Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoPr/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200189 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114200189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci žalobkyne T. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Y. proti žalovanému P., o určenie, že pracovný pomer trvá a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júla 2015 č.k. 15Cpr 1/2014-108, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňa 05.11.2013, že pracovný pomer stále trvá a zaplatenia mzdy a náhrady mzdy. Vo výroku II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 196,- Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 100% náhrady trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Žalobkyňa, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázala, že medzi ňou a žalobcom vznikol pracovný pomer. V zmysle § 42 ods. 1 Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nepreukázala danosť vôle žalovaného založiť so žalobkyňou pracovný pomer. V konaní bola do spisu založená písomná zmluva, a to zmluva o telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa nejedná o pracovnú zmluvu. Tento právny úkon súd právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa pre žalovaného podnikateľa označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie potenciálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie a záväzok objednávateľa za bezchybne realizované činnosti platiť dodávateľovi zmluvnú odmenu. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa jej zdalo zvláštne, že žalovaný od nej vyžadoval na výkon dohodnutej činnosti živnostenské oprávnenie, pretože živnosť a pracovný pomer sa nezlučuje, čím len potvrdila vedomosť o ustanovení § 1 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Nebol preukázaný vznik pracovného pomeru ani na základe ústnej pracovnej zmluvy, prípadne konkludentne. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že so žalobkyňou ako aj inými záujemkyňami mal záujem o spoluprácu na báze obchodného vzťahu, obsahom ktorého bol záväzok žalobkyne poskytovať žalovanému služby v oblasti aktívneho telemarketingu, a záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni za túto činnosť dohodnutú odmenu s tým, že žalobkyňa od začiatku vedela, že medzi účastníkmi sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Svedkyne Y. R. a V. H., ktoré viedli so žalobkyňou koncom októbra 2013 pohovor, potvrdili síce, že žalovaný mal zverejnený inzerát o pracovnej ponuke na uvedenej internetovej stránke, a zrejme na základe neho prišla žalobkyňa na pobočku žalovaného do Trenčína, no obe svedkyne zhodne vypovedali, že záujemkyniam o spoluprácu so žalovaným vysvetľovali, že sa jedná o prácu telefonistky na základe živnostenského listu, a záujemkyňa musela mať potrebné živnostenské oprávnenie, inak s ňou žalovaný zmluvu o telemarketingových službách neuzavrel. Svedkyňa V. H. vysvetlila na pohovore žalobkyni spôsob odmeňovania za vykonanú činnosť, že odmena bude závisieť od výkonnosti žalobkyne, a po splnení stanovených kvót bude žalobkyni vyplatená odmena a to na základe faktúry žalobkyne. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol pracovný pomer, ale obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013. Obe zmluvné strany vstúpili do zmluvného vzťahu v postavení podnikateľov, zaviazali sa na zmluvné povinnosti, a zmluvu uzavreli za účelom dosiahnutia zisku, žalovaný v podobe tržby z predaja tovaru na predajných akciách a žalobkyňa v podobe dojednanej odmeny odstupňovanej od účasti telefonicky pozývaných zákazníkov na predajných akciách žalovaného a podielu na zisku z obratu z predaja na týchto akciách. Činnosť telefonistky, ktorú žalobkyňa vykonávala, presne zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa zaviazala v uvedenej zmluve s tým, že žalobkyňa si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti, čo potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Z výsluchu svedkýň zároveň vyplynulo, že všetky spolupracujúce osoby vykonávali pre žalovaného činnosti na základe obchodných zmlúv o spolupráci a mali živnostenské oprávnenia na tieto činnosti. Nebolo teda preukázané, žeby žalobkyni vznikol nárok na peňažné plnenie v podobe odmeny na základe ustanovení čl. II zmluvy o telemarketingových službách. Z dokazovania napokon vyplynulo to, že žalovaný v súlade s čl. V bod 5.4. zmluvy o telemarketingových službách túto zmluvu vypovedal listom zo dňa 18.12.2013, ktorý odoslal rovnaký deň na adresu bydliska žalobkyne uvedenej v zmluve. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uplatnil proti žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 196,- Eur. Zmluvnú pokutu uplatnil na základe čl. 1 zmluvy o zapožičaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.11.2013. Uvedenou zmluvou prenechal žalovaný žalobkyni do bezplatného užívania mobilný telefón zn. Nokia 1616 s príslušenstvom, pričom nedošlo k zmene vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Dôvodom uplatnenia zmluvnej pokuty bolo porušenie povinnosti žalobkyne, ktorá sa v zmluve o zapožičaní zaviazala na požiadanie žalovaného mu predmet zmluvy vrátiť, inak je povinná zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 196,- Eur. Bola dodržaná obligatórna písomná forma tejto zmluvy v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a sú splnené aj obsahové náležitosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože je v nej určené splnenie akej zmluvnej povinnosti zabezpečuje zmluvná pokuta a je uvedená aj konkrétna výška zmluvnej pokuty. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, pretože na žiadosť žalovaného, učinenú e-mailom dňa 15.11.2013, mobilný telefón a jeho príslušenstvo nevrátila žalovanému, a to ani napriek viacerým nasledujúcim elektronickým výzvam zo strany žalovaného, a písomnej výpovede zo dňa 18.12.2013. Žalobkyňa uviedla, že mobilný telefón má naďalej vo svojej dispozícii, žalovanému ho nevrátila. Preto súd zaviazal žalobkyňu, aby žalovanému zaplatila zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 196,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 7 O.s.p. priznal úspešnému žalovanému 100% náhrady trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa jeho zmeny tak, že jej žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Mala za to, že v konaní presvedčivo preukázala, že účastníci dojednali ústne všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, na základe čoho tak vykonávala pre žalovaného závislú prácu a teda medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer. Od samého začiatku tu totiž išlo o prácu uverejnenú na webovom sídle www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>. Ide o internetovú stránku, kde sa registrujú zamestnávatelia za poplatok a ponúkajú prácu ľuďom, vždy na základe pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Náplňou jej práce bolo telefonovať potencionálnym zákazníkom a pozývať ich na reklamné akcie. Miestom výkonu práce boli priestory pobočky žalovaného v Trenčíne na Kasárenskej ulici XXXX a potom jej trvalé bydlisko, keďže sa jednalo o prácu z domu. Poukázala na to, že najskôr si so žalovaným dohodli osobné stretnutie, kde jej boli so strany žalovaného ústne predložené pracovné podmienky, na základe ktorých následne mala byť, podľa dohody strán, dodatočne uzatvorená pracovná zmluva. Na základe osobného stretnutia mala za to, že bude vykonávať prácu telefonistky pre žalovaného za podmienok stanovených žalovaným. Predmetom dohody medzi ňou a žalovaným bola závislá práca, ktorá vykazuje v zmysle Zákonníka práce nasledujúce znaky: ide o vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Uviedla, že vykonávala prácu podľa pokynov a nariadení žalovaného s použitím poskytnutého materiálu žalovaným, ktorý bola povinná pri telefonickom rozhovore s klientom čítať. Žalovaný jej poskytol na telefonovanie mobilný telefón v jeho vlastníctve a hovorné platil žalovaný. Ďalej dôvodila, že pre žalovaného uskutočňovala osobný výkon práce, kedy samotný pracovný výkon závisel na jej osobe. Pracovný pomer je viazaný výlučne na osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce. Rovnako aj náplň práce, ktorú vykonávala pre žalovaného bola závislá výlučne na jej osobe. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedkyne R.j, ktorá uviedla, že predmetnú činnosť, na ktorej vykonávanie sa zaviazala žalobkyňa, mohla vykonávať len žalobkyňa. Ďalej poukázala na to, že práca bola vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene. Uviedla, že v úvode každého telefonátu sa predstavovala ako zamestnanec žalovaného a rovnako konala v jeho mene a podľa pokynov žalovaného. Zásadne nepracovala vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného. Keďže riziko výkonu práce znášal žalovaný a rozhodoval aj o zhodnotení jej pracovného výkonu, čo znamená, že pracovala na jeho účet a zodpovednosť. Ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá dohoda o mzde za výkon práce vo výške 800,- Eur mesačne, pričom práca bola vykonávaná v pracovnom čase, ktorý bol dohodnutý medzi účastníkmi konania ústne, v deň osobného pohovoru na štyri pracovné dni v týždni vo fixne stanovenom 8-hodinovom pracovnom čase. Poukázala na to, že prejavila vôľu uzatvoriť pracovný pomer so žalovaným a s týmto úmyslom sa aj zúčastnila samotného pohovoru a výkonu práce v sídle žalovaného. Práca, ktorú žalovaný ponúkal, spĺňa znaky závislej práce, aj napriek argumentom žalovaného, ktoré skonštruoval dodatočne pre účely výsluchu na pojednávaní. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vzťah medzi ňou a žalovaným, ktorý kvalifikoval ako obchodno-právny aj napriek tomu, že jednoznačne vykonávala pre žalovaného závislú prácu, v mene, na účet a na zodpovednosť žalovaného, podľa pokynov žalovaného, prostredníctvom výrobných prostriedkov vo vlastníctve žalovaného, výsledkom čoho bolo dosiahnutie zisku žalovaného. Na základe toho mala za to, že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným vznikol dňa 05.11.2013, stále trvá a má právo na zaplatenie mzdy za prácu ňou vykonanú odo dňa 05.11.2013 do 15.11.2013, ako aj nárok na náhradu priemernej mesačnej mzdy za obdobie, kedy nemohla z dôvodu zo strany žalovaného pracovať. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že bolo preukázané ústne dojednanie pracovného pomeru. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti nemôže byť v tomto prípade uplatňovaný. Žalobkyňa musela prejsť školením z dôvodu nedostatočnej skúsenosti s touto službou. V danom prípade sa jednalo o prácu na živnostenský list, čo bolo preukázané zriadením daného živnostenského oprávnenia žalobkyňou. Poukazoval na to, že žalobkyňa ako živnostník niesla riziká hospodárskeho charakteru v zmysle § 2 živnostenského zákona. Tvrdenia žalobkyne, že portál www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> je len pre zamestnanecké pomery, považoval za nepravdivé a účelové. Právne povedomie žalobkyne je nesporné z dôvodu ukončenia právnického štúdia a tvrdenie, že nevedela čo podpisuje je účelové a zavádzajúce. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 24.07.2015, odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 06.08.2015, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi účastníkmi konania nevznikol pracovný pomer, ale obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013. Konštatoval, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že by si účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nepreukázala danosť vôle žalovaného založiť so žalobkyňou pracovný pomer. V konaní bola do spisu založená písomná zmluva a to zmluva o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa nejedná o pracovnú zmluvu, ale ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa pre žalovaného, podnikateľa označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie potencionálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie a záväzok objednávateľa za bezchybne realizované činnosti platiť dodávateľovi zmluvnú odmenu. Obe zmluvné strany vstúpili do zmluvného vzťahu v postavení podnikateľov, zaviazali sa na zmluvné povinnosti a zmluvu uzavreli za účelom dosiahnutia zisku. Činnosť telefonistky, ktorú žalobkyňa vykonávala, presne zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa zaviazala v zmluve o telemarketingových službách s tým, že žalobkyňa si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti, čo potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným vznikol pracovný pomer, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobkyni, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 196,- Eur, rozhodol tak, že tejto vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zo zmluvy o zapožičaní zo dňa 5.11.2013 mal za preukázané, že žalovaný prenechal žalobkyni do bezplatného užívania mobilný telefón zn. Nokia 1616 s príslušenstvom, ktorý mala žalobkyňa žalovanému na požiadanie bezodkladne vrátiť alebo zaplatiť pokutu vo výške 196,- Eur za nevrátenie alebo nepredloženie predmetu zmluvy. Konštatoval, že žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, pretože na žiadosť žalovaného mobilný telefón s príslušenstvom nevrátila, a to napriek viacerým výzvam, preto zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanému zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 196,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 9. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné: 10. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 42 ods. 1 Zákonníka práce). Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, čo znamená, že pracovnú zmluvu možno platne uzavrieť aj ústne alebo konkludentným prejavom vôle. Požiadavkou, aby pracovná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, sa na jednej strane vyjadruje princíp ochrany zamestnanca pre prípad vzniku pochybností o vzniku pracovného pomeru a na strane druhej sa súčasne zakladá povinnosť zamestnávateľa dbať o splnenie tejto požiadavky v záujme právnej istoty a preukázateľnosti rozhodujúcich skutočností pre prípad sporu o vzniku pracovného pomeru a o náležitostiach pracovnej zmluvy. 11. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce, c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 12. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.10.2013 sa žalobkyňa dostavila do pobočky žalovaného v Trenčíne na základe inzerátu pracovnej ponuky. Z vyjadrení svedkýň Y. R. a V. H., ktoré viedli so žalobkyňou pohovor na tomto stretnutí vyplýva, že žalobkyni bolo oznámené, že sa jedná o prácu telefonistky na základe živnostenského listu s tým, že záujemkyňa o túto prácu musí mať potrebné živnostenské oprávnenie, inak s ňou žalovaný zmluvu o telemarketingových službách neuzatvorí. Svedkyne v konaní jednoznačne uviedli, že žalovaný mal záujem o spoluprácu na báze obchodného vzťahu, obsahom ktorého mal byť záväzok žalobkyne poskytovať žalovanému služby v oblasti aktívneho telemarketingu a záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni za túto činnosť dohodnutú odmenu. Na základe tohto pohovoru následne žalobkyňa absolvovala trojdňové školenie od 05.11.2013 do 08.11.2013, rozšírila si živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti (reklamné a marketingové služby), čo potvrdilo jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Dňa 08.11.2013 bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o telemarketingových službách, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa pre žalovaného, podnikateľa označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie potencionálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie a záväzok objednávateľa zaplatiť za bezchybne realizované činnosti zmluvnú odmenu. Súd prvej inštancie tento právny úkon správne právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi nevznikol pracovno- právny vzťah, ale obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013, pričom výkon dohodnutej činnosti v zmysle predmetnej zmluvy mala vykonávať žalobkyňa pre žalovaného na základe živnostenského oprávnenia. Odvolací súd na základe uvedeného uzatvára, že medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá pracovná zmluva. Pre vznik pracovnej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, sa vyžaduje návrh na uzatvorenie zmluvy a jeho včasná a bezvýhradná akceptácia osobou, ktorej bol právny úkon určený. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že si účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (druh práce, deň nástupu do práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky) a taktiež nepreukázala danosť vôle žalovaného založiť so žalobkyňou pracovný pomer. Činnosť telefonistky, ktorú žalobkyňa vykonávala, zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa zaviazala v zmluve o telemarketingových službách, pričom tým, že si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti, potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Za tohto stavu boli odvolacie námietky žalobkyne neopodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne aj v časti uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 196,- Eur z titulu zmluvnej pokuty za nevrátenie mobilného telefónu, keď z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazala v zmluve o zapožičaní telefónu tým, že na požiadanie žalovaného mu predmet zmluvy nevrátila a preto je povinná zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu. 13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 C.s.p.).