Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216167 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113216167.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa U. F. R., s.r.o., so sídlom v L., J. č. 5, A.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. F., s.r.o., so sídlom v L., J. č. X proti odporcovi V. V., bytom F. J., F. č. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778 , zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 487,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2014, č.k. 13C/303/2013-70 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 19,60 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súde dňa 28.06.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 487,30 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca uzavrel dňa 02.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úverový rámec vo výške 15.000,- Sk, pričom odporca sa zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky splátkami vo výške 500,- Sk mesačne. Vo veci bola zo strany vedľajšieho účastníka vznesená námietka premlčania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko k zosplatneniu úveru odporcu došlo dňa 05.11.2008 (č.l. 14), pričom návrh na súd bol podaný dňa 28.06.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (t.j. po dni 05.11.2011). Súd preto návrh navrhovateľa pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Čo sa týka predloženého listinného dôkazu - dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, založenom na č.l. 5, týmto navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k uznaniu dlhu a tým predĺženiu zákonnej premlčacej lehoty v prejednávanom prípade, nakoľko táto dohoda špecifikuje ako pôvodného veriteľa spoločnosť M. O. P., a.s., hoci pôvodným veriteľom na základe zmluvy bola spoločnosť Y., a.s. Táto dohoda taktiež označuje záväzok prostredníctvom zmluvy číslo 9838693, hoci zmluva, ktorá je predmetom tohto konania a ktorú predložil navrhovateľ, na ktorého postúpil pohľadávku pôvodný veriteľ Y., má číslo XXXXXXXX. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,3, § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., § 2, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného do 30.06.2006. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi trovy konania. Nakoľko odporcovi žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal. Trovy konania si však uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu. Jeho trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 33,20 eur, paušálnej náhrady režijných výdavkov a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 15.10.2013, paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 7,81 eur za každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške 15,62 eur (7,81 € x 2) + DPH vo výške 20% z 82,02 eur, t.j. 16,40 eur. Súd tak priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 eur. Proti tomuto rozsudku, a to jehovýroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v odvolacom konaní vo výške 29,57 eur. Mal za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Poukázal na to, že vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Mal za to, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, najmä, keď trovy koania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal na to, že krajské súdy sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou trov vedľajšieho účastníka. Najvyšší súd SR sa s týmito dôvodmi, ako ani s argumentmi generálneho prokurátora SR, ktorý na podnet vedľajšieho účastníka podal mimoriadne dovolania voči rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nestotožnil a mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietol. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013. Poukázal na to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že argumentácia navrhovateľa v odvolaní je nenáležitá. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci samej žalobu zamietol, vychádzajúc z právnej argumentácie prezentovanej ním v písomnom vyjadrení k návrhu. Pokiaľ sa teda navrhovateľ zaoberá neúčelnosťou jeho trov, pričom iba vďaka jeho pôsobeniu v konaní došlo k plnému úspechu odporcu, jeho argumentácia sa stáva skutkovo aj právne nepresvedčivou. Rovnako protirečivo vyznieva konštatovanie o všeobecnosti podaní vedľajšieho účastníka. V predmetnom právnom spore bolo potrebné preštudovať konkrétnu žalobu a jej prílohy, zhodnotiť právnu podstatu veci a náležite právne reagovať. Jeho vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania a poukázal na neplatnosť formulárovej dohody bolo náležité, vecné a účelné. Mal za to, že v danom prípade nie je opodstatnená aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keď toto ustanovenie je potrebné aplikovať na trovy konania navrhovateľov v hromadných žalobách drobných sporov. Pri trovách konania odporcov, ako aj vedľajších účastníkov je právna pomoc poskytovaná individuálne, a to pri obrane proti konkrétnemu uplatňovanému nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 eur. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1,§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 487,30 eur s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 eur do troch dní. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských, môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu, a keďže podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účasť v konaní mu je umožnená zákonom, nemusí preukazovať ani právny záujem na výsledku sporu. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý uložil navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný, zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím mu v prípade úspechu v tomto konaní nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Rovnako nie je z vyššie uvedeného dôvodu namieste námietka navrhovateľa, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia (vystupujúceho ako združenie na ochranu spotrebiteľa) advokátom v žiadnom prípade nepredstavujú účelne vynaložené trovy. V konaní odvolací súd nevzhliadol ani dôvod aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., ale ani § 150 ods. 2 O.s.p. (ako to v odvolaní navrhol navrhovateľ), nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči pohľadávke. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť a kým, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,60 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 98,42 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení platnom, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH, t.j. 3,26 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,60 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .