Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoKR/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231067 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113231067.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, so sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 40 Trenčín, správca úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, proti žalovanému DA Servis, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO 36 311 294, právne zastúpeného JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/45/2013-162 zo dňa 5. júna 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 426,61 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. 2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon úpadcu - Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 5.11.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty dlžnú sumu vo výške 3 055,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.2.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 25.2.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Pri plnení povinnosti správcu, žalobca zistil, že úpadca a žalovaný uzatvorili spoločne dňa 5.11.2012 Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, pričom boli vzájomne započítané pohľadávky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúry č. 330120096 vo výške 3 055,32 eur a záväzky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúr č. 2011678, č. 20120287 a č. 20120417 vo výške 3 055,32 eur. Týmto právnym úkonom došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa pred inými veriteľmi, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu. Žalobca odôvodnil žalobu dôvodmi podľa § 59 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní úpadca zvýhodnil žalovaného pred ostatnými konkurznými veriteľmi, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu a ktorí sú vedení v zozname veriteľov. V čase týchto plnení mal úpadca okrem žalovaného minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov, napr. Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín, Bison s.r.o., Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Poisťovňa Dôvera, a.s., IMAO electric, s.r.o., Mesto Púchov, PERFEKT DK, s.r.o., Sociálna poisťovňa a Ž. Huta., s.r.o., ktorých pohľadávky boli po splatnosti. Výška prihlásených pohľadávok je 974 539,92 eur. Majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu v rozsahu 3 055,32 eur a znižujú hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. V prípade úspechu v spore a vydania sporného plnenia do podstaty by mohlo stúpnuť predpokladané uspokojovanie konkurzných veriteľov. Úpadca pri vstupe do konkurzného konania nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.2.2013 uznesením v sp. zn. 28K/6/2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 31/2013. Odporovať podľa § 59 ods. 4 ZoKR možno spätne k 15.2.2012. Právne úkony boli urobené v zákonom predpokladanej 1 ročnej lehote. Úpadca bol platobne neschopný, teda bol v úpadku, čo preukazuje priložený prehľad veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po splatnosti ku dňu odporovateľného úkonu a tabuľka reálneho stavu majetku úpadcu za posledný rok pred vyhlásením konkurzu. Skutočnosti, že dlžník uzatvoril právny úkon - dohodu o vzájomnom započítaní so žalovaným aspoň vo forme nepriameho úmyslu ukrátiť svojich veriteľov je možné s ohľadom na spôsobený následok prisvedčiť. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 5.11.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.2.2013 uznesením sp. zn. 28K/6/2013, odporovať možno spätne k 15.2.2008. Právne úkony boli urobené v zákonom predpokladanej 5 ročnej dobe. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.1.2014, v ktorom uviedol, že úpadca a žalovaný boli v čase pred vyhlásením konkurzu v mnohých prípadoch v obchodnom styku. Žalovaný úpadcovi počas rokov dodával stavebný a iný tovar na základe jeho objednávok, pričom tieto dodávky boli žalovaným riadne vyúčtované a vyfakturované. Úpadca so žalovaným taktiež uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - lešeniu z úpadcu ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho. Kúpna cena hnuteľných vecí bola dohodnutá vo výške 3 055,32 eur. Nakoľko v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol úpadca v omeškaní s úhradou splatných čiastok za poskytnutie služieb žalovaným úpadcovi, dohodli sa zmluvné strany priamo v kúpnej zmluve, že nárok úpadcu na úhradu kúpnej ceny (vyúčtovaný faktúrou č. 330120096 zo dňa 5.11.2012) bude započítaný s nárokmi žalovaného voči úpadcovi t. j. oba nároky zaniknú. Medzi žalobcom a úpadcom išlo o bežný obchodný vzťah. Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia, že vyššie uvedená Dohoda o vzájomnom započítaní práv a záväzkov je voči ostatným konkurzným veriteľom právne neúčinná, pričom ako dôvod odporovateľnosti uvádza dve skutkové podstaty odporovateľnosti, a to odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) a odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ZoKR. Žalobca avšak nešpecifikuje, ktorú z vyššie uvedených definícií použil pri právnom posúdení predmetného právneho úkonu a neuvádza ani dôvody, ktoré by ho k tomu viedli. Žalovaný je toho právneho názoru, že žiaden z uvedených právnych úkonov v § 59 ZoKR nie je aplikovateľný na dohodu o vzájomnom započítaní práv a záväzkov. V zmysle uvedeného ustanovenia ide o výlučne úkony, ktoré úpadca vykonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pričom právny úkon vykonal bez akéhokoľvek protiplnenia alebo za protiplnenie, ktorého hodnota nezodpovedala poskytnutému plneniu úpadcu (napr. darovanie majetku tak, aby sa nestalo súčasťou úpadcovej podstaty alebo obdobné úkony). V konkrétnom prípade žalovaný a úpadca riadnym spôsobom dohodli predaj majetku úpadcu za kúpnu cenu, ktorá podľa názoru žalovaného výrazne prevyšovala hodnotu plnenia poskytnutého žalovanému zo strany úpadcu. Úpadca tak nevykonal nijakým spôsobom úkon bez primeraného protiplnenia, ale riadny odplatný právny úkon, pričom žiadnym spôsobom tak nemohlo prísť k zvýhodneniu žalovaného, a tiež nie k ukráteniu veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v súlade so zákonom. Fakt, že úhrada kúpnej ceny bola realizovaná započítaním nemôže sama o sebe znamenať, že došlo k zvýhodneniu žalovaného a k ukráteniu veriteľov úpadcu. Aj v prípade, ak by započítanie nebolo dohodnuté oboma zmluvnými stranami, žalovaný by bol povinný zaplatiť kúpnu cenu a bol by oprávnený kúpnu cenu jednostranne započítať, pričom toto by už nebol odporovateľný právny úkon. Ak by aj žalovaný nezapočítal jednostranne pohľadávky v čase do vyhlásenia konkurzu, bol by tak oprávnený učiniť v súlade so zákonom aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu podľa § 54 ZoKR. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny by nebola použitá na uspokojenie iných veriteľov, ale zanikla by započítaním rovnako ako zanikla v tomto prípade. Žalovaný poukázal na to, že o ukrátenie veriteľov by sa teoreticky mohlo jednať iba v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že kúpna cena úpadcom predaných hnuteľných vecí je vyššia ako suma, za ktorú by sa tieto mohli predať v rámci konkurzného konania, a to iba v časti rozdielu medzi skutočnou kúpnou cenou a cenou, ktorá by mohla byť dosiahnuteľná pri speňažení v konkurze. Žalovaný poukázal rovnako na to, že žalobca v žalobe neobjasnil, prečo sa domnieva, že žalovaný vedel o úmysle dlžník ukrátiť svojho veriteľa. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaný uviedol, že nijakým spôsobom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy alebo dohody o započítaní nepoznal ani nemohol poznať úmysel, pre ktorý úpadca vykonáva tieto úkony a uzatvára zmluvy. Žalovaný nemal žiadnu podrobnú vedomosť o stave úpadcovho finančného stavu, o existencii a počte akýchkoľvek iných veriteľov, pričom pri štandardných obchodných vzťahoch nie je dôležité žiadať od účastníkov, aby disponovali takými informáciami o druhej strane alebo, aby druhej strane takéto informácie o sebe poskytli. Žalovaný vedel výlučne o skutočnosti, že úpadca mal v čase, kedy žalovaný prejavil záujem odkúpiť hnuteľný majetok, neuhradené splatné záväzky voči žalovanému. V tomto prípade chýba podstatná náležitosť odporovateľnosti právnych úkonov. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v zmysle § 57 a § 59 ZoKR nie je potrebné preukazovať úmysel zvýhodniť jedného veriteľa pred inými. V zmysle týchto ustanovení je potrebné preukazovať len skutočnosť, že k odporovateľnosti právnemu úkonu došlo a že ide o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZoKR. Takýmto úkon je aj každý úkon, ktorým dlžník „inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa názoru žalobcu došlo k právnemu úkonu, ktorému je možné odporovať práve na základe tejto zákonnej kvalifikácie, keďže dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľov. Povinnosťou veriteľa v úpadku je pomerne uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, úpadca túto povinnosť porušil. Cieľom konkurzu je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov úpadcu, pričom z povahy konkurzného konania vyplýva, že veritelia sú uspokojovaní pomerne. V čase uzatvorenia dohody bol úpadca v zmysle § 3 ods. 2 ZoKR platobne neschopným. Žalobca súhlasil s názorom, že úhrada kúpnej ceny započítaním nemôže automaticky znamenať, že došlo k zvýhodneniu žalovaného a ukráteniu veriteľov; je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že došlo k započítaniu záväzku dlžníka s pohľadávkou veriteľa v čase úpadku, kedy mal dlžník ďalších veriteľov, voči ktorým svoje záväzky dlhodobo neplnil, došlo k inému neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa (žalovaného) oproti iným veriteľom dlžníka (úpadcu). 