Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/345/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112221244 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112221244.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Alena Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa U., zastúpeného J. proti odporcovi J., o zaplatenie 820,03 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. mája 2013, č.k. 15C/248/2012-60 a o opravnom uznesení zo dňa 08. novembra 2013, č.k. 15C/248/2012-76, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 530,66 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 76,79 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 289,37 Eur návrh navrhovateľa zamietol. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili zmluvu o bežnom účte, z ktorého záväzkového vzťahu sa práva a povinnosti účastníkov spravujú samotnou zmluvou, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 708 a § 710). Na uvedenom účte zriadil navrhovateľ pre odporcu službu povolené prečerpanie do výšky debetného limitu 465 eur. Odporca túto výšku debetného limitu presiahol a ani na výzvu navrhovateľa zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnil. Navrhovateľ bol preto oprávnený pre toto podstatné porušenie zmluvných povinností odporcom od zmluvy odstúpiť podľa § 344 a § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil listom zo dňa 19.11.2009. Podľa výpisu z účtu odporcu a tvrdení navrhovateľa odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o bežnom účte nadobudlo účinnosť dňom 27.11.2009. Vzťahy medzi účastníkmi zo služby povoleného prečerpania na bežnom účte sa popri ich zmluve a všeobecných obchodných podmienok spravujú aj ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Odporca tak bol povinný vrátiť celý debetný zostatok na svojom účte vo výške ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy 530,66 Eur na požiadanie navrhovateľa ako veriteľa. Navrhovateľ odporcu preukázane požiadal o vrátenie celého debetného zostatku na účte listom, ktorým odstupoval od zmluvy o bežnom účte. Odporca si doposiaľ povinnosť vrátiť navrhovateľovi debetný zostatok na svojom osobnom účte vo výške 530,66 Eur nesplnil, a preto mu okresný súd splnenie tejto povinnosti, ktorá odporcovi vyplýva z právneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom, uložil týmto rozsudkom. Popri istine debetu na bežnom účte má navrhovateľ právo podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy peňažného dlhu odporcu 530,66 Eur a za dobu odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení od zmluvy, 28.11.2009, až do zaplatenia. Čo sa týka výšky týchto úrokov z omeškania, túto je potrebné určiť podľa občianskeho práva, konkrétne Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktoré do 31.01.2013 stanovovalo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V predmetnej právnej veci ide medzi účastníkmi o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, keď pri uzatváraní a plnení zmluvy o bežnom účte navrhovateľ ako banka konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzická osoba, ktorá nekonala ako podnikateľ alebo v rámci inej obchodnej činnosti. Preto okresný súd na určenie výšky úrokov z omeškania použil uvedené ustanovenia občianskeho práva. Výška úrokov z omeškania je tak 9 % ročne (1 % základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky + 8 %). Čo sa týka zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa o zaplatenie 289,37 Eur, ktorá suma by mala predstavovať sankčné úroky z omeškania 20 % ročne za dobu od odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na súd, tak v tejto časti okresný súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. V prvom rade poukázal na zmätenie pojmov, ktoré navrhovateľ používa tak vo svojich listinách (Všeobecné obchodné podmienky, Podmienky zriadenia a vedenia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte) a vo svojich podaniach na súd, keď niekde uvádza, že pri nepovolenom debetnom zostatku vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (Podmienky), inde že právo na zaplatenie sankčného poplatku (Všeobecné obchodné podmienky) a potom zase uplatňuje uvedenú sumu ako sankčný úrok z omeškania (návrh na začatie konania i jeho doplnenie zo dňa 26.10.2012). Bez ohľadu na použité pojmoslovie sa okresnému súdu javí ako zrejmé, že v danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva medzi ním a odporcom. Navrhovateľ si však toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zjavné, že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania (poplatku, či zmluvnej pokuty) si navrhovateľ uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy o bežnom účte, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a navrhovateľ ani súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak podľa súdu nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať o odporcu zaplatenie sumy 289,37 Eur. Na základe uvedených záverov okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 530,66 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti o zaplatenie 289,37 Eur návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná i sankčný úrok vo výške 289,37 Eur, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. Uviedol, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, uzavretým v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a všeobecnými obchodnými podmienkami. Úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2009, sp. zn. 1MObdo V 2/2007, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2), sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy je plne v súlade citovanými právnymi predpismi, a preto namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že odporca v priebehu konania nenamietal, že mu nebola poskytnutá služba zriadenie rastového osobného účtu a s ním súvisiace ďalšie služby, alebo, že by postupoval v rozpore s uzavretou zmluvou. Ďalej uviedol, že v zmysle článku I. bod 7 VOP sa sankčným poplatkom rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovení zmluvy, vrátane VOP zo strany klienta. Z článku III. bod 23 VOP vyplýva, že ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. jej prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Odporca porušil zmluvu a VOP tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku 3 bodu 23 VOP, v súlade s článkom 3 bodu 37 VOP preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli všetky zmluvy o poskytovaní produktov, služieb, viažuce sa k zrušenému účtu. Na uvedenú výzvu odporca nereagoval, príslušný debetný zostatok neuhradil. Zdôraznil, že príslušný sankčný úrok vo výške 20 % ročne uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom nárok na tento sankčný úrok vznikol ešte počas platnosti zmluvy. Zdôraznil, že porušenie zmluvy nemá na odstúpenie od zmluvy spätné účinky a všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, nie však vždy aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledok neplnenia zmluvného záväzku. Na existenciu tohto záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemá odstúpenie od zmluvy vplyv. Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Opravným uznesením súd prvého stupňa opravil označenie čísla listu na prvej strane rozhodnutia, ktoré správne znie 60. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh na začatie konania zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov v spojení s opravným uznesením a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa nebol odvolaním účastníkov napadnutý vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,66 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania v sume 76,79 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval, nakoľko nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.) Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z týchto dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne posúdenie, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V odvolaní navrhovateľ vytýka súdu prvého stupňa, že vec neposudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, hoci zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb, z ktorej aj navrhovateľ vyvodzuje uplatňovaný nárok, je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Odvolací súd však preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.10.2003, posudzoval podľa Obchodného zákonníka. Aj v súvislosti s odstúpením od zmluvy cituje ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ súdu prvého stupňa v odvolaní neopodstatnene vyčíta aplikáciu Občianskeho zákonníka v súvislosti s odstúpením od zmluvy, keďže týmto ustanovením súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil a je zrejmé, že podľa citovaného zákonného ustanovenia daný právny vzťah neposudzoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je naopak zrejmé, že súd prvého stupňa zamietol čiastočne návrh na začatie konania z dôvodu, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie sankčného úroku z omeškania za obdobie po odstúpení od zmluvy o bežnom účte do podania návrhu na začatie konania (čo potvrdil i v podanom odvolaní), teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy nezaniklo. Odvolací súd, v súvislosti s názorom odvolateľa, ako i súdu prvého stupňa v súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka v danej veci, poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke aplikácie správneho právneho predpisu pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník.“ Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za opodstatnené. Napriek aplikácii Obchodného zákonníka súdom prvého stupňa v danej veci namiesto aplikácie Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná medzi účastníkmi o vzťah spotrebiteľský, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením potvrdil. Mylná aplikácia právneho predpisu nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v preskúmavanej časti, nakoľko nárok navrhovateľa pri aplikácii ust. §48, § 457 Občianskeho zákonníka v danej veci, na zaplatenie sankčného úroku za obdobie od odstúpenia od zmluvy do podania návrhu na súd, nemohol byť posúdený ako dôvodný. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3:0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .