Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/730/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233175 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233175.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu U. W., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Y. T., PhD., advokátom so sídlom v X., ul. Z. 27, proti žalovaným 1. Mgr. L. Y., bytom O., ul. P. XX, zastúpenému JUDr. Y. P., advokátkou so sídlom v O., ul. P. XX, 2. L. V., bytom O. O., ul. X. XXX/XX, o zaplatenie sumy 5.050 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2015 č. k. 17C/183/2014-155 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur zaplatením advokátovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tothto rozsudku. III. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 5. marca 2015 č. k. 17C/183/2014-155 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 5.050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4.950 eur od 20.07.2013 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 06.10.2013 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Žalobcovi uložil výrokom III. nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 756,58 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Žalovanému 2/ výrokom IV. uložil nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.789,93 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 303 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 1.486,93 eur. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom o povinnom zmluvnom poistení odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od oboch žalovaných podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože poškodenému z poistného garančného fondu poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú obaja žalovaní, ako osoby bez poistenia zodpovednosti. Ide o tzv. regresné právo. Je zrejmé, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a to prevádzkou škodového motorového vozidla. V ustanovení § 24 ods.7 zákona o povinnom zmluvnom poistení je upravené právo kancelárie, teda žalobcu, na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3. Zodpovednosť žalovaného 1/ za spôsobenú škodu odvodzuje žalobca od jeho zodpovednosti prevádzkovateľa škodového motorového vozidla v zmysle § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť žalovaného 2/ za spôsobenú škodu odvodzuje žalobca od jeho zodpovednosti za spôsobenie škody porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. 4. Súd žalobu žalobcu smerujúci proti žalovanému 1/ zamietol, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ nebol nikdy prevádzkovateľom škodového vozidla. V danom prípade bolo jednoznačným spôsobom preukázané, že žalovaný 1/ nemal právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Žalovaný 1/ nebol vlastníkom ani držiteľom škodového vozidla, nikdy ho nepoužíval a ani na to nebol oprávnený. Kúpnu zmluvu k predmetnému vozidlu uzatvoril ako kupujúci žalovaný 2/ vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda vlastnícke právo ku škodovému vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ toto vozidlo aj používal. Pritom platí, že prevádzkovateľa vozidla nemožno zamieňať s držiteľom vozidla. Držiteľa motorového vozidla vymedzuje správny predpis, zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to na evidenčné účely. S ohľadom na skutočnosti, ktoré sú dané v prejednávanom prípade, za prevádzkovateľa vozidla je potrebné považovať osobu, ktorá sa stane na základe platnej kúpnej zmluvy vlastníkom vozidla, bez ohľadu na zápis v evidencii vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že ani zápis žalovaného 1/ ako držiteľa škodového vozidla, resp. ako budúceho vlastníka v evidencii vozidiel, nemá vplyv na skutočnosť, že nebol prevádzkovateľom škodového vozidla. Navyše v evidencii vozidiel bol takto zapísaný bez tohto, aby o tom vedel, resp. aby na takýto zápis udelil nejakej osobe plnú moc. Na jednoznačnosť záveru súdu o tom, že žalovaný 1/ nemal právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať so škodovým vozidlom, poukazuje aj to, že o škodovej udalosti sa žalovaný 1 / dozvedel až od žalobcu. Žalovaný 2/, ktorý ako vodič škodového motorového vozidla škodu spôsobil, mu to nepovedal. To nasvedčuje takisto záveru súdu o tom, že zrejme za prevádzkovateľa škodového vozidla nepovažoval žalovaného 1/, ale sám seba. 5. Súd prvej inštancie žalobe smerujúcej proti žalovanému 2/ vyhovel, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená škodovým vozidlom. Žalovaný 2/ je zodpovedný jednak podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 427 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ bol prevádzkovateľom škodového vozidla, pretože bol osobou, ktorá mala právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho organizovane. Na to bol oprávnený zo zákona, pretože bol vlastníkom škodového motorového vozidla. Vlastnícke právo k nemu nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2012, ktorú uzatvoril ako kupujúci s predávajúcim Mgr. Y. X.. Ako je aj vyššie uvedené, za prevádzkovateľa vozidla je potrebné považovať osobu, ktorá sa stane na základe platnej kúpnej zmluvy vlastníkom vozidla, bez ohľadu na zápis v evidencii vozidiel. Tak tomu bolo v prejednávanej veci. 6. Ako účelové vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že sa necíti byť zodpovedný za vznik škodovej udalosti. Tieto tvrdenia sú v zjavnom rozpore s vykonanými dôkazmi, ktoré dokonca preukazujú, že žalovaný 2/ sám pri prešetrovaní nehody políciou uznal svoju zodpovednosť za vznik škodovej udalosti. 7. Čo sa týka výšky sumy, na zaplatenie ktorej súd žalovaného 2/ zaviazal, súd prvej inštancie uvádza, že žalovaná suma predstavuje náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú vyplatil žalobca poškodenému. To, že väčšia časť tejto sumy (4.802,50 eur) bola vyplatená nie priamo poškodenému L. P., ale poisťovni H., a.s. nemá žiadny vplyv na právo postihu žalobcu voči zodpovednej osobe. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a táto skutočnosť bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, že žalobca plnil z poistného garančného fondu sumu 5.050 eur, teda žalovanú sumu. 8. Žalovaný 2/ sa do omeškania so zaplatením sumy 4.950 eur dostal dňa 20.07.2013, pretože posledný deň včasného plnenia bol v zmysle výzvy žalobcu deň 19.07.2013. Do omeškania so zaplatením sumy 100 eur sa dostal dňa 06.10.2013, pretože posledný deň včasného plnenia bol v zmysle výzvy žalobcu deň 05.10.2013. Obe výzvy boli žalovanému 2/ riadne doručované na miesto jeho trvalého bydliska, teda boli v jeho tzv. dispozičnej sfére. Skutočnosť, že si ich žalovaný 2/ v odbernej lehote neprevzal ide na jeho ťarchu. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 5,50 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v tom čase účinného § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný 1/ bol v konaní plne úspešný, pretože súd žalobu žalobcu voči nemu v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný 2/ bol v konaní plne neúspešný, pretože súd žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu vyhovel. Preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 1/účelné trovy konania a žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi účelné trovy konania. 10. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a II. a IV. podal žalovaný 2/ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň žalobcu zaviaže k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške určenej odvolacím súdom. Odvolanie odôvodňuje predovšetkým v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v súčasnosti zodpovedá ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to potom vec nesprávne posúdil. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vidí v tom, že tento neprihliadol k podstatnej skutočnosti, a síce k tomu, že právnym dôvodom, na základe ktorého žalovaný 2/ zabezpečil pre žalovaného 1/ vozidlo P. U. X,X O. (ďalej len „VW U.“), bola ústnou formou uzavretá dohoda medzi žalovaným 1/ ako záujemcom o toto vozidlo a ním ako sprostredkovateľom, ktorý sa zaviazal toto vozidlo pre žalovaného 1/ zabezpečiť, a na základe ktorej potom on- žalovaný 2/ skutočne vozidlo VW U. pre žalovaného 1/ kúpil a zabezpečil zápis žalovaného 1/ za držiteľa tohto vozidla v evidencii motorových vozidiel. Toto vozidlo VW U. si žalovaný 1/ od neho prevzal a vyskúšal 24.04.2012 a vyslovil súhlas s kúpou tohto vozidla, na základe čoho potom on -žalovaný 2/ zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi vozidla, od ktorého vozidlo pre žalovaného 1/ sprostredkoval cez autobazár, a tiež zabezpečil prepis vozidla na žalovaného 1/ v evidencii motorových vozidiel, na čo mu žalovaný 1/ poskytol ešte 100 eur a kópiu občianskeho preukazu. Podľa poslednej dohody mal žalovaný 1/ záujem o vozidlo VW U., ktoré on- žalovaný 2/ aj