Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/332/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206176 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114206176.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: U., právne zastúpeného V. proti žalovanej: E., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: B., žalovaná a vedľajší účastník spoločne zastúpení E., o zaplatenie 2.079,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. mája 2016, č.k. 18C/186/2014-87, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 119,62 eur m e n í tak, že žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi (B.) trovy právneho zastúpenia vo výške 303,24 eur p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. B. má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu odporkyne vo výške 119,62 eur a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 303,24 eur. Súd prvej inštancie zdôvodnil uznesenie tým, že žalobca sa podaným návrhom (žalobou) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.079,98 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.02.2011 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 26.04.2010. Podaním zo dňa 28.04.2016 vzal žalobca svoj návrh (žalobu) späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Súčasne navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu, že sa nejedná o trovy účelne vynaložené, pričom poukázal na rozhodnutia rôznych krajských súdov. Súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia návrhu (žaloby) pred začatím pojednávania konanie v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) zastavil. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že späťvzatím návrhu (žaloby) žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto je v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. povinný nahradiť trovy konania žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Na rozdiel od vyčíslenia trov právnym zástupcom súd prvej inštancie nepriznal žalovanej nárok na náhradu odmeny za úkon vyjadrenie vo veci dňa 12.11.2015, pretože žalovaná bola v konaní zastúpená tým istým právnym zástupcom ako vedľajší účastník, tento právny zástupca podal za vedľajšieho účastníka vyjadrenie k veci dňa 21.08.2014, pričom vyjadrenie za žalovanú z 12.11.2015 malo obdobný obsah ako skoršie vyjadrenie vo veci podané za vedľajšieho účastníka, teda súd prvej inštancie považoval vyjadrenie za žalovanú za neúčelné. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania za úkony právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov takto: A. za zastupovanie žalovanej: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.10.2015: - tarifná odmena 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur = 99,68 eur - 20 % DPH: 19,94 eur Priznané trovy konania žalovanej celkom: 119,62 eur B. za zastupovanie vedľajšieho účastníka: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01.03.2013: - tarifná odmena 91,29 eur + režijný paušál 7,81 eur = 99,10 eur 2. vyjadrenie vo veci dňa 21.08.2014: - tarifná odmena 91,29 eur + režijný paušál 8,04 eur = 99,33 eur 3. vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania dňa 27.07.2015: - tarifná odmena 45,65 eur (1 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. + režijný paušál 8,39 eur = 54,04 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu: 252,70 eur - 20 % DPH: 50,54 eur Priznané trovy konania vedľajšieho účastníka celkom: 303,24 eur 2. Proti uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná (Aj keď žalobca výslovne neuviedol, ako by mal odvolací súd podľa neho rozhodnúť o trovách žalovanej, z obsahu odvolania vyplýva, že aj v tomto prípade chcel dosiahnuť zmenu rozhodnutia tak, aby žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.). Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolanie žalobca zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. K trovám žalovanej uviedol, že nie je zrejmé, kedy a za akých okolností došlo k prevzatiu právneho zastúpenia žalovanej zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca, predtým ako prevzal zastúpenie žalovanej, už preukázateľne mal vedomosť o prejednávanom prípade ako právny zástupca vedľajšieho účastníka, žalobca zastáva názor, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. K trovám vedľajšieho účastníka žalobca uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podania nadbytočne opakujú bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 MCdo 15/2014, 6 MCdo 5/2013, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03 a dôvodil, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Preto žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. 3. Žalovaná a B. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka) sa k odvolaniu vyjadrili spoločným písomným vyjadrením prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že na strane žalovanej neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Žalovaná až po konzultácii s pôvodne len právnym zástupcom vedľajšieho účastníka udelila všeobecnú plnú moc rovnakému právnemu zástupcovi na svoje vlastné právne zastupovanie v predmetnom konaní. Rozhodla sa tak preto, lebo sama prejavila záujem, aby bola v konaní zastupovaná priamo právnym zástupcom, ktorý pôvodne zastupoval v konaní iba vedľajšieho účastníka. Právny zástupca musel prejednávanú vec so žalovanou osobne preberať, vysvetliť, prediskutovať a oboznámiť sa so skutkovou stránkou kauzy podľa vedomostí, ktorú mala osobne žalovaná. Rovnako musel žalovanej vysvetliť a objasniť vec z hľadiska právnej stránky a možností obrany v priebehu ďalšieho konania. Žalobca až po ich písomnom vyjadrení vzal žalobu späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup vedľajšieho účastníka do konania naplnil svoj primárny účel, a to ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nesúhlasilo s argumentáciou žalobcu, že vedľajší účastník musí byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, ktorú považovalo za zjavne účelovú, nelogickú, až absurdnú. Predmetom činnosti združenia je ochrana spotrebiteľov, ktorú napĺňa aj tým, že v súlade s platnými predpismi vstupuje na stranu spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní. Združenie P., zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosť zbraní“. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Neúčelnosti náhrady trov právneho zastúpenia združenia nemožno vyvodzovať ani z „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť podaní združenia vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti, teda obsah podaní združenia nepriamo determinuje svojim konaním žalobca, ktorý sám podáva žaloby zhodné v niekoľko stovkách súdnych konaní, za ktoré si uplatňuje trovy právneho zastúpenia. B. poukázalo na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 8Cdo 176/2015) a na viaceré rozhodnutia krajských súdov. 4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom, pred predložením veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie alebo krátenie trov konania (vrátane otázky účelnosti vynaložených trov) podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP. 5. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia žalovanej podľa § 388 CSP zmeniť a vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval voči žalovanej zaplatenie sumy 2.079,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaním zo dňa 15.04.2014, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 16.04.2014, vstúpilo do konania B. ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Vedľajší účastník doručil dňa 21.08.2014 súdu prvej inštancie vyjadrenie z 20.08.2014, v ktorom okrem iného poukázal na zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 26.04.2010, v ktorej je uvedená ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v rovnakej výške 29,94 %, preto je potrebné, aby súd preskúmal, či hodnota RPMN zodpovedá skutočnosti. Súčasne vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že dňa 26.04.2010 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dňa 29.01.2011 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú listom - predžalobná upomienka k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, čím došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy; žaloba bola podaná na súd dňa 18.03.2014, pričom všeobecná premlčacia doba je trojročná. Žalobca podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.06.2015, vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Uznesením, č.k. 18C/186/2014-43 súd prvej inštancie vedľajšie účastníctvo pripustil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Vedľajší účastník sa vyjadril k odvolaniu podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.07.2015. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 19Co/673/2015-62 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Dňa 16.11.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené písomné vyjadrenie žalovanej, vypracované právnym zástupcom, spolu so splnomocnením na právne zastupovanie v tejto veci (Náhradu odmeny za vypracovanie tohto podania súd prvej inštancie žalovanej nepriznal a žalovaná nepodala odvolanie, preto odvolací súd na tomto mieste nepreskúmava dôvody nepriznania náhrady za tento úkon, ako ich uviedol súd prvej inštancie.). Žalobca podaním zo dňa 27.04.2016, ktoré doručil súdu prvej inštancie e-mailom dňa 28.04.2016 a poštou dňa 02.05.2016, vzal návrh na začatie konania (žalobu) v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby mu žalovaná plnila to, čoho sa žalobou domáhal. 8. V civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemal žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Avšak rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby osobitne upravovalo ustanovenie § 146 ods. 2. Podľa prvej vety tohto ustanovenia mal povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, preto vo vzťahu k otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, došlo pre správanie žalovaného (typickým príkladom tejto situácie je, keď žalovaný až v priebehu súdneho konania splní to, čo žalobca požaduje v žalobe), je povinný hradiť náklady konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania týmito zásadami riadil, pričom správne dospel k záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal žalobu späť bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovanej, preto žalobca zodpovedá za trovy konania. Správnosť aplikácie týchto zásad žalobca v odvolaní ani nespochybňoval. Odvolacie námietky žalobcu spočívali na právnom posúdení otázky, či právo na náhradu trov konania, priznané podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., sa vzťahuje i na vedľajšieho účastníka, podporujúceho v konaní procesne úspešnú žalovanú a otázky účelnosti vynaložených trov žalovanej a vedľajšieho účastníka. 9. Odvolací súd uvádza, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradil práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., aplikované aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania výslovne na žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok konania, prípadne za zavinenie alebo za náhodu. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Správne preto súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. 10. Pokiaľ žalobca namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako žalobca, tak aj každý iný účastník súdneho konania má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, pričom toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.). V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Skutočnosť, že účastník konania je (alebo by mal byť) sám dostatočne právne kvalifikovaný (napríklad má právnické vzdelanie alebo zamestnáva právnikov), nie je dôvodom na to, aby sa takémuto účastníkovi nepriznali trovy právneho zastúpenia. Obdobne v danom prípade žalobcom namietaná skutočnosť, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov, preto by mal byť dostatočne odborne a personálne vybavený na realizáciu tejto činnosti, sama osebe neznamená, že takýto subjekt nemá právo na právne zastúpenie. Ani Občiansky súdny poriadok, a ani zákon o ochrane spotrebiteľa nevylučujú a ani neobmedzujú vyššie uvedené ústavné právo relevantných subjektov v procesnom postavení vedľajšieho účastníka nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. S právom na právne zastúpenie je nerozlučne spojené aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade procesného úspechu daného účastníka (resp. vedľajšieho účastníka) za predpokladu, že išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Teda trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mohol hájiť práva žalovaného spotrebiteľa sám, bez advokáta. 11. K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.04.2014 a dňa 21.08.2014 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom - ako bolo uvedené vyššie (bod 7 tohto odôvodnenia) - namietal premlčanie uplatneného nároku a nesprávne uvedenú hodnotu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Prirodzene, niektoré formulácie sa vo vyjadreniach vedľajšieho účastníka, podávaných vo viacerých veciach, opakujú, je to však spôsobené tým, že takisto rovnaká je v týchto veciach právna argumentácia žalobcu a opakujú sa aj samotné zmluvné podmienky v zmluvách uzatváraných právnym predchodcom žalobcu. Podanie vedľajšieho účastníka, doručené súdu prvej inštancie dňa 21.08.2014, však nebolo iba všeobecným vyjadrením, ale bolo vecné, obsahovalo konkrétne vyjadrenia, vzťahujúce sa na predmet daného konania (okrem označenia účastníkov a predmetu konania aj odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy - údaj o RPMN) a konkrétnu právnu argumentáciu. Je tak nesporné (na rozdiel od skutkového stavu konštatovaného v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval v odvolaní žalobca), že vedľajší účastník na strane žalovanej vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníčke, na strane ktorej v konaní vystupoval. Podobne ďalší úkon vedľajšieho účastníka - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, č.k. 18C/186/2014-43 - bol podmienený vývojom procesnej situácie, išlo o reakciu na odvolanie žalobcu, ktoré sa priamo týkalo prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní, teda ani v tomto prípade nemožno hovoriť o neúčelnom úkone, resp. neúčelne vynaložených trovách. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za tri úkony právnej služby, a to (1.) prevzatie a príprava právneho zastúpenia, (2.) vyjadrenie k žalobe, (3.) vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu, č.k. 18C/186/2014-43 vrátane režijných paušálov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené. Tieto trovy súd prvej inštancie správne priznal a správne aj vypočítal [2 x 91,29 eur + 1 x 1 z 91,29 eur + paušál 7,81 eur za rok 2013 (správne mal byť priznaný paušál za rok 2014, avšak vedľajší účastník túto nepresnosť nenapadol odvolaním) + paušál 8,04 eur za rok 2014 a paušál 8,39 eur za rok 2015]. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Pokiaľ ide o trovy žalovanej, v prvom rade je potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že v predmetnom konaní je jeden z účastníkov už zastúpený právnym zástupcom, nezakladá nemožnosť iného účastníka, stojaceho na tej istej strane konania, dať sa tiež zastúpiť právnym zástupcom, ktorého si zvolí, pričom môže ísť aj o toho istého právneho zástupcu (pokiaľ medzi účastníkmi zastúpenými tým istým právnym zástupcom nedochádza ku konfliktu záujmov). Opäť tu treba poukázať, že právo na právne zastúpenie vyplýva z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v danom prípade obmedzené zákonnou úpravou sporového konania. S právom na právne zastúpenie je spojené aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade procesného úspechu v konaní. Súd je však pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia povinný brať do úvahy aj účelnosť uplatňovaných trov (§ 251 CSP), ktorá zodpovedá účelnosti úkonu právnej služby, za ktorý sa predmetná náhrada trov uplatňuje. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že v mene žalovanej podal právny zástupca písomné vyjadrenie k žalobe, ktorého obsah je však v podstate totožný s už predtým podaným vyjadrením vedľajšieho účastníka (spísaným tým istým právnym zástupcom), a preto toto vyjadrenie za žalovanú považoval za neúčelné. Proti nepriznaniu náhrady za tento úkon žalovaná nepodala odvolanie. Jediným úkonom právnej služby, za ktorý súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia, tak zostalo prevzatie a príprava zastúpenia. Tento úkon (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) však podľa názoru odvolacieho súdu musí smerovať k relevantnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, teda musí byť nasledovaný ďalším účelným úkonom (resp. úkonmi) právnej služby. Ak bolo v danom prípade neúčelné vyjadrenie k žalobe v mene žalovanej, pričom žiaden iný úkon právny zástupca žalovanej v konaní za žalovanú neurobil, potom nie je možné považovať za účelné ani prevzatie a prípravu zastúpenia žalovanej. Teda, aj keď vo všeobecnosti zastúpenie žalovanej tým istým právnym zástupcom, ktorý už predtým zastupoval vedľajšieho účastníka, nezakladá neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalovanej, v danom prípade právny zástupca vykonal v mene žalovanej len jeden, a to neúčelný úkon právnej pomoci (vyjadrenie k žalobe), preto aj úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave (takto neúčelného) právneho zastúpenia, treba považovať za neúčelný. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti o trovách žalovanej zmenil tak, že žalovanej náhradu trov nepriznal. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže odvolanie žalobcu smerovalo proti dvom výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, na účely rozhodovania o trovách odvolacieho konania je potrebné posudzovať odvolacie konanie vo vzťahu ku každému z týchto výrokov samostatne. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o trovách žalovanej, v tejto časti bol žalobca (odvolateľ) úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, naopak úspešné v celom rozsahu bolo B. (do 30.06.2016 vedľajší účastník), preto odvolací súd priznal tomuto združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP), pričom takisto bude posudzovať osobitne odvolacie konanie proti výroku o trovách žalobkyne (kde predmetom odvolania bola suma 119,62 eur) a odvolacie konanie proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka (kde predmetom odvolania bola suma 303,24 eur). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).