Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/549/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201754 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113201754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa O. C. Q., a.s., so sídlom X., K. XXXX/ XXX, v konaní zastúpeného M. E., s.r.o., so sídlom Bratislava, P. 9, IČO 36 789 615, proti odporcovi X. F., štátnemu občanovi Q. republiky, bytom K., I. 7, o zaplatenie 1.962,83 eur s príslušenstvom a iné na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2013, č. k. 15C/29/2013-43, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2013, č. k. 15C/29/2013-43, bolo rozhodnuté nasledovne: „I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 411,84 eur v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta. III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“ V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 25.01.2013, po pripustení jeho zmeny súdom, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.962,83 eur spolu s 26,28 % ročným úrok zo sumy 1.442,50 eur od 22.01.2013 do zaplatenia. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 13.12.2005 zmluvu o úvere a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere. V súlade s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ poskytol a odporca čerpal revolvingový úver, ktorý sa zaviazal splácať pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 4 % z aktuálne dlžnej čiastky. Okrem toho bol odporca povinný platiť úrok z úveru vo výške 2,21 % mesačne, poplatok za výpis z účtu v sume 1,49 eur mesačne a poplatok 2,29 eur za výber z bankomatu. Odporca si však neplnil svoje zmluvné povinnosti a riadne včas čerpaný revolvingový úver nesplácal a celý zostatok čerpaného úveru sa stal splatným ku dňu 27.3.2012. Odporca vyčerpal z úverovej karty celkovo 2.802,23 eur, na ktorú sumu boli započítané jeho platby v celkovej sume 1.359,72 eur. Na istine čerpaného úveru tak odporca dlží 1.442,50 eur a ďalej 485,12 eur na úroku z úveru. Okrem toho dlží odporca 14,45 eur ako zmluvnú pokutu vo výške 8 % zo splátky, s úhradou ktorej bol v omeškaní, konkrétne ide o zmluvné pokuty, ktoré boli odporcovi vyrubené v dňoch 20.11.2011 /4,57 eur/, 20.2.2012 /4,87 EUR/ a dňa 20.3.2012 /5,01 eur/. ďalej dlží na úroku z omeškania 3,15 eur /úrok z omeškania vyčíslený dňa 20.11.2011 na 0,59 eur, dňa 20.2.2012 na 1,08 eur a dňa 20.3.2012 na 1,48 eur/ a 3,29 eur na dlžnom poistnom /rozdiel medzi vyrubeným poistným 39,48 eur a zaplateným poistným 36,19 eur/. Nakoniec dlhuje odporca na poplatkoch za výber z bankomatu 6,87 eur /z celkových poplatkov za výber z bankomatu v sume 167,18 eur uhradil odporca 160,31 eur/ a na poplatkoch za výpis z účtu 7,45 eur /z celkových poplatkov za výpis z účtu v sume 98,44 eur uhradil odporca 90,99 eur/. Celkovo tak odporca dlží z predmetného úveru navrhovateľovi 1.962,83 eur, pričom suma úveru 1.442,50 eur sa ďalej úročí úrokom v dojednanej výške 26,28 % ročne. Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ chce od neho zaplatiť privysokú sumu a úrok z úveru sa mu javí privysokým. ďalej namietol premlčanie uplatneného práva navrhovateľa, pokiaľ ide o zaplatenie súm úveru, ktoré čerpal v období pred viac ako tromi rokmi pred podaním návrhu navrhovateľa na súd s poukazom na to, že s úverovou kartou vyberal peňažné prostriedky najmä v rokoch 2007 a 2008. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 13.12.2005 s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 5.400,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal v 10 mesačných splátkach po 599,- Sk. V bode 5. tejto zmluvy účastníci ďalej uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, súčasťou ktorej sú Hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, ktoré sú predtlačené na ostatných stranách úverovej zmluvy. Výška úverového rámca bola navrhovateľom upravená na základe odporcovej Žiadosti o zmenu úverového rámca zo dňa 26.2.2008 na 45.000,- Sk. V zmysle zmluvného dojednania v bode 5. úverovej zmluvy právne následky zmluvy o revolvingovom úvere nastanú zaslaním a doručením úverovej karty YES spolu s výzvou o jej aktivácii. Podľa úverových podmienok sa odporca zaviazal riadne a včas splácať revolvingový úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky sú určené úverovou zmluvou, pričom úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou 26,52 % / bod 5 hlavy 9. úverových podmienok/ a tiež sa zaviazal hradiť navrhovateľovi poplatky za poskytované služby, ktoré poplatky a ich výška je daná Sadzobníkom poplatkov, ktorý je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti navrhovateľa a na jeho internetových stránkach /bod 7 hlavy 9. úverových podmienok/. Podľa sadzobníka poplatkov a úrokov bol poplatok za riadny výpis 45,- Sk, poplatkov za výber z bankomatu v SR 60,- Sk. Zmluvná pokuta pre prípad omeškania s úhradou splátky úveru alebo je časti je upravená v hlave 13 bod 2 úverových podmienok. Z výpovede odporcu vyplynulo, že odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy vedel o tom, že zároveň uzatvára aj zmluvu o revolvingovom úvere a súhlasil s tým. Okresný súd ďalej zistil, že podľa splátkového kalendára predmetného úveru odporca prvýkrát čerpal peňažné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere dňa 2.9.2006. Zo splátkového kalendára ďalej vyplýva, že po 25.01.2010 uskutočnil odporca pomocou karty YES vydanej k revolvingovému úveru výbery z bankomatov a úhrady spolu v sume 411,84 eur. Odporca čerpanie prostriedkov z revolvingového úveru tak, ako vyplynuli zo splátkového kalendára, potvrdil. Uviedol, že žiadne výpisy z úverového účtu mu nechodili, pričom adresu má rovnakú ako je uvedená na zmluve o úvere. Listom zo dňa 27.03.2012, daným pošte na prepravu podľa podacieho hárku dňa 30.03.2012, oznámil navrhovateľ odporcovi, že došlo zaplateniu celého jeho dlhu z predmetného úveru a vyzval ho na zaplatenie 1.683,14 eur do 15 dní. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska úroková miera zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v období 9/2006 sa pohybovala v závislosti od začiatočnej fixácie úrokovej sadzby od 9,66 % ročne /fixácia nad 5 rokov/, cez 11,69 % /fixácia na 1 až 5 rokov/ do 15,39 % /fixácia do 1 roka a pohyblivá úroková sadzba/. Z výpovede odporcu ďalej vyplynulo, že tento je zamestnaný s príjmom 400 eur mesačne, jeho manželka je starobná dôchodkyňa s dôchodkom 220 eur mesačne a výdavky na bývanie majú 220 eur mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporca je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2005 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ, je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú. Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 2 písm. b), § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, § 39, § 544 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého navrhovateľ vytvoril pre odporcu rámec revolvingového úveru a z tohto mu umožnil čerpať. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Odporca sa zmluvne zaviazal čerpaný úver splácať navrhovateľovi riadne a včas pravidelnými mesačnými splátkami spolu s úrokom 26,52 % ročne. Pokiaľ ide o zmluvne dojednaný úrok z poskytnutého úveru, tak sa okresný súd domnieva, že takto dojednaná výška úroku je v rozpore z dobrými mravmi. Toho dôsledkom je uvedená dohoda o úrokoch podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov zo spotrebiteľského úveru v miere 26,52 % ročne, ktorá miera presahuje o 10 % ročne priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v danom čase s pohyblivou úrokovou sadzbou /15,39 %/ porušuje podľa názoru okresného súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tak má právo na vrátenie istiny čerpaného revolvingového úveru, ktorý nebol splatený, ale bez úrokov / navrhovateľom uplatňovaných v sume 485,12 eur/. Pokiaľ ide o nesplatenú istinu úveru, ktorú navrhovateľ požadoval zaplatiť v sume 1.442,50 eur, okresný súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom. Právo na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru sa v zmysle § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka v premlčacej dobe 3 roky. Keďže navrhovateľ podal svoj návrh na začatie konania, ktorým sa od odporcu domáha vrátenie úveru dňa 25.1.2013, je zrejmé, že nepremlčané zostalo toto jeho právo len pokiaľ ide o sumy úveru čerpané po 25.1.2010, pretože len za dobu od uvedeného dňa do dňa podania návrhu navrhovateľa na súd neuplynula doba dlhšia ako 3 roky. Zo splátkového kalendára k predmetnému revolvingovému úveru vyplýva, že po 25.1.2010 čerpal odporca z revolvingového úveru spolu sumu 411,84 eur. Túto sumu doposiaľ navrhovateľovi nevrátil a preto je povinný na jej zaplatenie. Pokiaľ ide o zostatok požadovanej úverovej istiny 1.030,66 eur /1442,50 eur - 411,84 eur/, pretože odporca namietol premlčanie práva navrhovateľa, okresný súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka na dôvodne vznesenú námietku premlčania prihliadol a premlčané právo na zaplatenie tejto časti istiny úveru navrhovateľovi nepriznal. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty 14,45 eur podľa záverov okresného súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si zmluvnú pokutu účastníci v zmluve o revolvingovom úvere písomne dojednali, tak ako to vyžaduje § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je upravená v hlave 13 bod 2 úverových podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere odporcu v sume 5.400,- Sk. Z týchto úverových podmienok sú podľa textu zmluvy o revolvingovom úvere súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere len hlavy 8 až 11 úverových podmienok. V týchto však zmluvná pokuta upravená nie je a preto medzi účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere nebola zmluvná pokuta dojednaná. Z uvedených dôvodov podľa názoru okresného súdu navrhovateľ nemá právo na jej zaplatenie. K rovnakému záveru dospel okresný súd aj vo vzťahu k navrhovateľom požadovaným poplatkom za výbery z bankomatu a poplatkom za výpisy z účtu. Poplatky z hľadiska ich výšky a vymedzenia predmetu poplatku mali byť podľa textu úverových podmienok dané Sadzobníkom poplatkov, ktorý je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti navrhovateľa a na jeho internetových stránkach /bod 7 hlavy 9. úverových podmienok/. Ani z textu zmluvy o revolvingovom úvere a ani z príslušných ustanovení úverových podmienok však nevyplýva, že by bol odporca ako zmluvná strana z obsahom sadzobníka riadne oboznámený a že by tento bol súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa názoru okresného súdu Sadzobník poplatkov nebol riadne inkorporovaný do textu zmluvy o revolvingovom úvere, nestal sa jej súčasťou a preto žiadne poplatky z revolvingového úveru neboli medzi účastníkmi dojednané. Navrhovateľ tak nemá právo na ich zaplatenie. Vo vzťahu k uplatňovanému poistnému, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v sume 3,29 eur, podľa záverov okresného súdu z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere ani z príslušných ustanovení úverových podmienok nevyplýva, že by medzi stranami bolo nejaké poistenie dojednané. Ak takáto služba a poplatok za ňu vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov, platí aj tu, čo už okresný súd uviedol. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ nijako nepreukázal, že by s odporcom nejaké poistenie dojednal. Preto nemá právo na zaplatenie žiadaného poistného. Okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa aj pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania 3,15 eur /úrok z omeškania vyčíslený dňa 20.11.2011 na 0,59 eur, dňa 20.2.2012 na 1,08 eur a dňa 20.3.2012 na 1,48 eur/. Navrhovateľ neuviedol spôsob výpočtu uvedenej dlžnej sumy úroku z omeškania, teda z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe si uvedený kapitalizovaný úrok z omeškania uplatňuje. Neuniesol tak ani bremeno tvrdenia, ktoré ho zaťažuje ohľadne uvedenej sumy úrokov z omeškania. Na základe týchto záverov okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 411,84 eur a vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa zamietol. Dlh 411,84 eur okresný súd pritom povolil odporcovi podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výhodu splátok dlhu súd odporcovi priznal vzhľadom na zistenie, že odporca je zamestnaný s príjmom 400 eur mesačne, jeho manželka je starobná dôchodkyňa s dôchodkom 220,- eur mesačne a výdavky na bývanie majú 220,- eur mesačne. Za takejto situácie je splnenie celej uloženej povinnosti naraz pre odporcu nemožné. Plnenie v splátkach preto lepšie umožňuje odporcovi splatiť jeho dlh, čo je aj v záujme navrhovateľa. Pri pravidelnom plnení splátok bude dlh zaplatený do 9 mesiacov a v prípade, že splátky dlhu nebudú riadne a včas plnené, stane sa splatným celý dlh, ktorý navrhovateľ môže potom po odporcovi nútene vymáhať. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V danej veci bol odporca v konaní pomerne úspešnejší ako navrhovateľ a preto by mu patrila náhrada trov konania. Keďže si však odporca právo na náhradu trov konania neuplatnil a podľa § 151 ods. 1 O.s.p. sa o náhrade trov konania rozhoduje na návrh, okresný súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. V úvodnej časti odvolania poukázal na podstatnú časť napadnutého rozsudku. K okresným súdom posudzovanej výške dohodnutého úroku navrhovateľ poukázal na znenie § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.2005. Vzhľadom na zákaz retroaktivity má navrhovateľ za to, že nie je možné v danom prípade použiť ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. Navrhovateľ ďalej poukázal na znenie § 4 ods. 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 13.12.2005 a na to, že podľa citovanej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy údaj o výške úrokovej sadzby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebol povinnou obsahovou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Napriek tomu navrhovateľ uvádza výšku úroku za poskytnutie úveru v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý bol odporcovi zaslaný spolu s úverovou kartou. Vzhľadom na typ poskytnutého úveru, t. j. revolvingový úver, nebol navrhovateľ povinný uvádzať v zmluve o revolvingovom úvere ani údaj o RPMN. Uvedený záver potvrdil napríklad aj Krajský súd v Prešove zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co/95/2010. Na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere boli odporcovi nepochybne poskytnuté finančné prostriedky, z ktorých odporca vyčerpal z úverovej karty celkovú sumu 2.802,22 eur, na základe čoho je preto uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. platná. Navrhovateľ uznáva, že úroková miera poskytnutého revolvingového úveru, t. j. 26,28 % ročne, je vyššia ako úroková miera pri podobných úveroch poskytovaných bankami v tom čase - december 2005, avšak vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá neobmedzovala navrhovateľa pri dohodovaní výšky sadzby úroku z úveru a s prihliadnutím na spôsob a mieru (ne)zabezpečenia záväzku odporcu, na objem poskytnutých prostriedkov a na to, že banky poskytovali úvery zdĺhavejšie, na vyššie riziko, ktoré navrhovateľ na seba preberá takýmto poskytovaním úverov v porovnaní s bankami (čo reflektuje aj v súčasnosti platná právna úprava, ktorá v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách bola vyššia ako odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, avšak nesmie túto obvyklú odplatu prevyšovať podstatne), keďže ide spravidla o klientov, ktorí by od banky úver pravdepodobne nedostali resp. nedostali tak jednoducho a rýchlo, možno považovať danú výšku úroku z úveru za primeranú. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10.12.2008, sp. zn. 6Co/67/2008, v ktorom podľa názoru súdu bol akceptovateľný úrok vo výške 25 % ročne, keď banky poskytovali úvery s úrokom vo výške 11,14 % ročne. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania navrhovateľ poukázal na to, že úverová zmluva je podľa § 261 ods. 3 písm. f) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Keďže Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania, v prípade typových zmlúv nepôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis k Obchodnému zákonníku. Navrhovateľ poukázal na znenie § 392 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonník a na to, že z priloženého splátkového kalendára vyplýva zosplatnenie celého úveru dňom 27.3.2012. S poukazom na uvedené a na znenie § 397 Obchodného zákonníka podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že štvorročná premlčacia doba v danom prípade uplynie dňom 28.3.2016. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka v dôsledku omeškania odporcu so zaplatením splátky 20.11.2011 začala týmto dňom plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorej koniec pripadá na deň 20.11.2014. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 25.1.2013, bol návrh podaný na súde v trojročnej premlčacej dobe. K ostatným uplatneným nárokom navrhovateľ uviedol, že ohľadne zmluvného dojednania účastníkov o zmluvnej pokute v úverových podmienkach má za to, že sa jedná o platné dojednanie, nakoľko odporca na prednej strane zmluvy vyhlásil, že prejavuje súhlas byť Úverovými zmluvnými podmienkami viazaný (bod 2. na prednej strane). Z toho vyplýva, že odporca prejavil súhlas byť viazaný aj príslušnými ustanoveniami upravujúcimi sankcie za porušenie jeho zmluvných záväzkov voči navrhovateľovi. Navrhovateľ má za to, že takejto dohode nebráni ani doslovné znenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na obsah ktorého poukázal, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, prezentovanú rozhodnutím zo dňa 1.9.2000, sp. zn. 4 Obdo 7/99. Ohľadom navrhovateľom uplatňovaných poplatkov, a to poplatku za výber z bankomatu a poplatku za výpis z účtu spolu vo výške 14,32 eur, navrhovateľ uviedol, že odporcu v úverových podmienkach nesporne informoval o skutočnosti, že odporca bol povinný hradiť navrhovateľovi poplatky za poskytnuté služby, ktorých výška je daná vždy sadzobníkom poplatkov, aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti (§ 7 hlavy 9 ÚP), pričom zo sadzobníka poplatkov, ktorý bol súdu predložený, jasne a zrozumiteľne vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá výška poplatku za výber z automatu v SR 69,- Sk a poplatok za výpis z účtu 45,- Sk. Navrhovateľ namieta správnosť tvrdenia okresného súdu, že „ani z textu zmluvy a ani z príslušných ustanovení úverových podmienok nevplýva, že by bol odporca ako zmluvná strana s obsahom sadzobníka riadne oboznámený“, nakoľko z úverových podmienok naopak nesporne vyplýva, že sadzobník poplatkov bol odporcovi predložený spolu s úverovou kartou a výzvou v jej aktivácii, čiže ešte predtým, ako si odporca aktivoval úverovú kartu, čoho následkom bolo nadobudnutie účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva aj z ust. § 1 Hlavy 8 ÚP, a to „...klient sa so spoločnosťou dohodol, že.. spoločnosť je oprávnená klientovi v lehote 12 mesiacov odo dňa uvedeného v ÚZ ako dátum jej uzatvorenia, poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a Príručkou pre držiteľa.. Súčasťou príručky je zároveň sadzobník poplatkov..“ a tiež z ust. § 18 Hlavy 13 ÚP , v zmysle ktorého, „...v prípade poskytnutia RÚ (revolvingového úveru), klient aktivácii úverovej karty (ÚK) potvrdzuje, že obdržal a oboznámil sa s príručkou.“ Z uvedených ustanovení ÚP teda nesporne vyplýva, že odporca mal možnosť oboznámiť sa so sadzobníkom poplatkov ešte pred tým, ako došlo k aktivácii úverovej karty, nakoľko platný sadzobník je súčasťou Príručky, na základe ktorej sa odporca oboznámil aj so spôsobom aktivácie úverovej karty. Z uvedeného vyplýva, že bez oboznámenia sa s Príručkou a sadzobníkom by si odporca nevedel úverovú kartu aktivovať. S poukazom na vyššie uvedené máme za to, že odporca mal platný sadzobník poplatkov k dispozícii v čase aktivácie úverovej karty a v prípade, ak by s výškou poplatkov v ňom uvedených nesúhlasil, kartu by si neaktivoval, čo by malo za následok zánik zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ( § 7 Hlavy 8 ÚP). Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 3,15 eur, v danom prípade sa jedná o zákonný úrok z omeškania zo splátok, z ktorých zaplatením bol odporca v zmysle predloženého splátkového kalendára v omeškaní. K danému úroku je možné sa dočítať v zmysle údajov uvedených v splátkovom kalendári. Vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 02.05.2013 je uvedené, z akých čiastkových nárokov pozostáva uplatnený úrok z omeškania. V prípade, ak súdu nebolo zrejmé, ako navrhovateľ dospel k výške daného nároku, mal navrhovateľa vyzvať na jeho podrobnú špecifikáciu. Nakoľko okresný súd navrhovateľovi výzvu nezaslal, navrhovateľ mal za to, že výška uplatneného nároku je súdu prvého stupňa zrejmá. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie podanému návrhu v celom rozsahu a zaviaže odporcu k náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výrokoch rozsudku ako vecne správny potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov na základe aplikácie správnych právnych predpisov, použitých okresným súdom z týchto dôvodov: V súvislosti s navrhovateľom uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d). f) O. s. p. odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že aj keď navrhovateľ v odvolaní formálne uplatnil tiež odvolací dôvod podľa § 205 písm. d) O. s. p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, zo samotného obsahu odôvodnenia odvolania nevyplýva, že by navrhovateľ aj fakticky namietal nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu o tom, čo sa udialo v rozhodnom čase a mieste medzi účastníkmi. V dôvodoch odvolania pod bodom 1. navrhovateľ namietal správnosť aplikácie zákonných ustanovení okresným súdom ohľadne dohody účastníkov o úrokoch revolvingového úveru, v bode 2. navrhovateľ namietal správnosť aplikácie zákonných ustanovení o premlčaní okresným súdom a v bode 3 namietal správnosť právneho posúdenia ostatných dohodnutých nárokov okresným súdom. Keďže na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vôbec nespochybňoval existenciu skutkových okolností prípadu, tvrdených navrhovateľom a doložených listinnými dôkazmi, odvolací súd nepovažoval navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. za dôvodný. Odvolací súd pri preskúmavaní opodstatnenosti navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) považoval za potrebné primárne sa zaoberať s posúdením správnosti právneho záveru okresného súdu o dôvodnosti odporcom vznesenej námietky premlčania. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľom namietané právne posúdenie otázok okresným súdom vo vzťahu k odporcom uplatnenej námietke premlčania je opodstatnené. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd odvíjal začiatok plynutia premlčacej doby od momentu čerpania jednotlivých čiastok z revolvingového úveru odporcom. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tento právny záver okresného súdu nie je správny. Revolvingový úver je úver, v rámci ktorého je poskytnutý úverový kredit (rámec). Osoba, ktorej bol takýto úver poskytnutý, má právo čerpať finančné prostriedky v rozsahu úverového rámca a zároveň povinnosť splácať (aj postupne) čerpané prostriedky dohodnutým spôsobom. Preto počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k povinnosti osoby, ktorej bol poskytnutý úver, nie je možné odvíjať od momentu, kedy využije svoje oprávnenie čerpať finančné prostriedky z revolvingového úveru, ale plynutie premlčacej doby môže začať jedine od momentu, kedy sa táto osoba dostáva do omeškania s plnením svojich povinnosti, vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere, teda v danom prípade od momentu, kedy sa dostáva do omeškania s platením dohodnutých splátok úveru. Preto navrhovateľ správne v odvolaní poukázal na to, že v danom prípade začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba vo vzťahu ku splatným povinnostiam odporcu až momentom porušenia povinnosti odporcu zaplatiť dohodnuté splátky revolvingového úveru v lehote ich splatnosti, teda podľa údajov splátkového kalendára vo vzťahu k prvej včas nesplatenej splátke úveru nezaplatením dohodnutej splátky do 20.11.2011. Keďže navrhovateľ podal predmetný návrh na okresný súd dňa 25.1.2013, nemohlo dôjsť v prejednávanom prípade k premlčaniu povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom uplatnené dohodnuté splatné a nezaplatené splátky revolvingového úveru. Za dôvodné považoval odvolací súd aj námietky navrhovateľa v odvolaní voči právnemu posúdeniu výšky dohodnutých úrokov revolvingového úveru. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že úrok z úveru vo výške 26,52 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi len preto, že v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba pri bankových úveroch 15,39 %, odvolací súd považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočností, ktoré museli byť okresnému súdu známe aj v čase jeho rozhodovania, vyjadruje názor, že novelizácie zákona č. 258/2001 Z. z. boli zákonodarcom vykonávané z dôvodu posilňovania ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch (viď. dôvodové správy k novelizáciám). Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 568/2007 Z. z. zákonodarca zakotvil maximálnu výšku odplaty v spotrebiteľských úveroch (§ 3ods. 10). Ak teda zákonodarca zákonom 568/2007 Z. z. zaviedol maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľský úver, zrejme nemožno konštatovať, že výška dojednanej odplaty v zákonodarcom ustanovenej sadzbe maximálnej odplaty aj pri zmluvách o úveroch dojednaných pred zavedením maximálnej odplaty by mohla byť považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Preto podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov bol okresný súd povinný predovšetkým skúmať dojednanú výšku úroku podľa