Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011713 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113011713.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2016 prejednal odvolanie obžalovaného . nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., E. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/115/2013-262 zo dňa 22.09.2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv/101/2013 zo dňa 03.09.2013 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že za účelom vylákania poistného plnenia obvinený v presne nezistený deň mesiaca apríl 2012 telefonicky oznámil pobočke B. S. a.s. E. 6, C., že mu dňa 18.04.2012 bolo P. C. odcudzené vozidlo značky X. N., ečv: R. a počas prenasledovania políciou bolo toto poškodené, poisťovňa túto skutočnosť realizovala ako poistnú udalosť XX.XXXXX.XXXXXXX na základe čoho obvinenému vyplatila poistné plnenie vo výške 1.274,50,- eur, pričom P. C. písomnou výzvou zo dňa 05.06.2012 vyzvala, aby na účet poisťovne uhradil sumu vo výške 1.274,50,- eur a spoluúčasť vo výške 165,- eur na účet obvineného, dodatočne však bolo zistené, že P. C. žiadne vozidlo obvinenému neodcudzil a toto ani nepoškodil počas prenasledovania, obvinený týmto svojím oznámením uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia pobočku B... C. a spôsobil jej tak škodu vo výške 1.274,50,- eur, a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/115/2013-262 zo dňa 22.09.2015 bol obžalovaný K. K. uznaný vinným z prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., pretože za účelom vylákania poistného plnenia obvinený v presne nezistený deň mesiaca apríl 2012 telefonicky oznámil pobočke B. S. a.s. E. X, C., že mu dňa 18.04.2012 bolo P. C. odcudzené vozidlo značky X. N., ečv: R. a počas prenasledovania políciou bolo toto poškodené, poisťovňa túto skutočnosť realizovala ako poistnú udalosť XX.XXXXX.XXXXXXX na základe čoho obvinenému vyplatila poistné plnenie vo výške 1.274,50,- eur, pričom P. C. písomnou výzvou zo dňa 05.06.2012 vyzvala, aby na účet poisťovne uhradil sumu vo výške 1.274,50,- eur a spoluúčasť vo výške 165,- eur na účet obvineného, dodatočne však bolo zistené, že P. C. žiadne vozidlo obvinenému neodcudzil a toto ani nepoškodil počas prenasledovania, obvinený týmto svojím oznámením uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia pobočku B. S. C. a spôsobil jej tak škodu vo výške 1.274,50,- eur, Bol za to odsúdený podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona za použitia § 56 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 250 eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože včas bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. Podstata jeho námietok smerovala k tomu, že sa nedopustil žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaný namietal, že úmyselne neuviedol poisťovni takú okolnosť, ktorá by vylučovala plnenie z poistnej zmluvy. Havarijné poistenie bolo dojednané pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku nárazu na akúkoľvek prekážku a to aj pre prípad poškodenia vozidla v dôsledku zásahu cudzou osobou. Obžalovaný popísal poistnú udalosť zo svojho pohľadu a požiadal poisťovňu o jej prešetrenie. Keďže po príslušnom šetrení poisťovňa nesúhlasila s jeho tvrdeniami, poistné plnenie vrátil. V takýchto prípadoch potom každé oznámenie poistnej udalosti, ktoré sa ukáže ako nepreukázané, na rozdiel od úmyselne nepravdivého oznámenia, by mohlo byť posudzované ako trestný čin. Nedostatočné šetrenie zo strany poisťovne pred vyplatením poistného plnenia nemôže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť nahlasovateľa poistnej udalosti. Nepodarilo sa bez pochybnosti preukázať, že by obžalovaný úmyselne uviedol takú skutočnosť, o ktorej by bez pochybnosti vedel, že je nepravdivá a pre posúdenie poistnej udalosti rozhodná. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušiť s tým, aby ho odvolací súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Prokurátor krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci potrebné dokazovanie a následne správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na druhej strane však odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu nedospel k záveru, že by konanie obžalovaného bolo potrebné kvalifikovať v zmysle podanej obžaloby. Bolo preukázané, že predmetné vozidlo obžalovaného na základe vzájomnej dohody od konca roku 2011 používal svedok P. C., ktorý splácal mesačné splátky úveru ako aj povinné a havarijné poistenie. Keďže nastali problémy s odpredajom vozidla tomuto svedkovi, resp. jeho matke, obžalovaný sa márne domáhal vrátenia tohto vozidla. Stalo sa tak až dňa 22.04.2012, kedy za asistencie polície bolo obžalovanému vozidlo vrátené. Ako vyplynulo z úradného záznamu polície zo dňa 22.04.2012 na č.l. 16 trestného spisu, obžalovaný pri zbežnej prehliadke vozidla uviedol viditeľné poškodenia vozidla vo forme škrabanca asi 20 cm na karosérii vozidla a prasknutie nárazníku s tým, že bližšie poškodenia dá zistiť v špecializovanom servise. Následne obžalovaný dňa 25.04.2012 nahlásil zistené poškodenia vozidla S. B., pričom ako vznik poistnej udalosti uviedol odcudzenie jeho vozidla svedkom P. C., pretože jeho odmietanie vrátiť mu vozidlo takto vnímal. Bolo nepochybne preukázané, že stav poškodenia vozidla si obžalovaný nevymyslel a poškodenie naozaj zodpovedalo zisteniam ohliadajúceho technika. Je nepochybné, že obžalovaný poistenie vozidla riadne uhrádzal a mal nárok na poistné plnenie z dôvodu poškodenia predmetného vozidla a to aj v prípade, ak by k poistnej udalosti nedošlo ním popísaným spôsobom. Obžalovaný totiž mohol poisťovni uviesť, že vozidlo poškodil sám a poistné plnenie by mu bolo vyplatené. Obžalovanému je možno klásť za vinu iba to, že spôsob ako došlo k poškodeniu vozidla popísal zo svojho pohľadu inak, teda že odmietanie vrátenia ním zapožičaného vozidla svedkovi P. C. už považoval za odcudzenie. O tomto by napokon nasvedčoval aj fakt, že ešte dňa 19.04.2012 podal z tohto dôvodu obžalovaný na svedka trestné oznámenie. V predmetnej veci ide o veľmi špecifický a netypický prípad oproti v praxi súdov sa vyskytujúcim prípadom podvodného vymáhania poistného plnenia a odvolací súd vzhľadom na hore uvedené okolnosti prípadu dospel k záveru, že konanie obžalovaného, resp. žalovaný skutok vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. nie je trestným činom. Preto odvolací súd pri použití materiálneho korektívu závažnosti prečinu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.