Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/318/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233131 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233131.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky N., zastúpenej A. proti Z., zastúpenému A., o príspevok na výživu a úhradu niektorých výdavkov nevydatej matke, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. marca 2016, č.k. 27C/181/2013-201, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách m e n í tak, že účastník konania Z. H. m á voči navrhovateľke N. S. n á r o k na náhradu trov konania v r o z s a h u 50 % . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.03.2016, č.k. 27C/181/2013-201 zastavil konanie a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť Z. H. (označenému v súlade s procesným predpisom účinným v tom čase ako odporca) náhradu trov konania vo výške 717,96 eur, k rukám právnej zástupkyne A.. K. C., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo výroku o zastavení konania zdôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 - 3 Občianskeho súdneho poriadku a tým, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne a nahradiť náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500 eur. V priebehu konania podaním, doručeným súdu dňa 15.01.2016, svoj návrh upresnila tak, že žiadala zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne od 16.09.2013 do 22.04.2015, t. j. výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.919,99 eur a nahradiť náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500 eur. Podaním zo dňa 15.03.2016 vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Dôvody späťvzatia neuviedla. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil. 2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie právne zdôvodnil ustanoveniami § 146 ods. 2 prvej vety, § 149 ods. 3 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) s tým, že späťvzatím návrhu navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania, preto je povinná nahradiť odporcovi trovy konania. Priznaná náhrada trov konania vo výške 717,96 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), a to za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.11.2015 - 180,93 eur (§ 10 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky), 2. písomné vyjadrenie k návrhu dňa 21.12.2015 - 180,93 eur (§ 10 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky), 3. účasť na pojednávaní dňa 15.01.2016 - 101,25 eur (§ 10 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky), 4. predloženie listinných dôkazov dňa 23.02.2016, na ktoré bol odporca súdom vyzvaný - 101,25 eur (§ 10 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky), + 2 x režijný paušál po 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), + 2 x režijný paušál po 8,58 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), + 20 % DPH zo sumy 598,30 eur - 119,66 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Tarifná hodnota bola za úkony vykonané dňa 27.11.2015 a dňa 21.12.2015 určená zo základu 5.300 eur podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, čo predstavuje súčet opakujúcich sa plnení výživného po 200 eur po dobu dvoch rokov (200 eur x 24 mesiacov = 4.800 eur) a náhrady výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500 eur. Za úkony vykonané dňa 15.01.2016 a dňa 23.02.2016 bola tarifná odmena určená na základe upresnenia návrhu dňa 15.01.2016 zo sumy 2.419,99 eur, čo predstavuje súčet výživného vo výške 100 eur mesačne za obdobie od 16.09.2013 do 22.04.2015, t. j. 1.919,99 eur a náhrady výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500 eur. Pred rozhodnutím o náhrade trov konania súd prvej inštancie tiež posúdil okolnosti veci, ktoré by mohli mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade nákladov konania, a to majetkové, sociálne a osobné pomery navrhovateľky a odporcu, ako aj dôvody späťvzatia návrhu. Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne + prídavok na dieťa mesačne 47,05 eur. Stará sa o mal. H. H., nar. XX.XX.XXXX, spoločnú dcéru účastníkov. Odporca má mesačnú čistú mzdu vypočítanú za obdobie od januára 2015 do decembra 2015 cca vo výške 1.331,55 eur, ku ktorej je potrebné pripočítať vdovský dôchodok 330 eur. Stará sa o mal. dcéru H.. Pomery navrhovateľky by samé osebe odôvodňovali uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p., na základe čoho by súd nemusel odporcovi náhradu trov konania priznať. Avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu a prejavila tak vôľu meritórne o veci nerozhodnúť, je takéto správanie navrhovateľky okolnosťou, ktorá vylučuje aplikáciu § 150 O.s.p. a okolnosťou, za ktorej nemožno požadovať od odporcu, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď zastavenie konania nezavinil. 3. Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania zmenil a náhradu trov konania odporcovi (účastníkovi Z. H.) nepriznal. Odvolanie odôvodnila tým, že je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na maloletú dcéru H. H. H. a otec prispieva na výživné maloletej sumou 80 eur mesačne. Toto je jediný príjem, z ktorého navrhovateľka hradí svoje a dcérine životné náklady. Po odsťahovaní od odporcu býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde musí platiť náklady na bývanie, ako aj na stravu. Rodičia nebývajú spoločne s navrhovateľkou, ale majú samostatné bývanie. S ohľadom na majetkové pomery jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 15.07.2014. V tejto situácii je zaplatenie trov konania vo výške 717,96 eur pre navrhovateľku likvidačné. Tvrdenia svedkov, ktorých vyhlásenia predložil odporca v konaní, považuje navrhovateľka za účelové a nepravdivé a hlboko sa jej dotkli. Ide o rodinných príslušníkov odporcu, ktorí nežili s ním a navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, iba občas sa navštevovali. Odporca od začiatku nebol ochotný sa s navrhovateľkou na čomkoľvek dohodnúť. Potom, ako navrhovateľka začala uplatňovať svoje finančné nároky, odporca podal návrh na zapretie otcovstva, ktorý po vypracovaní znaleckého posudku, potvrdzujúceho, že je otcom maloletej, zobral späť. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľka zobrala späť návrh v tomto konaní, bolo konanie odporcu voči nej a skutočnosť, že súd nevyhovel jej žiadosti zo dňa 10.03.2016 o odročenie pojednávania z dôvodu, že navrhovala v konaní vypočuť svoju plnoletú dcéru N. S., ktorej účasť chcela zabezpečiť, avšak v deň pojednávania jej dcéra mala písomnú maturitnú skúšku a nebolo možné, aby sa dostavila ako svedok na pojednávanie. O tejto skutočnosti navrhovateľka predložila súdu potvrdenie školy. Navrhovateľka v odvolaní uzavrela, že jej osobné a majetkové pomery, ako aj chovanie odporcu voči nej, je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mohol súd prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 4. Účastník konania Z. H. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že odvolanie považuje za účelové a tvrdenia v ňom uvedené za nepravdivé. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. V späťvzatí návrhu navrhovateľka neuviedla žiadne dôvody svojho späťvzatia, až v odvolaní voči predmetnému uzneseniu uvádza skutkové okolnosti, ktoré sú nepravdivé a urážlivé vo vzťahu k nemu. Je toho názoru, že navrhovateľka, ktorá zobrala svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu, musí niesť následky za takéto svoje konanie. Mal za to, že je správne a spravodlivé, aby navrhovateľka znášala trovy konania, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že navrhovateľka sa voči nemu domáhala neoprávnených nárokov. Je presvedčený, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť z dôvodu, že on sa vo veci kvalifikovane bránil. 5. V písomnej reakcii na vyjadrenie Z. H. (predloženej odvolaciemu súdu už po zmene procesnej právnej úpravy) navrhovateľka okrem iného uviedla, že navrhuje, aby súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku nepriznal účastníkovi 2) náhradu trov konania. Nebolo by to spravodlivé s ohľadom na jej sociálnu situáciu a na chovanie účastníka 2) k nej. 6. Účastník konania Z. H. s podaným vyjadrením navrhovateľky nesúhlasil, v reakcii okrem iného uviedol, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nových procesných predpisov navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku, kedy súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 7. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania navrhovateľkou, pred predložením veci krajskému súdu, došlo k zmene procesnej právnej úpravy, keď dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Podľa prechodných ustanovení (§ 470 ods. 1, 2 CSP; § 395 ods. 1, 2 CMP) platia nové procesné predpisy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia ich účinnosti avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia ich účinnosti, zostávajú zachované. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd rozhodol o odvolaní podľa príslušných ustanovení CSP a CMP, avšak s prihliadnutím na právne účinky úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti nových procesných predpisov. Na tomto mieste považuje odvolací súd za vhodné pripomenúť, že konania o výživné a o príspevky pre plnoleté osoby (vrátane príspevku na úhradu nákladov nevydatej matky spojených s tehotenstvom a pôrodom) boli do 30.06.2016 považované nielen za návrhové, ale vo svojej podstate aj za sporové konania. Po vstupe CSP a CMP do účinnosti sú tieto konania upravené v CMP, čoho dôsledkom je iné chápanie rozhodovania o trovách konania (stále však ide o konania návrhové). Keďže celé konanie na súde prvej inštancie prebiehalo za účinnosti O.s.p., zásade zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti pôvodných predpisov a zásade ochrany legitímnych očakávaní zodpovedá aplikácia O.s.p., aj pokiaľ ide o dôvody na priznanie, nepriznanie, resp. čiastočné priznanie náhrady trov konania na súde prvej inštancie. Navrhovateľka - o to skôr, že bola právne zastúpená (aj keď späťvzatie návrhu urobila osobne, bez právneho zástupcu) - si mala byť pri podaní návrhu a najmä pri jeho späťvzatí za účinnosti pôvodného procesného predpisu vedomá dôsledkov (právnych účinkov) svojich úkonov, ku ktorým patrí aj náhrada trov konania. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 CSP s § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 9. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie vidí odvolací súd v tom, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi dôvodmi na uloženie povinnosti nahradiť druhej strane (účastníkovi) trovy konania (medzi tieto dôvody ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. zaraďovalo zavinenie zastavenia konania; podobne v súčasnosti § 256 ods. 1 CSP) a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré vedú k neuloženiu tejto povinnosti (§ 150 ods. 1 O.s.p.; § 257 CSP). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovateľka podaním návrhu a jeho späťvzatím bez uvedenia dôvodu zavinila zastavenie konania a tiež, že pomery navrhovateľky by odôvodňovali uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p., avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že späťvzatie návrhu bez uvedenie dôvodu je okolnosťou, ktorá vylučuje aplikáciu § 150 O.s.p. Posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa totiž prichádza do úvahy práve vtedy (a len vtedy), keď je daná zodpovednosť konkrétneho účastníka konania za výsledok konania alebo za zavinenie (v tomto prípade za zastavenie konania). 10. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že skutočnosť, že navrhovateľka vzala návrh späť bez uvedenia dôvodu, zakladá jej zodpovednosť za zastavenie konania. Dodatočne uvedené dôvody (procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol žiadosť o odročenie pojednávania a správanie druhého účastníka konania spočívajúce v jeho procesnej obrane v tomto konaní, resp. v iniciovaní iných súdnych konaní) nepovažuje odvolací súd za také, ktoré by mohli byť považované za zavinenie zastavenia konania druhým účastníkom alebo za späťvzatie návrhu pre správanie druhého účastníka - správanie účastníkov na účely tohto ustanovenia možno posudzovať len z procesného hľadiska (typickým príkladom takého správania odporcu je zaplatenie uplatňovanej sumy v priebehu konania). V danom prípade práve naopak, navrhovateľkou popisované správanie druhého účastníka (jeho procesná obrana predložením vyhlásení rodinných príslušníkov a jeho tvrdeniami o prepisovaní dátumov na pokladničných blokoch predložených navrhovateľkou) mohlo byť dôvodom na pokračovanie v konaní, kde by sa mohlo vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by sa ustálil skutkový stav. Ak súd prvej inštancie odmietol odročiť pojednávanie z dôvodu, že navrhovateľkou navrhovaná svedkyňa mala v čase pojednávania maturitné skúšky, mohla navrhovateľka požiadať o predvolanie tejto svedkyne na ďalší termín pojednávania, resp. v prípade vyhlásenia rozsudku bez výsluchu tejto svedkyne podať odvolanie. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania, pričom nešlo o späťvzatie návrhu pre správanie odporcu, preto navrhovateľka zodpovedá za trovy konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi. 11. V druhom kroku bolo potrebné posúdiť, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie (prípadne čiastočné nepriznanie) náhrady trov konania. Odvolací súd k tomu uvádza, že v konaní bolo zistené, že navrhovateľka je v materiálnej núdzi (žije s nezaopatrenou dcérou H. H., ich príjem pozostáva len z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a výživného na dcéru od druhého účastníka konania; z výpovede navrhovateľky na pojednávaní 15.01.2016 vyplýva, že pred narodením dcéry bola nezamestnaná, bývala v dome druhého účastníka konania, ktorý hradil náklady spojené s bývaním). Materiálnu núdzu potvrdzuje aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. To, že (majetkové) pomery navrhovateľky odôvodňujú uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p., napokon konštatoval aj súd prvej inštancie, poukázala na to navrhovateľka v odvolaní a druhý účastník konania túto skutkovú okolnosť (materiálnu núdzu navrhovateľky) nenamietal. Z obsahu spisu vyplýva tiež to, že návrh nemožno považovať za podaný zjavne bezdôvodne (vzhľadom na výšku príjmov oboch účastníkov je veľmi pravdepodobné, že určitý nárok navrhovateľky voči druhému účastníkovi - otcovi dieťaťa na výživné a na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom by bol daný, pričom jeho výška by bola posúdená podľa výsledkov dokazovania). Vzhľadom na uvedené majetkové pomery navrhovateľky odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli a aj v súčasnosti sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bolo možné (§ 150 ods. 1 O.s.p.), resp. pre ktoré je potrebné (§ 257 CSP) aspoň čiastočne nepriznať náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP síce (na rozdiel od § 150 ods. 1 O.s.p.) výslovne neuvádza čiastočné nepriznanie náhrady trov, podľa názoru odvolacieho súdu však treba úplné nepriznanie náhrady trov uvedené v tomto ustanovení chápať ako stanovenie maximálnej hranice, t. j. súd vždy môže nepriznanie aplikovať iba čiastočne. 12. Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy, že navrhovateľka vzala návrh späť (pravdepodobne bez porady s právnou zástupkyňou) v čase, keď už bolo vykonané pomerne rozsiahle listinné dokazovanie a konalo sa pojednávanie, s čím nesporne boli pre druhého účastníka spojené náklady, ktoré vzhľadom na zavinenie zastavenia konania navrhovateľkou nemôže znášať výlučne sám. Nemožno súhlasiť s vyjadrením navrhovateľky, že druhý účastník sa nemusel nechať zastupovať právnym zástupcom, ak by bol jej nároku vyhovel - každý účastník konania má právo na právne zastúpenie (podobne ako toto právo využila navrhovateľka). 13. Vzhľadom na vyššie konštatovanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľky a súčasne na stav konania v čase späťvzatia návrhu považoval odvolací súd za spravodlivé čiastočne nepriznať náhradu trov konania, a to vo výške 50 %. 14. Napriek tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu zásade zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti pôvodných predpisov a zásade ochrany legitímnych očakávaní zodpovedá aplikácia O.s.p., vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní odkazovali na ustanovenia CMP (§ 52, resp. § 55 CMP), odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj pri aplikácii ustanovení CMP by považoval za zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci priznať druhému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %, a to aplikujúc ustanovenie § 54 CMP (navrhovateľka zavinila zastavenie konania, ako je uvedené vyššie, a tým aj trovy v tomto konaní) a § 55 CMP (je spravodlivé, aby vzhľadom na toto zavinenie uhradila druhému účastníkovi vzniknuté trovy aspoň sčasti), pričom aj v tomto prípade nie je vylúčené súčasné použitie ustanovenia § 257 CSP. 15. Keďže po nadobudnutí účinnosti CSP a CMP už nie je možné, aby sa v jednom rozhodnutí rozhodlo o nároku na náhradu trov konania a súčasne o výške tejto náhrady (§ 262 ods. 2 CSP), odvolací súd rozhodol vo výroku tohto uznesenia len o nároku vrátane čiastočného nepriznania náhrady trov. O výške náhrady trov rozhodne opätovne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 CSP, resp. § 52 CMP. Keďže obaja účastníci konania boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní (každý v rozsahu 50 %), odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu účastníkovi konania. 17. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).