pravidiel následne zavedenej maximálnej výšky odplaty a vychádzať z údajov pre maximálnu výšku odplaty v porovnateľných prípadoch od prvého štvrťroka 2008. Je tiež nepochybné, že okresnému súdu v čase jeho rozhodovania musela byť tiež známa rozhodovacia prax všeobecných súdov, prezentovaná aj rozhodnutím, na ktoré navrhovateľ poukázal v dôvodoch odvolania, pričom nevysvetlením, prečo sa okresný súd v tejto rozhodnej otázke odklonil od inej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, vytvára podľa názoru odvolacieho súdu neprípustnú právnu neistotu účastníkov súdneho konania pri posudzovaní rovnakých alebo obdobných otázok všeobecnými súdmi. Keďže okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal dohodnutou výškou úroku z uvedených hľadísk, odvolací súd považoval záver okresného súdu o rozpore dojednanej úrokovej sadzby vo výške 26,52 % s dobrými mravmi za nedostatočne neodôvodnený. Napriek vyššie uvedeným pochybeniam okresného súdu pri aplikácii správnych právnych predpisov odvolací súd dospel k záveru, že na základe správnej aplikácie právnych noriem použitých okresným súdom je napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti vecne správny v zmysle § 219 O. s. p. Pokiaľ ide o právnu otázku posúdenia platnosti dohody o úrokoch a poplatkoch v rámci revolvingového úveru, odvolací súd poukazuje na nasledovné ustanovenia Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit, a. s., (ďalej len ÚZP), ktoré sú pripojené k úverovej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.12.2005: Podľa § 1 hlavy 8 ÚZP klient sa so spoločnosťou dohodol na tom, že ak bude klient riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce z ÚP, ÚZ a všeobecne záväzných právnych predpisov ......., je spoločnosť oprávnená klientovi v lehote do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v ÚZ ako dátum jej uzavretia poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať ÚK špecifikovanú v hlavách 10 a 11 týchto ÚP spolu s Výzvou k jej aktivácii a Príručkou pre držiteľa, a to na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí RÚ podľa bodu 5 tejto ÚZ. Podľa § 7 hlavy 9 ÚZP klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva o poskytnutí RÚ, je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 hlavy 9 ÚZP klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úroku je uvedená v aktuálnom sadzobníku. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým, že je povinná klientovi zmenu základnej sadzby bezodkladne oznámiť. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že okresným súdom bol správne ustálený dátum jej uzavretia dňa 13.12.2005. Z uvedených citovaných ustanovení ÚZP vyplýva, že účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere nenastala v deň jej uzavretia, teda dňa 13.12.2005, ale bola odložená a podmienená splnením ďalších podmienok, ako aj ďalším aktívnym konaním navrhovateľa, uvedeným v hlave 8 ÚZP. Z navrhovateľom predloženého Splátkového kalendára (č. l. 3) nepochybne vyplýva, že odporca prvý krát čerpal revolvingový úver (bola mu navrhovateľom poskytnutá služba) až dňa 2.9.2006 a odporca zaplatil prvú splátku, v ktorej bola okrem úhrady istiny obsiahnutá aj úhrada úrokov a iných poplatkov, až dňa 23.10.2006. Podľa § 53 ods. 3 písm. j), ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, k 13.12.2005 (ďalej len Občiansky zákonník, ak nie je uvedené inak), ktorej účinnosti právneho predpisu sa navrhovateľ domáha aj v dôvodoch odvolania, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že úroky a poplatky spojené s úverovými službami sú cenou za poskytnutú úverovú službu. S poukazom na vyššie citované ustanovenia ÚZP je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá účastníkmi dňa 13.12.2005, obsahuje podmienku, podľa ktorej výška úroku za poskytnutie revolvingového úveru bude určovaná podľa aktuálneho Sadzobníka ku dňu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a výška poplatkov bude daná sadzobníkom navrhovateľa aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Keďže s poukazom na vyššie uvedené navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti v zmluve o revolvingovom úvere, uzavretej dňa 13.12.2005, obsahuje podmienku, podľa ktorej výška úroku a poplatkov (cena) revolvingového úveru bude určená až po poskytnutí služby (po poskytnutí práva odporcovi čerpať revolvingový úver zaslaním a aktiváciou kreditnej úverovej karty - hlava 8 ÚZP), z čoho vyplýva, že cena za službu (poskytnutie revolvingového úveru) bude stanovená až po dodaní služby, odvolací súd dospel k právnemu záveru, že ustanovenia § 7 a 10 hlavy 9 ÚZP o výške poplatkov a o výške úroku z revolvingového úveru sú neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 3 písm. j) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sú podľa právneho názoru odvolacieho súdu tieto dojednania absolútne neplatné podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd dospel k právnemu záveru, že úrok a poplatky za poskytnutie revolvingového úveru v zmluve o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.12.2005, neboli účastníkmi platne dojednané. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že platné a účinné znenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo ku dňu 13.12.2005 nasledovné: § 4 Zmluva o spotrebiteľskom úvere (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7) (7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. (8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom. S poukazom na vyššie konštatovanú absenciu písomne dohodnutej úrokovej sadzby a poplatkov revolvingového úveru v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 13.12.2005 je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné na vec aplikovať aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 13.12.2005. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval napadnutý výrok rozsudku okresného súdu pre neexistenciu právneho nároku na úroky a poplatky z úveru pre neuvedenie úrokov a poplatkov v zákonom predpísanej písomnej forme úverovej zmluve za vecne správny. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v podľa úverových podmienok, pripojených k zmluve, bola zmluva uzatváraná podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 497 Obchodného zákonníka je uzavretie dohody o zaplatení úrokov podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Ak teda zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu platnú dohodu o výške úroku a poplatkov za poskytnutý úver, nevzniklo navrhovateľovi v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 13.12.2005 právo požadovať od odporcu úrok a poplatky v súvislosti s poskytnutým revolvingovým úverom. K vyššie uvedeným úvahám a záverom považuje odvolací súd za podstatné dodať, že pri nich postupoval podľa imperatívu, danému ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže vyššie uvedený výklad obsahu predmetnej zmluvy má podľa názoru odvolacieho súdu podklad v znení tejto zmluvy a odvolací súd považuje vyššie uvedený výklad obsahu predmetnej zmluvy za najpriaznivejší pre odporcu, ako spotrebiteľa, ani v prípade iného možného výkladu obsahu predmetnej zmluvy by odvolací súd podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohol dospieť k iným, než vyššie uvedeným právnym záverom. S poukazom na vyššie uvedené a na to, že podľa splátkového kalendára, predloženého navrhovateľom, si odporca požičal v rámci revolvingového úveru celkovú sumu 2.802,2255 eur a v zaplatených splátkach celkovo odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 3125,6782 eur (č. l. 10), je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že navrhovateľom uplatnený nárok nie je dôvodný, keďže odporca zaplatil navrhovateľovi viac, ako bol povinný na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.12.2005. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným záverom považuje za potrebné dodať, že hoci podľa vyššie uvedeného výrok napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo čiastočne vyhovené návrhu navrhovateľa, javí známky vecnej nesprávnosti, odvolací súd nemohol túto vecnú nesprávnosť napraviť z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je napadnutý odvolaním len jedného z účastníkov, nemôže byť zmenený v neprospech tohto odvolateľa, teda v neprospech účastníka, ktorý jediný podal odvolanie. S poukazom na uvedené odvolací súd už nepovažoval za rozhodné pre posúdenie merita tejto veci vyporiadávať s ostatnými, v odvolaní navrhovateľa nastolenými námietkami voči vecnej správnosti výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže úspešnému odporcovi v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .