Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/438/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204403 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113204403.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G. E. K., s.r.o., S. 5, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného R. E., s.r.o., S. 5, C., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. R. X/XX a 2/ A. U., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. R. X/XX, za účasti X., IČO: XXXXXXXX, so sídlom K., S. XX (do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka popri žalovaných) zastúpeného JUDr. A. E., advokátom, L. O., H.. A. B. 1, o zaplatenie 2.233,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. mája 2016 č. k. 26C/48/2013-176 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 4. mája 2016 č. k. 26C/48/2013-176 súd prvej inštancie zastavil konanie proti žalovanému 1/ v časti o zaplatenie sumy 1.694,80 Eur, proti žalovanej 2/ v časti o zaplatenie sumy 70 Eur, vo zvyšku žalobu proti žalovaným 1/, 2/ zamietol a nepriznal žalovaným náhradu trov konania. X. (do 30.06.2016 vedľajšiemu účastníkovi popri žalovaných) náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.11.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu K., a.s. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000,- Sk/995,82 Eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 27,68 Eur, počnúc 20.12.2006, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, od 20.9.2008 v mesačných splátkach po 1.070 Sk/35,51 Eur (podľa dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18.3.2008), pričom posledná splátka bola zročná dňa 20.11.2011. Proti žalovanej 2/ podal žalobca návrh z dôvodu, že uzavretím dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 4.9.2012 pristúpila k záväzku žalovaného 1/ podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnil proti žalovaným neuhradený zostatok tohto úveru. 2. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere. 3. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom K.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 15.12.2011 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému 1/ v celkovej výške 2.238,76 Eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.11.2006. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže pôvodný veriteľ K., a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na text daného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v ňom stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené pre to, aby bola pohľadávka spôsobilá na postúpenie zo strany banky na tretiu osobu. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 29.5.2014č.k. 6Co/119/2013-135, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch zo dňa 13.1.2016č.k. 5Co/460/2015-138, zo dňa 22.3.2016č.k. 6Co/603/2015 - 166. Žalobca predložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa datovanú dňom 28.1.2009 na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru adresovanú žalovanému 1/, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému 1/ doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný 1/ nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu, takúto listinu vo svojich dokumentoch nenašiel. Kvalifikovanú výzvu a doklady o jej odoslaní, resp. doručení žalovanému 1/ nepredložila súdu ani K., a.s., ktorá v oznámení zo dňa 24.2.2016 na výzvu súdu, aby oznámila, či a kedy doručovala výzvu na splnenie peňažného dlhu žalovanému 1/ sa k týmto skutočnostiam nevyjadrila, a to z dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu s celou dokumentáciou odovzdala pri postúpení pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi. Súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že ani v iných konaniach o návrhu žalobcu proti iným spotrebiteľom banka na výzvu súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Z dokazovania vyplynulo, že K., a.s. listom zo dňa 27.12.2011 oznámila žalovanému 1/ postúpenie pohľadávky na žalobcu. Súdna prax sa však už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré poukazoval žalobca, a podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012. Keďže žalobca nenadobudol platne pohľadávku voči žalovanému 1/, nevstúpil do postavenia veriteľa a nebol oprávnený uzavrieť podľa § 533 Občianskeho zákonníka s žalovanou 2/ dohodu o pristúpení k záväzku ani dohodu a úhrade dlhu v splátkach, ktoré právne úkony sú absolútne neplatné. Žiadne právne účinky nevyvolalo ani to, že žalovaná 2/ podpísala listinu označenú ako uznanie dlhu, keďže žalovaná 2/ pre neplatnosť dohody o pristúpení k záväzku sa nestala popri žalovanému 1/ dlžníčkou z predmetnej úverovej zmluvy. Súd výrokmi I., II. podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie proti žalovaným 1/, 2/ zastavil v späťvzatých častiach, výrokom III. vo zvyšnej časti návrh proti žalovaným 1/, 2/ zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/. Žalovaní boli v konaní v prevažnej časti úspešní , a majú právo na pomernú náhradu trov konania, a to v časti zastaveného konania v sume 1.694,80 Eur podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď späťvzatím žaloby žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a v zamietnutej časti žaloby podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na zásadu úspechu. Žalovaní 1/, 2/ neuplatnili náhradu trov konania, a zo spisu im vznik trov nevyplýva, preto im súd náhradu trov konania výrokom IV. nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi popri žalovaných súd vyhláseným rozsudkom priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Keďže vedľajší účastník náhradu trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, a okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v rozsudku, a preto výrokom V. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému 1/ o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odvolateľ zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu zo dňa 28. 01. 2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. 5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 7. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. 8. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinné v čase cesie pohľadávky. 9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 10. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. 11. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, alebo len za určených podmienok, ktoré nenastali, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. 12. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 13. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva, a preto v prípade jeho porušenia nemožno vyvodiť súkromnoprávnu zodpovednosť v podobe neplatnosti zmluvy. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy bšak nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (či normu verejného alebo súkromného práva). 14. Prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi). Žalobca takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie a ani ju nenahrádza. 15. Zo spisu vyplynulo, že žalobca predložil súdu výzvu banky datovanú dňom 28.1.2009 na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru adresovanú žalovanému 1/, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj žalovanému 1/ doručil, resp. aspoň odoslal. Žalovaný 1/ nepotvrdil, žeby mu bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu, takúto listinu vo svojich dokumentoch nenašiel. 16. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. 17. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. 19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).