou zročného výživného. Ustálil výšku nedoplatku O. Y. na zročnom výživnom vo výške 3.260,28 Eur, keď vychádzal z výšky súdom uloženej zvýšenej vyživovacej povinnosti pre navrhovateľku, a to od 01.04.2012 do 31.08.2012 zo sumy 66,39 Eur na sumu 100,- Eur, od 01.09.2012 do 31.12.2013 na sumu 150,- Eur a od 01.01.2014 do 31.10.2014 na sumu 100,- Eur a od 01.11.2014 na sumu 150,- Eur mesačne. Pokiaľ sa jednalo o odvolacie námietky, v ktorých poukazoval, že výživné v predchádzajúcom období riadne platil, potrebné je zdôrazniť, že O. Y. poukazuje na obdobie pred zvýšením jeho vyživovacej povinnosti, ktoré obdobie nie je predmetom konania, nie je napadnutým rozsudkom dotknuté. Za čas od 01.04.2012, t.j. za rozhodné obdobie nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci výšku platenia výživného, nepreukázal výšku poskytnutého plnenia navrhovateľke, súd prvej inštancie preto správne vychádzal z obsahu spisu. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.