5. V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že hodnota nehnuteľného majetku ku dňu vykonania odporovateľného úkonu (realitné odhady) bola 149 493,50 eur, výťažok zo speňaženia nehnuteľného majetku (informatívne) 206 531,59 eur, hodnota hnuteľného majetku 111 785 eur a výťažok zo speňaženia (informatívne) 56 840 eur. Správca požiadal realitnú kanceláriu o vyhotovenie realitných odhadov nehnuteľného majetku zapísaného v súpise v období november 2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporovateľné úkony boli vykonané tesne pred podaním návrhu na konkurz (december 2012) možno konštatovať, že hodnota hnuteľného majetku úpadcu v čase vykonania odporovateľných úkonov bola rovnaká ako hodnota hnuteľného majetku v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a vykonania súpisu správcom. Z tejto hodnoty možno vychádzať pre ustálenie otázky aký majetok úpadcovi ostal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov. Celková hodnota majetku ku dňu vykonania odporovateľných úkonov predstavuje 261 278,50 eur (výťažok zo speňaženia majetku predstavuje 263 371,59 eur). Celková výška splatných pohľadávok v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov predstavuje sumu 631 169,68 eur, počet veriteľov, medzi ktorých je táto suma delená predstavuje 27, z čoho vyplýva, že úpadca bol v čase vykonania odporovateľných úkonov platobne neschopný (z § 3 ods. 2 ZoKR). Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávané výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako poriadené pohľadávky. Žalobca poukázal na to, že pri kontrole účtovníctva zistil, že údaje vedené v účtovnej evidencii nezodpovedajú skutočnosti. Výška prihlásených zistených pohľadávok zabezpečených veriteľov bola 337 254,82 eur a výška prihlásených, zistených pohľadávok nezabezpečených veriteľov bola 293 914,86 eur. Výšky pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktoré zostanú neuhradené predstavuje sumu 187 761,32 eur, nakoľko celková výška prihlásených pohľadávok zabezpečených predstavuje sumu 337 254,82 eur a hodnota nehnuteľného majetku, ktorý tvorí oddelené podstaty predstavuje sumu 149 493,50 eur, rozdiel predstavuje 187 761,32 eur. Výšky pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré zostanú neuhradené predstavuje sumu 237 074,86 eur, nakoľko celková výška prihlásených pohľadávok nezabezpečených predstavuje sumu 293 914,86 eur a hodnota nehnuteľného majetku, ktorý tvorí oddelené podstaty predstavuje sumu 56 840 eur, rozdiel predstavuje 237 074,86 eur. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky konkurzných veriteľov boli ukrátené a to v rozsahu 424 836,18 eur. Označenými dôkazmi žalobca preukazuje, že v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, úpadca nedisponoval dostatočným majetkom na to, aby uspokojil všetkých ostatných veriteľov, ktorí existovali v tom čase. Napadnutému právnemu úkonu žalobca odporuje v zmysle § 59 ZoKR, nakoľko ide o inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodnenie vidí v tom, že v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu bol úpadca v úpadku a bol povinný pristupovať k pomernému uspokojovaniu veriteľov, čo úpadca uzatvorením napadnutého právneho úkonu porušil. Prednostne uspokojil svoj záväzok voči žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil iných svojich veriteľov, zanikla bonitná pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorej výťažok mohol byť použitý na úhradu pohľadávok konkurzným veriteľom, pohľadávka žalovaného by bola prihlásená do konkurzného konania a následne by došlo k jej pomernému uspokojeniu. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ZoKR má výlučne objektívnu povahu, teda k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal všetky predpoklady, ktoré sú potrebné na vyslovenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom úpadcu. Napadnutý právny úkon je platný, na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, právny úkon sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu a zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28R/6/2013-111 zo dňa 6.2.2013 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Pozemné stavby Púchov, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 13.2.2013 a dňa 14.2.2013 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.2.2013 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 28K/6/2013 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.2.2013 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 26.2.2013. Medzi žalovaným a úpadcom bola opakovane uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej dodal žalovaný úpadcovi tovar. Za dodaný tovar vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č. 20110678 v celkovej výške 2 599,67 eur, faktúru č. 20120287 vo výške 297,98 eur, faktúru č. 20120370 vo výške 57,89 eur a faktúru č. 20120417 vo výške 117,78 eur. Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej dodal úpadca žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil úpadca žalovanému faktúru č. 330120096 v celkovej výške 3 055,32 eur. Dňa 5.11.2012 bola medzi úpadcom a žalovaným podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej si účastníci dohodli vzájomné započítanie faktúry č. 20110678 vo výške 2 599,67 eur, faktúry č. 20120287 vo výške 279,98 eur, faktúry č. 20120370 vo výške 57,89 eur, faktúry č. 20120417 ako pohľadávky žalovaného a faktúry č. 330120096 vo výške 3 055,32 eur ako pohľadávky úpadcu. 7. Súd prvej inštancie v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii spor posúdil podľa § 1, § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1 - 4, § 60 ods. 1 - 3 tohto zákona v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko ide o konanie vyvolané konkurzom po 1. januári 2012, a podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR, konštatoval, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZoKR. Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. 8. Odporovateľným právnym úkon je dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca identifikoval jednotlivé pohľadávky podľa čísla vystavených faktúr, ktoré mali byť predmetnou dohodou započítané a ktoré mali následne na základe uvedenej dohody zaniknúť. Súd prvej inštancie preskúmal predmetnú dohodu ako aj pohľadávky, ktoré predmetnou dohodou mali zaniknúť, pričom v prvom rade posudzoval platnosť právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dohoda o započítaní pohľadávok je platným právnym úkonom. Táto skutočnosť nebola účastníkmi ani sporná. 9. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom, a v zmysle § 60 ZoKR na to, že v uvedenom prípade išlo o ukracujúci právny úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, ktorí mali byť uspokojovaní čiastočne, rovnocenne. 10. Ustanovenie § 59 ZoKR výslovne špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať. Ide o právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalobca poukazoval práve na „inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným veriteľom“, pričom na základe uskutočnenia predmetného právneho úkonu došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky žalovaného a nedošlo k žiadnemu uspokojeniu iných pohľadávok iných veriteľov. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že úpadca a žalovaný mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru súdu prvej inštancie predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Rovnako sa súd stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného, že v prípade, ak by pohľadávka žalovaného a pohľadávky dlžníka neboli vzájomným započítaním zanikli, bolo by možné započítanie po vyhlásení konkurzu, čo by spôsobilo rovnako zánik vzájomných pohľadávok, bez akejkoľvek možnosti napadnutia takéhoto právneho úkonu. Žalobca okrem skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu dohody o započítaní pohľadávok bližšie dôvody neodôvodnenosti zvýhodnenia žalovaného neuviedol, napriek tomu, že zo ZoKR vyplýva, že nie každý právny úkon je zvýhodňujúcim, avšak iba ten, čo spĺňa tam uvedené kritériá. Právny úkon, aj dohodu o započítaní pohľadávok, nemožno bez bližšieho zdôvodnenia, automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. 11. V zmysle § 60 ZoKR možno odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu, pričom musí ísť o právny úkon, ktorý bol uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysle musel byť druhej strane známy. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie úmysel ukrátiť svojich veriteľov zo strany dlžníka, ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle, v konaní preukázané nemal, preto nemal preukázané ani splnenie základného predpokladu odporovateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Dôkazná povinnosť, bremeno dôkazu v tomto smere zaťažuje žalobcu, avšak žalobca na základe ním navrhnutých dôkazov, tvrdené skutočnosti, o úmysle žalovaného, nepreukázal. 12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že úspešnosť žaloby o neúčinnosť konkrétneho právneho úkonu závisí od toho, či sa majetok dlžníka konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní. Súd prvej inštancie mal za to, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, a to uzatvorených kúpnych zmlúv so žalovaným, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 3 055,32 eur, pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. Ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov dohody vo výške reálnej hodnoty pohľadávok, vo výške 3 055,32 eur. Zánikom pohľadávok oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, mal súd prvej inštancie preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu. K zmenšeniu majetku žalovaného nedošlo, pretože k pohľadávke, tzn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu, existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného, tzn. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní nedošlo k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu. Súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov súd nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia právneho úkonu , ku dňu 5.11.2012. Z predložených listinných dôkazov naopak vyplýva rozpor medzi hodnotou majetku, ktorá bola vedená v účtovníctve úpadcu a hodnotou, ktorú považoval žalobca za jeho reálnu hodnotu. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že ak majetok úpadcu vykazoval značné rozdiely medzi hodnotou uvedenou v účtovníctve a reálnou hodnotou, na preukázanie reálnej hodnoty majetku úpadcu v čase uskutočnenia predmetného úkonu, bolo nevyhnutné predložiť do konania znalecký posudok ktorého predmetom by bolo určenie reálnej hodnoty majetku ku dňu uskutočnenia predmetného právneho úkonu, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázanú reálnu hodnotu majetku úpadcu, ani úpadok, v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu a následne ani majetok, ktorý úpadcovi zostal po uskutočnení predmetného úkonu. Súpis majetku, na ktorý žalobcu poukazoval, bol uskutočnený až po vyhlásení konkurzu a ku dňu vyhlásenia konkurzu, čím tento nepreukazuje stav majetku existujúci v spoločnosti úpadcu v deň uskutočnenia právneho úkonu, dňa 5.11.2012. 13. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu nedostatočného preukázania, aký reálny majetok úpadcovi ostal v čase odporovaného úkonu, keď z predložených listinných dôkazov vyplýva rozpor medzi hodnotou majetku, ktorá bola vedená v účtovníctve úpadcu a hodnotou, ktorú považoval žalobca za reálnu a na preukázanie reálnej hodnoty majetku úpadcu bolo potrebné predložiť znalecký posudok. Žalobca považuje túto požiadavku súdu prvej inštancie za nereálnu, neprimerane prísnu a nákladovú požiadavku zaťažujúcu konkurznú podstatu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil žalobcom navrhované dôkazy spôsobilé preukázať výšku majetku, ktorý ostal po vykonaní odporovaného úkonu, nesprávne interpretoval dôkazy predložené na CD nosiči obsahujúcom komplexná analýza úpadku, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. V otázke neunesenia dôkazného bremena žalobca uviedol, že získal prístup k počítaču a k prístupovým heslám k hlavnému serveru, na ktorom mal úpadca ďalšie účtovné doklady a dôkazy, ktoré preukazujú stav majetku v čase vykonania odporovaného právneho úkonu. Tieto žalobcovi nahlásil Ing. A., štatutár úpadcu. Tieto žalobca predloží odvolaciemu súdu následne po ich spracovaní podľa § 205a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 118a ods. 2 O.s.p., pretože ich nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V odvolaní žalobca ďalej namietal, že neodôvodnené zvýhodnenie preukazoval tým, že úpadca bol v čase vykonania úkonu povinný aj pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti pristupovať k pomernému uspokojovaniu veriteľov, čo však úpadca uzatvorením napadnutého právneho úkonu porušil. Na základe dohody uspokojil prednostne svoj záväzok voči žalovanej a v žiadnej miere neuspokojil veriteľov. Uzavretím dohody zanikla bonitná pohľadávka úpadcu voči žalovanej, ktorá by sa v konkurze inak vymáhala a jej výťažok mohol byť použitý na úhradu pohľadávok veriteľov. Pohľadávka žalovanej by bola prihlásená do konkurzu a následne by došlo k jej pomernému uspokojeniu. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, podľa žalobcu to tak nie je, pretože plnenie na pohľadávku nie je právnym úkonom na rozdiel od dohody o započítaní, ktorá právnym úkonom je. Navrhol, aby odvolací súd posúdil, či napadnutý právny úkon kvalifikovane spadá pod § 59 ZKR a či ide o úkon inak nedôvodne zvýhodňujúci právny úkon v prospech veriteľa oproti iným veriteľom. Záverom podaného odvolania žalobca s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07 a Súdneho dvora EÚ z 1.7.2003 vo veci Suominen v. Fínsko, § 37, a zo dňa 22.2.2007 vo veci Tatishvili v. Rusko, § 58, a na § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, že povinnosť súdu dostatočne odôvodniť rozhodnutia vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd sám vykonal dokazovanie a rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 14. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 11.8.2015 k odvolaniu podrobne v častiach I., II., III. zotrval na všetkých skutkových a právnych argumentoch totožnými s tými, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. 15. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 22.7.2016, na ktoré žalobca nereagoval. 16. Súd prvej inštancie právnu vec prejednal a rozhodol rozsudkom, proti ktorému podal odvolanie žalobca. Tieto procesné úkony boli vykonané do 30.6.2016. 17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V súlade s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti a v súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, postupoval odvolací súd v odvolacom konaní s účinnosťou od 1.7.2016 podľa príslušných ustanovení CSP. 18. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v procesnom postavení žalobcu ako strany v spore, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1,2 CSP aj náležitosti podľa § 363, § 364 CSP s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ CSP, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 19. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania odvolacím súdom nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 20. Vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania zakladajúce dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd nezistil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase platného a účinného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, najmä podľa § 114 ods. 2 (príprava pojednávania), § 120 ods. 4, § 118a, § 123 O.s.p. 21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012) žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 22. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v konaní zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní pred týmto súdom a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. 23. Za podstatné odvolacie dôvody, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, považoval odvolací súd odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP (do 30.6.2016 podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.). 24. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní, že v čase vykonania dotknutého právneho úkonu nemal úpadca dostatok majetku na úhradu pohľadávok ostatných veriteľov, a teda neuniesol dôkazné bremeno v otázke ukrátenia ostatných veriteľov. Súd prvej inštancie správne vychádzal z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktorými sú vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka - úpadcu, týka sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (postačuje jedného z nich). Ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám upraveným v ZoKR a pre úspešné odporovanie musí byť splnená. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok ako objektívny ekonomický dôsledok vykonaného právneho úkonu. Zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, bolo vecou splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v každom konaní, v danom spore podľa § 101 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase začatia konania, prejednania a rozhodnutia veci samej (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). Úspech žalobcu závisel od splnenia uvedených procesných povinností, pretože žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dohody o započítaní medzi úpadcom a žalovaným zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásenej/ prihlásených pohľadávky/vok veriteľa/ov. 25. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení a z nich súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu veci (dôkazov), ktorý bol preukázaný dokazovaním vykonaným listinami ako dôkaznými prostriedkami, v rozsahu ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca má postavenie správcu v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.2.2013, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.2.