Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/385/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216149 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113216149.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu U., právne zastúpeného V. proti žalovaným 1) A., 2) H., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1) a 2) B., právne zastúpeného E., o zaplatenie 7.478 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 20C/417/2013-139 zo dňa 08. júna 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi (občianskemu združeniu B.) trovy právneho zastúpenia v sume 741,11 Eur p o t v r d z u j e . Občianskemu združeniu B. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie, výrokom II. nepriznal náhradu trov konania žalovaným 1) a 2), výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 741,11 Eur, do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a výrokom IV. rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 441,80 Eur žalobcovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.478 Eur s prísl. titulom neuhradeného zostatku úveru poskytnutého žalovaným 1), 2) na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.04.2007. V dôsledku späťvzatia žaloby konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zastavil. Žalobca vzal návrh späť, procesne zavinil zastavenie konania, podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je preto povinný nahradiť trovy konania protistrane. Žalovaným trovy konania nevznikli. 2. Vedľajší účastník uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.036,21 Eur za 4 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia 2014 (návrh s prílohami bol mu doručený 20.03.2014), podanie písomných vyjadrení k návrhu na súd zo dňa 10.04.2014, 25.05.2016, podanie vyjadrenia z 19.06.2015 k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na bránenie práva. Z odôvodnení rozhodnutí iných súdov, na ktoré poukázal žalobca, nie je možné uzavrieť, že by vedľajší účastník nemal právo zvoliť si v konaní na jeho zastupovanie advokáta, keďže vedľajší účastník má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, vrátane práva dať sa zastúpiť v konaní právnym zástupcom; vyplýva z nich to, že súd má skúmať účelnosť trov vedľajšieho účastníka. Konštatoval, že právny zástupca vedľajšieho účastníka po doručení žaloby podal písomné vyjadrenie zo dňa 10.04.2014 k žalobe, v ktorom sa venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť, poukázal na príslušné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola spôsobilá na postúpenie žalobcovi. Obranu vedľajšieho účastníka súd považoval za spôsobilú privodiť žalovaným úspech v konaní. Mal za to že úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia k veci zo dňa 10.04.2014) boli potrebné pre účelné bránenie práv žalovaných, ktorých v konaní podporoval vedľajší účastník. Žalobcovi tak uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 741,11 Eur, do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného v sume 448,50 Eur. 3. Proti uvedenému uzneseniu, vo výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná. Právne zastúpenie združenia v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne. V danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Podľa jeho názoru trovy právneho zastúpenia združenia neboli vynaložené účelne, a preto ich nemožno priznať, keď združenie poskytuje procesné podania nadbytočne, opakuje rovnaké vyjadrenia bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a automaticky uplatňuje nedôvodnú námietku premlčania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2014, 6MCdo/5/2013 a dôvodil, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Reálne musí disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Žalobca zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, žiada o zasielanie žaloby a navrhuje priznanie trov, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejedávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia, zastúpeného advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konaní bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Podporený argumentáciou vyslovenou v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03 uviedol, že nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa č. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. 4. B. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka) sa k podanému odvolaniu nevyjadrilo. 5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, pred podaním odvolania žalobcom (odvolanie zo dňa 21.07.2016) došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne preto postupoval odvolací súd podľa ustanovení CSP. 6. Výroky, ktorými bolo konanie zastavené, žalovaným 1), 2) nebola priznaná náhrada trov konania a bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku žalobcovi - výroky I., II., IV., neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval (§ 367 ods. 2, 3 O.s.p.). 7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne. 8. V danom prípade v súvislosti s preskúmavaným výrokom o trovách konania niet pochýb o tom, že žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto mu v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v znení do 30.06.2016) vznikla povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi - Občianskemu združeniu B.. 9. Súd prvej inštancie sa, vzhľadom na námietku žalobcu, zaoberal účelnosťou trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že obrana vedľajšieho účastníka bola spôsobilá privodiť žalovaným úspech v konaní. Uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka po doručení žaloby sa s vecou oboznámil a podal písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré nemožno žalobe vyhovieť, vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú riadne zdôvodnil a poukázal na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Dospel preto k záveru, že dva úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia k veci) boli potrebné na účelné bránenie práv žalovaných, ktorých v konaní vedľajší účastník podporoval. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený právny záver súdu prvej inštancie je správny. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, platí zásada, podľa ktorej môže byť strane sporu priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady, majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ bol súdnou praxou definovaný ako určitá poistka pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavno- právneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. 10. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník, zastúpený advokátom, vstúpil do konania na základe oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Po doručení žaloby podal vo veci kvalifikované vyjadrenie, ktoré obsahuje skutkovú a právnu argumentáciu, týkajúcu sa uplatneného žalobného nároku, preto pokiaľ súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za zastúpenie, nejaví sa takéto rozhodnutie ako odporujúce rozumnosti a nie je zneužitím práva na právnu ochranu, ako sa mylne žalobca v podanom odvolaní domnieva. Je totiž nesporné, že vedľajší účastník vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkom, na strane ktorých v konaní vystupoval. 11. Vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany a podpory práv žalovaných s tým, že v čase oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania súhlas žalovaných na vstup vedľajšieho účastníka do konania nebol vyžadovaný (§ 93 ods. 3 v znení do 31.12.2014). Pokiaľ teda vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného 1) a 2) z vlastnej iniciatívy, nie je tento postup vedľajšieho účastníka dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania . 12. K námietke žalobcu, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, odvolací súd uvádza, že tak ako žalobca, tak aj každý iný účastník súdneho konania (strana sporu), má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, pričom toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Civilný sporový poriadok. Skutočnosť, že strana sporu je sama dostatočne právne kvalifikovaná na zastupovanie, nie je dôvodom na to, aby sa takejto strane sporu nepriznali trovy právneho zastúpenia. V danom prípade žalobcom namietaná skutočnosť, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov, preto by mal byť dostatočne odborne a personálne vybavený na realizáciu tejto činnosti, sama osebe neznamená, že takýto subjekt nemá právo na právne zastúpenie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. 14. B. bolo v odvolacom konaní úspešné, žiadne trovy v odvolacom konaní mu nevznikli, preto odvolací súd tomuto občianskemu združeniu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal( § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP) 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).