Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201263 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114201263.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka ul. č. 5, IČO: 35 724 803 právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému W. O., naposledy bytom J., I. XXXX/X-XX, t.č. na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.06.2016 VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 390,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. augusta 2015, č.k. 11C/103/2014-25, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 390,42 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a žalovaný uzatvorili dňa 25.10.2005 zmluvu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky a to úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 43,38 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2010. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 vrátane prílohy č. 1 k zmluve bolo zistené, že došlo k prevodu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu. Z pokusu o zmier vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.701,82 eur v lehote do 04.01.2014. Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej posúdil predmetný zmluvný vzťah podľa ust. § 497, § 499 Obchodného zákonníka, ďalej podľa § 53 ods. 1, § 4 písm. k/ ods. 5 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol ďalej, že premlčanie práva predstavuje kvalifikované uplynutie času stanoveného zákonom na uplatnenie práva. Ak oprávnená osoba neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej dobe, jej nárok zaniká. Na premlčanie súd prihliada v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka len na kvalifikovanú námietku. Ak sa premlčanie namietne dôvodne, nemožno premlčané právo priznať. Veriteľ má právo od dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže uplatniť úspešne na súde. Jeho prípadnú žalobu o plnenie súd za splnenia zákonných podmienok zamietne. V prípade spotrebiteľských vzťahov s účinnosťou od 01.05.2014 Právny poriadok Slovenskej republiky ukladá povinnosť zo strany orgánu rozhodujúceho o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na premlčanie i bez návrhu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci došlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky a to splátok úveru splatných od 20.02.2010 do 20.10.2010 v počte 9 a v celkovej výške 390,42 eur. Vzhľadom na to, že ich splatnosť nastala v období od 20.02.2010 do 20.10.2010. Pokiaľ žalobca podal návrh dňa 24.01.2014 došlo k tomu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, pretože právny predchodca žalobcu mohol svoj nárok na súde uplatniť v období u 1. splátky od 21.02.2010 do 21.02.2013 a následne u ďalších splátok splatných v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch. Pri poslednej splátke mohol svoj nárok na súde uplatniť v období od 21.10.2010 do 21.10.2013. Tvrdené právo uplatnil na súde až dňa 24.01.2014, teda nesporne po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby pri všetkých žalovaných splátkach predmetného úveru. Súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky je premlčané a nemožno ho priznať. Preto žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli a zároveň si žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a úspešnosť žalovaného v konaní bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Pri vedľajšom účastníkovi však dospel k záveru posudzujúc účelnosť účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. Malo by sa jednať o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie Združenie na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Preto s prihliadnutím na účelnosť vzniknutých trov nič na tejto skutočnosti nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkov tak v konečnom dôsledku náhrada trov konania priznaná nebola. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, podľa ktorého súdu prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah bol uzatvorený bol uzatvorený na základe zmluvy zo dňa 25.10.2005, pričom do 31.12.2007 sa ust. § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Preto mal za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, pretože na daný právny vzťah je potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Poukázal ďalej na znenie ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka ako aj na rozhodnutia NS pod sp.zn.4Obo 54/2007, 7Mcdo 9/2014, 2Mcdo 3/2011, 6Mcdo 4/2012, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co 132/2013, 15Co 28/2013, KS v Trnave sp.zn. 9Co 138/2013, 11Co 456/2012, 11Co 71/2013. Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené zastáva ten názor, že mu vznikol nárok na náhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že súd na daný prípad aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, s čím žalobca nemôže súhlasiť, pretože v danom prípade toto ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Poukázal na nálezy Ústavného súdu PL ÚS 16/95, PL ÚS 36/95, III ÚS 348/06, ďalej rozhodnutie KS Prešov, sp.zn. 9Co 64/2013. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci. Aplikáciou tohto ustanovenia zákona na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho vzťahu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a z akého právneho vzťahu došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty. Došlo tým k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací v konečnom dôsledku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania. 3. Žalovaný a vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd ako súd odvolací veci preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 5. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňujú so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod uzavretý v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobu ako dodávateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci svojho výkonu povolania, podnikania, či zamestnania. Neobstojí námietka žalobcu, že v čase uzatvorenia zmluvy boli podľa § 52 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy uvedené v 8. časti Občianskeho zákonníka ako aj zmluva uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Nemožno totiž opomenúť, že ust. § 2 a § 3 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol žalovaný spotrebiteľom, fyzickou osobou a zmluva o úvere, ktorú uzatvorili bola tzv. tipovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 OZ a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa bola aj v oblasti obchodného práva, keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym obchodom potrebné aplikovať ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 OZ sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. 7. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú ochranu a to s tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi dvomi podnikateľmi, ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom spotrebiteľom, pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodne aplikovať právnu úpravu v občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zák.č. 150/2004 Z.z. (01.01.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novými ust. § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho spotrebiteľského práva, ani občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 8. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných do 20.10.2010 spolu s príslušenstvom je premlčané. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd prvej inštancie ex offo sám bez námietok premlčania posúdil premlčanie uplatneného práva žalobcu, odvolací súd dodáva, že aj v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 prihliadne na premlčanie nároku uplatňovaného voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli zákonodarcom prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter, kedy ustanovenie zakladá povinnosť pressu, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť i na premlčanie bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľovi aj v záväzkových vzťahov, ktoré vznikli pred 01.05.2014. 11. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval rozhodnutím NS sp.zn. 7Mcdo 9/2014 v prejednávanej veci sa jednalo o úplne iný skutkový a právny vzťah, kedy zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol v roku 2002, pričom v prejednávanej veci nedošlo k aplikácii ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. 12. K správnosti aplikácie ust. § 5b na takýto zmluvný vzťah sa v konečnom dôsledku vyjadril aj NS SR v rozsudku 8Mcdo 3/2015, prípadne 3Mcdo 12/2014. 13. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a preto v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený. 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bola priznaná ich náhrada v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).