zabezpečil a ktoré si žalovaný 1/ riadne vyskúšal a po jeho vyskúšaní súhlasil s jeho kúpou a s tým, aby on -žalovaný 2/ na jeho zaplatenie použil už predtým zložené peňažné prostriedky, čo aj žalovaný 2/ uskutočnil. Žalovaný 1/ je právoplatným vlastníkom vozidla VW U. od 25.04.2012. Pokiaľ ide o poistnú udalosť, ktorá sa stala 26.04.2012, išlo len o celkom nepatrné a drobné poškodenie prednej časti vozidla VW U. v hodnote opravy 30 eur. Pri skúšaní predmetného vozidla upozorňoval žalovaného 1/ na nutnosť uzatvorenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1/ odmietol povinné zmluvné poistenie uzatvoriť v čase, keď vozidlo kúpil. Zároveň žalovaný 1/ poveril jeho - žalovaného 2/, aby predmetné vozidlo odviezol a zabezpečil požadované opravy. 11. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalovaný 1/, navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že žalovaný 2/ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a poukazuje len na tie, ktoré ním už boli na súdnom pojednávaní uvedené. Taktiež neposkytol žiadne nové dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. K ústnej dohode medzi ním a žalovaným 2/ nikdy nedošlo a počas súdneho pojednávania nepredložil žiadne dôkazy ani svedkov, ktorá by ústnu dohodu potvrdili. Dokonca deň a čas, ktorý žalovaný 2/ na súdnom pojednávaní uviedol ako čas, kedy si auto odskúšal, odsúhlasil a došlo k uzavretiu ústnej formy zmluvy, je neprijateľný, pretože bol v tom čase v práci, čo podložil aj potvrdením od zamestnávateľa. V súdnom spise sp.zn. 17C/25/2014 je kópia kúpno- predajnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcim L. V. (žalovaný 2/) a predávajúcim Mgr. Y. X.. Jeho meno- žalovaného 1/ v nej nie je ani raz uvedené. Na zmluve nie sú uvedené ani iniciálny autobazáru, v ktorom žalovaný 2/ auto údajne kúpil a predávajúci je podpísaný v zastúpení a jeho osobné údaje nie sú úplné. Okrem kúpno-predajnej zmluvy nemá bloček z registračnej pokladne ani žiadny iný doklad o zaplatení auta. Taktiež nepredložil splnomocnenie, ktorým by ho ku kúpe auta splnomocnil. Písomne ani ústne nesplnomocnil žalovaného 2/, ani autobazár na prepis auta VW U., ani žiadneho iného vozidla. Podľa dokladov z evidencie vozidiel auto VW U. nebolo na neho prepísané, bol uvedený len ako budúci majiteľ na dobu platnosti 15 dní. K prepisu nedošlo, pretože mu žalovaný 2/ odo dňa kúpy až do dnes neposkytol auto na 5 - 7 dní na odskúšanie, ako sa uvádza v zmluve. Auto je až dodnes v držbe žalovaného 2/. Dňa 08.05.2012 bol žalovaný 2/ s autom VW U. u neho, oznámil, že auto nie je búrané, ale musí na ňom ešte vymeniť tlmiče a potom ho privezie na skúšku. Odvtedy je auto v držbe žalovaného 2/. O škodovej udalosti a podvodnom zaevidovaní vozidla sa dozvedel až 25.02.2013 z listu žalobcu. Poistná udalosť mu bola zatajená a na súdnom pojednávaní žalovaný 2/ nakoniec uviedol, že ju zatajil, pretože ho nechcel znepokojovať. Ďalej žalovaný 2/ uvádza, že odmietol povinné zmluvné poistenie uzatvoriť v čase, keď vozidlo kúpil. Opäť poukázal, že v kúpno-predajnej zmluve je ako kupujúci uvedený žalovaný 2/ a k uvedeniu jeho mena do registra vozidiel žalovaného 2/ písomne ani ústne nesplnomocnil. 12. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalobca, navrhol rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.03.2015 č.k. 17C/183/2014-155 ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania na prvoinštančnom súde, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne so všetkými tvrdeniami strán a nimi predloženými dôkazmi v rámci hodnotenia dôkazov a pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uvádza, že vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené Občianskeho zákonníka(hlavne § 420 a § 427 až 431) a zákon túto všeobecnú úpravu riadnym spôsobom nemodifikuje. Typicky tak pri škodách spôsobených prevádzkou vozidla pripadá do úvahy zodpovednosť vodiča a prevádzkovateľa vozidla. Ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Žalovaný 2/ sa ako vodič v cestnej premávke správal v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka(generálna prevencia). Konkrétne porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, podľa ktorého existencia škody bola žalobcom preukázaná výpočtom výšky škody na vozidle P. K., Q. : L., ako aj výpisom z účtu žalobcu o poskytnutom náhradnom poistnom plnení z garančného fondu. Žalovaný 2/ bol ako škodca škodovej udalosti postihnutý za priestupok, a nie poškodený p. P.. Žalovaný 2/ je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za neho musel žalobca plniť poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24, tzv. postih. Pred súdom prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že žalovaný 2/ nebol len vodičom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, ale aj jeho prevádzkovateľom (preto v prípade žalovaného 2/ prichádza podľa názoru žalobcu do úvahy aj aplikácia § 427, ako skonštatoval aj súd prvej inštancie na strane 7 rozsudku). 13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 14. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. 15. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného 2/ považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie veľmi podrobne odôvodnil, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého nemal preukázanú zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku a naopak mal preukázanú zodpovednosť žalovaného 2/- odvolateľa zároveň za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti (zákona o cestnej premávke) podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka ako vinníka dopravnej nehody a za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa vozidla. 16. Žalovaný 1/ v spore uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, a preukázal, že nie je subjektom zodpovedným za škodu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, voči ktorému má žalobca právo na náhradu toho, čo plnil. 17. Žalovanému 2/ sa nepodarilo vierohodným spôsobom vyvrátiť tvrdenia a spochybniť dôkazy žalovaného 1/ preukazujúce neexistenciu zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu. Svoje tvrdenia o neexistencii jeho- žalovaného 2/ zodpovednosti za škodu, ktorými „dopĺňal a menil“ opis rozhodujúcich skutočností vyplývajúci z tvrdení žalovaného 1/, ktoré spočiatku (v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.03.2014) potvrdzoval, hodnoverne nepreukázal (napr. listinnými dôkazmi, prípadne výsluchom svedkov a pod.). Žalovanému 2/ sa tak nepodarilo preukázať, že nie je subjektom zodpovedným za škodu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. 18. Rozhodujúcim dôkazom pre určenie žalovaného 2/ ako subjektu zodpovedného podľa § 427 Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva zo dňa 24.04.2012 t.j. uzavretá dva dni pred škodovou udalosťou. Z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo škodové motorové vozidlo P. U. X,X O. EČV B.- XXXBP vyplynulo, že ju uzatvoril žalovaný 2/ ako kupujúci s predávajúcim Mgr. Y. X.. Je zrejmé, že na jej základe žalovaný 2/ nadobudol plné právo škodové motorové vozidlo držať, užívať a nakladať s ním. Následný prevod vozidla do vlastníckeho práva žalovaného 1/ resp. následný prevod do iného než vlastníckeho práva oprávňujúceho žalovaného 1/ na trvalú prevádzku uvedeného motorového vozidla žalovaný 2/ nepreukázal. Napokon v čase škodovej udalosti žalovaný 2/ vozidlo používal, riadil a škodovú udalosť zavinil. 19. Dôkazom o zodpovednosti žalovaného 2/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je správa ORPZ v O. zo dňa 08.03.2012, z ktorej vyplynulo, že žalovaný 2/ sa na mieste priznal, že sa zavinene dopustil priestupku. 20. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie a nemá dôvod ich meniť. Preto na ne v súvislosti s námietkami žalovaného 2/ v odvolaní v plnom rozsahu odkazuje. 21. Žalovaným 2/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania. 23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca a žalovaný 1/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného 1/ v zmysle § 251 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 26. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania žalobcu pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia t.j. z odmeny advokáta vo výške 180,93 eur a náhrady hotových výdavkov advokáta vo výške 8,39 Eur za jeden úkon právnej služby a to: písomné podanie vo veci samej na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.07.2015. Advokát žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov o 20 %, spolu tak trovy žalobcu predstavujú 227,18 Eur. Prijímateľom náhrady trov konania podľa § 263 ods. 1 C.s.p. je advokát žalobcu. Lehota plnenia bola určená podľa § 232 ods. 3 C.s.p. 27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov sudcov Krajského súdu 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).