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s. r. o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 26.2.2013 (§ 23 ods. 1, § 44 ods. 1, § 199 ods. 9 ZoKR), ktorý má podľa § 57 ods. 1 a § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu týkajúceho sa majetku úpadcu (aktívna legitimácia). Žalovaný má postavenie osoby, ktorá s úpadcom odporovateľný právny úkon dohodla podľa § 62 ods. 1 ZoKR (pasívna legitimácia). Žalobca aj žalovaný v konaní zhodne tvrdili, že dňa 5.11.2012 bola uzavretá dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov (ďalej len dohoda). Táto dohoda je právny úkonom, ktorému žalobca v postavení správcu vo vyhlásenom konkurze podanou žalobou odporoval a dôvody odporovania vymedzil tým, že ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného za splnenia podmienok podľa § 59 ZoKR a o právny úkon urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov za splnenia podmienok podľa § 60 ZoKR. 26. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký právny úkon dlžníka, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa dlžníka oproti iným veriteľom dlžníka, ktorých mal dlžník v danom čase súčasne. Ustanovenie § 59 ods. 1, 2 ZoKR zvýhodňujúce právne úkony dlžníka určuje jednak menovite a jednak všeobecne, ďalšie podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu sú upravené v § 59 ods. 3 ZoKR a lehoty, v ktorých možno zvýhodňujúci právny úkon odporovať sú upravené v § 59 ods. 4 ZoKR. Ako už bolo vyššie uvedené, okrem týchto podmienok musí byť splnená základná podmienka odporovania stanovená v § 57 ods. 4 ZoKR. Súd prvej inštancie splnenie podmienky podľa § 59 ods. 4 ZoKR posúdil a vyhodnotil správne. 27. Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že dohoda o započítaní s prihliadnutím na skutkové okolnosti veci nespĺňa všetky zákonné podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu. Úprava započítania, tzv. kompenzácie je obsiahnutá v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka a v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník občianskoprávnu úpravu započítania dopĺňa. Započítanie predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným odpočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného platenia. Započítaním nezaniká len hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické. Pre započítanie sa vyžaduje, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky je vzájomné aj ich postavenie. Plnenie z týchto vzájomných pohľadávok je rovnakého druhu a tieto pohľadávky sa musia vzájomne kryť. Podmienkou započítania pri týchto vzájomných pohľadávkach potom je, aby niektorý z účastníkov urobil proti druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu (jednostranný právny úkon) alebo, aby veriteľ a dlžník pri vzájomnosti ich postavenia uzavreli dohodu o započítaní; v prípade, že veriteľ a dlžník majú postavenie podnikateľov uzavretie dohody podľa § 364 Obchodného zákonníka. Uzavretím tejto dohody prejavili úpadca v čase pred začatím konkurzného konania a žalovaný vôľu vzájomné nároky vyrovnať, právny úkon, ktorým tak urobili je súladný so zákonom. 28. Ustanovenie § 59 ods. 1 ZoKR pre záver, že ide o zvýhodňujúci právny úkon na účely konkurzného konania vo všeobecnom určení vyžaduje neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom úpadcu. Pokiaľ úpadca a žalovaný uzavreli dohodu o započítaní v súlade so zákonom nemožno prijať záver, že úpadca uzavretím tejto dohody neodôvodnene zvýhodnil žalovaného proti veriteľom, ktorí riadne a včas prihlásili do konkurzu pohľadávky vzniknuté pred alebo v čase uzavretia tejto dohody. 29. Obchodný majetok podnikateľa definuje § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tento majetok ako súbor spolu so záväzkami vzniknutými podnikateľovi s podnikaním je definovaný v § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka ako obchodné imanie. V žalobe žalobca tvrdil, že výška prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov úpadcu je 974 539,92 eur a jeho majetok ani zďaleka na uspokojenie prihlásených pohľadávok nepostačuje. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými žalobcom navrhovanými dôkaznými prostriedkami, z ktorých zistil, posudzoval a hodnotil podstatné skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach pre ním prijatý záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 30. Údajmi uvedenými v záverečnom návrhu zo dňa 9.4.2015, ktorý žalobca predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.4.2015 spolu listinami (v spise na č.l. 78-147), preukazoval hodnotu nehnuteľností, výšku finančných prostriedkov získaných predajom hnuteľných vecí 56 840 eur, výšku finančných prostriedkov získaných predajom nehnuteľností 206 531,59 eur, zoznam veriteľov úpadcu v čase urobenia právneho úkonu so špecifikáciou ich pohľadávok prihlásených do konkurzu vo výške 631 169,68 eur, že