Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/195/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113222467 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113222467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: IL H., s.r.o., so sídlom H. námestie X/XA, XXX XX R., IČO: 45 863 512, zast. Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou so sídlom Oravská 15/A, Senec proti odporcovi J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 300 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. decembra 2014, č. k. 11C/202/2013-97, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 300 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 300 eur od 25.05.2013 až do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe Dohody o odbornej praxi v Grécku - LETO 2013 uzavretej s navrhovateľom dňa 21.01.2013 sa odporca ako študent zaviazal zúčastniť na letnej odbornej praxi v Grécku v termíne od 01.05.2013 do 31.10.2013. Prostredníctvom e-mailu zo dňa 08.05.2013 oznámil navrhovateľovi, že sa nemôže zúčastniť zahraničnej praxe z dôvodu, že pre fóbiu z odberu krvi nemôže splniť podmienky Článku 10. Dohody o odbornej praxi. V súlade s čl. 12 Dohody o odbornej praxi navrhovateľ potom zaslal odporcovi faktúru č. 41/2013 z 09.05.2013, ktorou si účtoval zmluvnú pokutu v sume 300 eur za zrušenie odbornej praxe. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Citoval ust. § 51 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je existencia konkrétneho a určitého dojednania zmluvnej pokuty účastníkmi a preukázané porušenie dojednanej zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. V danej veci dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, že „v prípade, že stážista chce zrušiť účasť z iného ako uvedeného dôvodu“ (vážneho a nepredvídateľného) podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Uvedená formulácia navodzuje totiž posúdenie, že sankcionovaná pokutou je už i možnosť zrušenia účasti. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazané na možnosť zrušenia účasti je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť (zrušil účasť alebo chcel zrušiť účasť), ktorá povinnosť zo zmluvného vzťahu má byť zabezpečená zmluvnou pokutou. Ďalej poukázal na to, že za porušenie zmluvnej povinnosti zo strany odporcu považoval navrhovateľ zrušenie účasti na praxi bez vážnych a nepredvídateľných dôvodov, teda jeho vypovedanie uzavretej zmluvy. Kumulácia právneho inštitútu vypovedania zmluvy so sankciou zmluvnej pokuty nie je možná a pokiaľ prejavy vôle účastníkov smerovali k dohode o zmluvnej pokute, je takéto dojednanie neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože § 544 Občianskeho zákonníka spája zmluvnú pokutu s porušením zmluvnej povinnosti a nie so zánikom záväzku. Samotné vypovedanie zmluvy nie je prípadom nesplnenia záväzku, naviac, keďže v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je vylúčené, aby došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože z neexistujúcej zmluvy žiadne povinnosti ani práva nevznikajú. Nedôvodnosť žaloby videl i v skutočnosti, že dôvody na strane odporcu boli v čase nenastúpenia na odbornú prax vážne, nakoľko diagnostikovanie psychiatrického ochorenia, ktoré je nutné liečiť odborným zásahom lekára - psychiatra, takým nesporne je. Pokiaľ ide o nepredvídateľnosť zdravotného problému odporcu bolo preukázané, že pri liečbe akútnych zdravotných potiaží odporcu obvodnou lekárkou v apríli 2013 mu bolo doporučené vzhľadom na problém s odberom krvi vyšetrenie u psychiatra. Tento konštatoval síce, že odporca má prejavy strachu z odberu krvi už od 4 rokov, ale diagnostikovanie psychiatrického ochorenia s vylúčením odberu krvi nastalo až jeho vyšetrením v máji 2013 pri vzniku nutnosti odberu krvi vzhľadom na aktuálny zdravotný stav odporcu. Nakoľko išlo o lekársky záver, ktorý nebol očakávaný, možno konštatovať, že bol nepredvídateľný. O trovách konania nerozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. videl v tom, že súd nesprávne na základe predložených listinných dôkazov vyhodnotil fakt, že išlo o taký zdravotný stav odporcu, ktorý bol v čase uzatvárania Dohody o odbornej praxi v Grécku nepredvídateľný. S takýmto skutkovým vyhodnotením dôkazov navrhovateľ nemôže súhlasiť, najmä preto, že pokiaľ je zdravotný problém odporcovi známy od jeho 4 rokov, nemožno ho považovať za nepredvídateľný, hoci bol odborne potvrdený neskôr. Objektívne posúdenie vážnosti a nepredvídateľnosti zdravotného dôvodu je podľa názoru navrhovateľa kľúčovou otázkou zodpovednosti za vzniknutú škodu a teda i vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 Dohody o odbornej praxi. Opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predpoklady na vznik zmluvnej pokuty. Mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty v Dohode o odbornej praxi bolo určité a zrozumiteľné; Dohodu o odbornej praxi vypracoval navrhovateľ vzhľadom na vek študentov zrozumiteľným spôsobom. Okrem toho boli študenti pred podpísaním zmluvy pod dohľadom učiteľov a rodičov, ktorí prejavili záujem o tieto informácie, dôkladne oboznámení so všetkými podmienkami praxe. Ďalej namietal záver prvostupňového súdu o tom, že zrušenie účasti na praxi bez vážnych a nepredvídateľných dôvodov odporcu je treba považovať za jeho vypovedanie uzavretej zmluvy. Navrhovateľ takéto ani obdobné tvrdenie nikdy nevyslovil, týmto spôsobom sa v konaní nebránil ani odporca. Navrhovateľ vždy jasne a zrozumiteľne formuloval svoj nárok tak, že si zmluvnú pokutu uplatňuje z dôvodu porušenia záväzkovo právneho vzťahu. Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.. V prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani s jeho skutkovými závermi. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory a vec aj správne právne posúdil. Skutkové závery prvostupňového súdu, že po podpise Dohody o odbornej praxi, ktorú odporca uzavrel s navrhovateľom došlo k diagnostikovaniu jeho psychiatrického ochorenia s vylúčením odberu krvi, ktoré bolo podmienkou pre nástup na odbornú prax, ktorý súd prvého stupňa považoval za vážny a nepredvídateľný dôvod v zmysle čl. 12 uzavretej Dohody, považoval odvolací súd za správne. Podľa čl. 12 Dohody o odbornej praxi v Grécku - leto 2013 „študent môže zrušiť účasť na odbornej praxi len v prípade vážnych a nepredvídateľných zdravotných dôvodov, ako je napr. zlomenina, vyvrtnutie, ale rozhodne sa neakceptuje zhoršenie chronickej choroby. Vtedy študent musí A. neodkladne informovať (tzn. čo najskôr) a doloží to aj potvrdením od lekára. V prípade, že stážista chce zrušiť účasť z iného ako uvedeného dôvodu, musí zaplatiť A. do 15 dní po podaní oznámenia o zrušení účasti a na základe vystavenie faktúry pokutu vo výške 300 eur za zrušenie účasti na odbornej praxi (ktorá bude použitá na krytie nákladov spojených s kúpou letenky). V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že boli naplnené podmienky pre zrušenie účasti na odbornej praxi bez povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože v prípade odporcu nešlo o zhoršenie chronickej choroby. Aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to z lekárskej správy označenej ako záver vyšetrenia zo dňa 07.05.2013 MUDr. Ladislava Kvasničku, psychiatra, že odporca mal fóbický syndróm vo vzťahu k odberom krvi cca už od 4 rokov, k zisteniu celkovej nemožnosti odberu biologického materiálu s výraznými prejavmi fóbie a k následnému diagnostikovaniu jeho psychiatrického ochorenia s vylúčením akýchkoľvek odberov krvi, ktoré boli podmienkou pre nástup na dohodnutú prax došlo až po vyšetrení odporcu u jeho obvodného lekára v neštátnom zdravotníckom zariadení v apríli 2013. Keďže sa jednalo o dôvod vážny a nepredvídateľný, odporcovi potom v zmysle čl. 12 Dohody o odbornej praxi nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 300 eur za zrušenie účasti na odbornej praxi, ktorú z uvedených dôvodov nepochybne nemohol vykonať. Treba pritom uviesť, vychádzajúc z obsahu spisu, že sa nedá predpokladať, že by odporca bezdôvodne odmietal naplnenie uzavretej dohody bez vážneho dôvodu, nakoľko vykonávanie odbornej praxi v zahraničí nepochybne treba považovať za atraktívnu činnosť študenta a že nepochybne študenti mali enormný záujem o vykonávanie takejto činnosti. Vzhľadom na nenaplnenie predpokladov, ktoré by viedli k záveru o povinnosti odporcu zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, potom rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý návrh navrhovateľa zamietol, považoval odvolací súd za správne. Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .