Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010272 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114010272.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov JUDr. Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovaným C. V., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. A. č. XXX a S. V., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. A. č. XXX, pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a poškodených proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.09.2015, sp. zn.: 6T/21/2014-830, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania prokurátora a poškodených P.. X. R., Z.. X. E., S. R., D. N. a Q. R. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.09.2015, sp. zn. 6T/21/2014-830, boli obžalovaní C. V. a S. V. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 986/10/3309 podanej dňa 12.02.2014 pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 01.08.2008 pri spisovaní Notárskej zápisnice N 105/2008, Nz 32753/2008 u notára Z.. Z. B. v R., uviedli do omylu nebohú poškodenú X. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. č. XX, ktorá obžalovanej C. V. predala podiel 10/18 na nehnuteľnosti v katastrálnom území Rožňová Neporadza, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX vo výmere 476m2, parcela č. XXX vo výmere 1.517 m2, dom súpisné číslo XX na parcele č. XXX, tým, že poškodenej neoznámili, že v zápisnici nejde o ručenie nehnuteľnosťou, ale ide o predaj uvedených podielov nehnuteľností, čím nebohej poškodenej : X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, ktorá zomrela dňa 19.06.2011, vznikla škoda vo výške 21.111,11 Eur (635.999,29 Sk). Obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, pretože skutok nie je trestným činom. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním prokurátor a to v neprospech oboch obžalovaných vo výroku o oslobodení spod obžaloby a tiež poškodení prostredníctvom svojho splnomocnenca vo výroku o náhrade škody. V dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok napĺňa všetky znaky žalovaného trestného činu. Poškodená jednoznačne uviedla, že nemala úmysel podpísať kúpnu zmluvu, jej zámerom bolo uzatvoriť určitú formu zábezpeky. Pred notárom konala pod nátlakom S. V., ktorý sa jej mal vyhrážať. Rovnako vypovedala i na Okresnom súde Bratislava V. v konaní sp. zn.: 1Cd/9/2011 dňa 03.06.2011. Popierala tiež prevzatie kúpnej ceny v sume 420 000,- Sk, ktorú jej mala obžalovaná odovzdať dňa 30.07.2008. Z vyhodnotenia dôkazov je úplne nelogické, že by X. R. dobrovoľne dňa 01.08.2008 prevádzala svoj vlastnícky podiel na C. V., pretože v rodine boli od roku 2001 závažné rozpory. Poškodená v tomto období neuznávala majetkovoprávne nároky obžalovaných súvisiace s rekonštrukciou predmetného domu. To, že kúpna cena nebola vyplatená je preukázané i skutočnosťou, že 27.11.2008 bolo bydlisko X. R. odpojené od dodávky elektrickej energie a tiež tým, že X. R. si 22.07.2009 požičala z nebankového subjektu sumu 500,- €. Tvrdenia X. R. vo výpovedi potvrdzovala i poškodená D. K., ktorá ju sprevádzala k notárovi. Tá uviedla, že pri návšteve u obžalovaných ich požiadala o pôžičku 70 000,- Sk, ale obžalovaní na oplátku od X. R. žiadali, aby určitým spôsobom pred notárom uznala, že obžalovaní realizovali v roku 2001 rekonštrukciu strechy. Dňa 30.07.2008 prišlo k poskytnutiu pôžičky a 01.08.2008 k podpisu spornej kúpnej zmluvy. Z toho je prakticky vylúčené, aby 30.07.2008 prišlo k vyplateniu kúpnej ceny obžalovanou. Poskytnutie pôžičky by totiž bolo nelogické. Úmysel X. R. podpísať spornú kúpnu zmluvu poprela v prípravnom konaní i jej vnučka F. K.. Tá uviedla, že vzhľadom na spory v rodine by X. R. nikdy nepreviedla svoj podiel na rodinnom dome dobrovoľne do vlastníctva obžalovaných. V tom prípade by totiž D. i F. K. nemali kde bývať. Vzhľadom na uvedené potom prokurátor navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.1, písm. b), d) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Poškodení v písomných dôvodoch odvolania uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní spáchali žalovaný trestný čin. Neexistuje žiaden doklad o tom, že by X. R. vyplatili sumu 420 000,- Sk. Sporná notárska zápisnica bola vyhotovená v dobe, keď X. R. bola vo vysokom veku a vážne chorá. Sporná je tiež výpoveď B. V., na ktorú ju naviedli zrejme obžalovaní. D. i F. K. jednoznačne potvrdili, že obžalovaných prosili o poskytnutie pôžičky, o kúpe reč nebola. Obžalovaní nemohli mať doma hotovosť 420 000,- Sk, pretože i pôžičku vo výške 70 000,- Sk poslala obžalovaná zo svojho účtu. V čase údajného odovzdania kúpnej ceny nemohla byť X. R. doma sama, pretože bola vážne chorá. Tiež svedkyňa C. vo výpovedi uviedla, že X. R. sa na notárskom úrade na nič nepýtala. Po podvodnom prerobení strechy pritom nebola medzi X. R. a obžalovanými žiadna komunikácia. Poškodení preto navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods.1 písm. a), b), c) Tr. poriadku a následne podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniam prokurátora a poškodených navrhli obe podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti časti poškodených, ktorí boli o jeho konaní riadne upovedomení. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že na dôvodoch písomne podaného odvolania i na tam uvedenom návrhu v plnej miere zotrváva. Splnomocnenec poškodených sa pripojil k návrhu prokurátorky a navrhol, aby po novom prejednaní a rozhodnutí súd prvého stupňa uložil obžalovaným povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. Obaja obžalovaní aj ich obhajca uviedli, že odvolanie prokurátora i poškodených navrhujú ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považujú za vecne správny a obžalovaní sa cítia byť nevinní. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolania prokurátora a poškodených nie sú dôvodné. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady prezumpcie neviny - § 2 ods.4 Tr. por., zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a na záver súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané vo vzťahu k obom obžalovaným, že sa skutok stal tak, ako to prokurátor v obžalobe uviedol. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové i právne závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Vo vzťahu k obom obžalovaným nebol v rámci vykonaného dokazovania produkovaný žiaden jednoznačný či už priamy, alebo nepriamy dôkaz svedčiaci o tom, že podvodným spôsobom dosiahli, aby X. R. previedla do ich vlastníctva svoj podiel na nehnuteľnosti uvedenej v obžalobnom návrhu, resp. nebolo preukázané, že by X. R. pri podpise zmluvy jednala v omyle, ktorý zámerne vyvolali obžalovaní v snahe sa neoprávnene obohatiť. Obaja obžalovaní od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, popierajú. Nebohá X. R. previedla svoj podiel na dome, v ktorom bývala, na nich dobrovoľne, vedela akú zmluvu podpisuje. Sama X. R. navrhla, že svoj podiel na dome im odpredá. Následne sa dohodli, že podiel predá len obžalovanej V.. Znenie zmluvy pred nimi a X. R. nahlas diktoval notár JUDr. Adámek svojej sekretárke R. C.. Následne si zmluvu všetci prečítali. Peniaze odovzdala obžalovaná V. svojej matke X. R. v hotovosti v mieste jej trvalého bydliska. Následne X. R. požiadala obžalovanú, aby v budúcnosti predala tento podiel F. K.. Obžalovaná s tým súhlasila a dňa 4. augusta 2008 v tomto smere u A.. B. uzatvorili zmluvu o zmluve budúcej. Kúpna zmluva nesúvisí s renováciou domu v roku 2002. Nevedeli uviesť, čo X. R. s peniazmi z predaja podielu urobila. Ako už napokon uviedol i súd prvého stupňa, a to nie je vôbec sporné, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi nebohou X. R. a obžalovanými bola dňa 01.08.2008 na Notárskom úrade u notára Z.. Z. B. formou notárskej zápisnice uzatvorená kúpna zmluva o predaji podielu 10/18 na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Rožňová Neporadza, zapísaných na LV č. XXX z X. R. na obžalovanú, za sumu 420 000,- Sk. To je však jediná skutočnosť, ktorá bola nespochybniteľne dokázaná. Na druhej strane nebol produkovaný žiaden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by umožňoval urobiť nespochybniteľný rezultát, že obaja obžalovaní úmyselne uviedli pri podpise notárskej zápisnice nebohú X. R. do omylu v otázke, aký právny úkon podpisuje. Jedinými dôkazmi, ktoré podporujú záver o spáchaní trestného činu obžalovanými, sú výpoveď nebohej X. R. a svedkyne D. K.. Tieto výpovede sú však značne nepresvedčivé a sú vyvrátené ostatnými vykonanými dôkazmi. Ako už správne uviedol súd prvého stupňa, tvrdenia nebohej X. R. o uvedení do omylu sú spochybnené jej výpoveďou pred Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn.: 26C/168/2010. Uviedla v nej, že keď chcela ísť k inému notárovi, zať (obžalovaný) ju presviedčal, že kúpna zmluva je už pripravená u A.. B. a tiež, že sa obžalovaný notára pýtal, koľko bude stáť vypracovanie kúpnej zmluvy. Tiež z výpovede svedka Z.. M. Q. vyplynulo, že ako lekár (psychiater) vyšetril dňa 28.01.2010 nebohú X. R.. Bola utrápená z toho, čo sa stalo. Uviedla mu, že žila v domnení, že kým obžalovanému nebudú zaplatené peniaze v oprave, tak na neho bude prepísaná polovica toho domu a že sa to potom nejako dorieši. Kým mu teda nezaplatia peniaze za opravu, tak na neho prepisuje polovicu