súčet zistených pohľadávok ku dňu 5.11.2012, kedy bola uzavretá dohoda ako odporovaný právny úkon, predstavoval výšku 631 169,68 eur (zabezpečené 337 254,82 eur, nezabezpečené 293 914,86 eur). Počet prihlásených veriteľov je 27. Výška pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktoré ostanú neuhradené predstavuje sumu 187 761,32 eur ako rozdiel výšky prihlásených zabezpečených pohľadávok 337 254,82 eur a hodnoty nehnuteľného majetku tvoriaceho oddelené podstaty 149 493,50 eur. Výška pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré ostanú neuhradené predstavuje sumu 237 074,86 eur ako rozdiel výšky prihlásených nezabezpečených pohľadávok 293 914,86 eur a hodnoty hnuteľného majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu 56 840 eur. Celková výška pohľadávok, ktoré ostanú neuhradené predstavuje sumu 424 836,18 eur a táto suma predstavuje rozsah ukrátenia veriteľov. 31. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že uzavretím dohody došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov úpadcu. Pri rešpektovaní definície úpadku či už vo forme platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR alebo vo forme predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZoKR bol žalobca povinný preukázať, že dňa 5.11.2012 majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie veriteľov. Rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu dňa 5.11.2012 žalobca v konaní nepreukázal. Listiny predložené v konaní žalobcom, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, túto skutočnosť nepreukazujú. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vyslovenie jednoznačného záveru, že uzavretím dohody došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov do konkurzu na majetok úpadcu, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne preukázané podstatné skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia dohody pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu dňa 5.11.2012. 32. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že na základe dohody uspokojil úpadca prednostne svoj záväzok voči žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil veriteľov, nepovažoval odvolací súd za podstatnú pre posúdenie splnenia podmienok pre skutkový a právny záver, že dohoda je zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ods. 1 ZoKR. 33. Konštatovaním správnosti skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil, či napadnutý právny úkon kvalifikovane spadá pod § 59 ZoKR a či ide o úkon inak nedôvodne zvýhodňujúci právny úkon v prospech veriteľa oproti iným veriteľom. 34. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti v tom čase platného a účinného § 157 ods. 2 O.s.p. V kontexte podstatných častí odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie tohto rozsudku tieto podstatné náležitosti má. Z hľadiska ich skúmania jednotlivo a v celkovom súhrne odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne, uviedol dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal s podstatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Nedostatok náležitostí odôvodnenia žalobca odôvodňuje len odkazom na judikatúru súdnych autorít bez presného vysvetlenia tohto nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. 35. Prístup k počítaču a nahlásenie prístupových hesiel k hlavnému serveru, na ktorom mal mať úpadca ďalšie účtovné doklady a dôkazy preukazujúce stav majetku úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu, získané úpadcom prostredníctvom štatutárneho orgánu úpadcu v období podania odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie ako odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 118a ods. 2 O.s.p., nespĺňa nielen podmienku neoznačenia alebo nepredloženia bez svojej viny podľa v tom čase platnej procesnej normy, ale tieto podmienky nespĺňa ani podľa § 366 písm. d/ CSP. Existencia počítača, na ktorom mal mať úpadca ďalšie účtovné doklady a dôkazy nie je za danej skutkovej situácie, keď žalobca mal vykonaný súpis hnuteľného majetku úpadcu, novou skutočnosťou, o ktorej nemal žalobca objektívne vedomosť, vrátane povinností úpadcu v konkurze a poskytovania súčinnosti podľa § 7, § 73 ods. 2, § 74 ZoKR. 36. Za skutkovo a právne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., od 1.7.2016 podľa § 255 ods. 1 CSP, pri rešpektovaní zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. V spore mal plný úspech žalovaný, ktorému boli priznané trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vrátane správneho použitia a aplikácie § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky. 37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).