chalupy. Ostatné dôkazy síce nevylúčili, že X. R. celú situáciu niesla traumaticky a mohla prípadne i konať pod nátlakom, nebol však produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by to bez akýchkoľvek pochybností potvrdzoval. Svedkyňa D. K. pri samotnom akte podpisovania zmluvy fyzicky prítomná nebola. Jej tvrdenia, že X. R. bola uvedená pri podpise zmluvy do omylu, možno označiť za subjektívne domnienky, ktoré samy osebe nemajú žiadnu preukaznú hodnotu. Tiež vo výpovedi vlastne poprela svoje predchádzajúce tvrdenia o trvalých nezhodách v rodine a absencii vzájomnej komunikácie keď uviedla, že koncom júla 2007 sa zastavila u obžalovaných na návšteve, normálne spolu komunikovali a ešte ich požiadala o pôžičku vo výške 70 000,- Sk. Ak by naozaj v rodine panovali také animozity, ako opisovala, je len ťažké si predstaviť, ako by mohla prebehnúť ňou opisovaná návšteva u obžalovaných a v dôsledku toho by bola nelogická ochota obžalovaných pôžičku po všetkých tých nezhodách poskytnúť. Samotný notár A.. Z. B. i jeho zamestnankyňa R. C. rozhodne popreli, že by nejaká osoba na X. R. vykonávala pri podpise zmluvy nátlak a že by nevedela, čo podpisuje. Napokon je absurdné, aby obžalovaní ak chceli X. R. uviesť do omylu, toto robili priamo pred notárom a zmluvu uzatvárali dokonca formou notárskej zápisnice. V demokratickom a právnom štáte býva každý právny úkon uzatvorený pred notárom formou notárskej zápisnice vybavený najvyšším stupňom dôveryhodnosti, pretože notár v tomto prípade pôsobí ako garant správnosti i odbornosti. Práve právny úkon robený formou notárskej zápisnice je totiž vybavený vyšším stupňom „ochrany“ voči rôznym snahám o podvod. Nakoniec, to je zo samej podstaty ráciom existencie vykonávania určitých právnych úkonov touto formou. Ak by teda obžalovaní uvádzali X. R. do omylu pred notárom i jeho pracovníčkou, vlastne by pred dvomi nezávislými osobami odkryli svoje protiprávne zámery. Ešte absurdnejšie v tejto súvislosti vyznieva tvrdenie, že obžalovaní sa mali X. R. na notárskom úrade vyhrážať zbraňou a vyvíjať na ňu nátlak, aby zmluvu podpísala. V tom prípade by sa už vôbec nejednalo o trestný čin podvodu, ale o trestný čin vydierania, ktorého spolupáchateľmi by teoreticky mohli byť i prítomný notár a jeho pracovníčka. Napokon i v prípade, že by sa malo jednať o trestný čin podvodu je otázne, či by v tom prípade nemal byť spolupáchateľom či účastníkom na žalovanom trestnom čine i samotný notár a jeho pracovníčka. Týmto otázkam sa však už prokurátor v podanej obžalobe logicky radšej vyhol. Následne potom existuje skutková situácia, keď tri zo štyroch prítomných osôb pri podpisovaní zmluvy konanie uvedenia do omylu jednoznačne vylučujú a jedna z osôb svoje tvrdenie o uvedení do omylu následne svojimi vyjadreniami spochybňuje. Všetky ostatné tvrdenia o uvedení do omylu tak zo strany ostatných svedkov, ako i samotného prokurátora sú založené výlučne na špekuláciách a subjektívnych domnienkach. Na takomto základe sa však v demokratickom a právnom štáte nedá založiť záver o zavinení a teda trestnoprávna zodpovednosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súhlasí odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním neboli produkované žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by sami osebe, alebo v spojení s inými dôkazmi umožňovali vysloviť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že by obžalovaní pri podpise zmluvy uviedli nebohú X. R. do omylu. Naopak, bolo jednoznačne zistené, že kúpna zmluva bola uzatvorená, čo sa napokon konštatuje i v samotnej obžalobe. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré uvádzal prokurátor, krajský súd nezistil, že by v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní boli produkované dôkazy preukazujúce, že obžalovaní konaním v obžalobnom návrhu naplnili skutkovú podstatu niektorého trestného činu. Okresný súd teda postupoval správne, keď obžalovaných spod obžaloby oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Vo vzťahu k odvolaniu poškodených je potrebné uviesť, že zákon im priznáva podať odvolanie vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Keďže platný a účinný Trestný poriadok obligatórne zaväzuje súd, aby v prípade oslobodzovacieho výroku odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, postupoval v tomto smere okresný súd správne. Nemal totiž inú možnosť, než aplikovať ustanovenie § 288 ods.3 Tr. poriadku. Na základe týchto dôvodov nezostáva krajskému súdu iné než konštatovať, že i odvolanie poškodených je nedôvodné. Z týchto dôvodov odvolania prokurátora i poškodených odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.