Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226008 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114226008.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky F. V., štátnej občianky Q. republiky, bytom K., U.. M. R. V. XXX/XX, v konaní zastúpenej Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Hasičská 3 proti odporcovi F. V., štátnemu občanovi Q. republiky, bytom K., Z. 8, v konaní zastúpenému JUDr. Petrom Slaninom, advokátom, so sídlom Trenčín, Braneckého 14, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie navrhovateľky proti takto rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/261/2014-333 zo dňa 17. decembra 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu ako otca prispievať na výživu maloletej Q. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov F. V., rodenej X. a F. V. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Trenčíne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Trenčín, vo zväzku 33, ročník 2002, na strane 43, pod poradovým číslom 141, maloletú Q. pochádzajúcu z manželstva účastníkov na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej Q. majú obaja rodičia a odporcovi ako otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej Q. sumou po 250,- eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a tiež určil, že odporca ako otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. bez obmedzenia, vždy po dohode s navrhovateľkou a maloletou. Súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania a to tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania posúdil po právnej stránke podľa § 23 ods. 1 až 3, § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine pokiaľ ide o rozvod manželstva účastníkov. Tu uviedol, že z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že od 17.03.2014 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času nemajú ani intímny život. Príčinou narušenia spolužitia bola dlhodobá nespokojnosť navrhovateľky so správaním odporcu, ktoré navrhovateľka označila ako agresívne, čo vyústilo do situácie, kedy bol odporca v marci 2015 predbežným opatrením tunajšieho súdu vylúčený z užívania bytu, v ktorom až do toho času viedli účastníci spoločnú domácnosť. Obaja účastníci odmietli tvrdenie druhej strany, že by mali mimomanželskú známosť. V konaní tak bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Manželstvo účastníkov v súčasnosti existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej Q., nakoľko navrhovateľka aj odporca majú k maloletej vytvorený veľmi dobrý vzťah a snažia sa jej aj za súčasných podmienok, vytvoriť prostredie vhodné pre jej rozvoj. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Q. na čas po rozvode manželstva účastníkov, súd prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania posúdil po právnej stránke podľa § 24 ods. 1, 2, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine. V súčasnosti výchovu a starostlivosť o maloletú Q. zabezpečuje výlučne sama navrhovateľka. Za danej situácie bolo potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností účastníkov, najmä určiť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o tejto otázke súd vzal do úvahy dohodu účastníkov a mal. Q. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky. V otázke určenia výživného súd prihliadol na príjmové pomery navrhovateľky a odporcu a odôvodnené potreby maloletej Q.. Navrhovateľka pracuje ako účtovníčka s priemerným mesačným príjmom za obdobie od 11/2013 do 03/2015 1.005,03 eur mesačne a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,54 eur mesačne. Spolu s maloletou Q. býva v byte s nákladmi na bývanie 45 eur ako základným nájmom, kde odporca platil za elektrinu 125 eur mesačne. Odporca pracuje ako obrábač kovov, v Nemecku s priemerným mesačným zárobkom v roku 2014 vo výške 1.825,39 eur mesačne, včítane vrátenej dane z príjmu a v roku 2015 mal za 01-08/2015 priemerný zárobok 1.853,15 eur mesačne, vrátenej dane z príjmu. Maloletá Q. má 13 rokov. Navrhovateľka má s jej potrebami značné výdavky, nakoľko maloletá navštevuje Súkromné športové gymnázium v Trenčíne, kde je školné za 10 mesiacov školského roka vo výške 1000 Eur. Ďalšie výdavky má maloletá na stravu v školskej jedálni, cestovné do školy v Trenčianskych Tepliciach, vreckové, masáže odporučené lekárom, za telefón, lieky na alergiu a gastroenterologické problémy, školské a mimoškolské aktivity, letný tábor, liečebný pobyt, športové a bežné oblečenie a náklady na športového lekára. Navrhovateľka celkové náklady na potreby maloletej vyčíslila sumou 493,55 eur mesačne. Za primerané možnostiam a schopnostiam rodičov súd určil odporcovi povinnosť platiť maloletej Q. výživné sumou po 250 Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je podľa názoru súdu primeraná nielen možnostiam a schopnostiam odporcu, ale aj potrebám maloletej Q., ktorá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že odporca má okrem mal. Q. vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletej V. V., ktorá sa narodila z jeho predchádzajúceho vzťahu, rozvedeného manželstva. Plnoletá V. je študentkou školy stredného typu a v súčasnosti má štúdium prerušené zo zdravotných dôvodov. Súd pri svojom rozhodnutí neprihliadal na odporcom deklarovanú vyživovaciu povinnosť k jeho druhému dieťaťu, plnoletému L., nakoľko tento v súčasnosti nie je študentom žiadnej školy. Vzhľadom k návrhu navrhovateľky na úpravu styku odporcu s maloletou Q. súd upravil styk odporcu s maloletou bez obmedzenia, vždy po dohode s navrhovateľkou a maloletou Q.. Rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov súd odôvodnil podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku do výroku o povinnosti odporcu platiť na výživu maloletej Q. sumu 250,- eur mesačne podala včas odvolanie matka maloletej a žiadala zmeniť toto rozhodnutie tak, že otec bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne. Podľa nej vychádza rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z nesprávnych skutkových zistení i nesprávneho právneho posúdenia veci. Z rozhodnutia súdu nijako nevyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil skutočnosť, že matke bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti a teda sa o maloletú stará osobne výhradne matka. Na túto skutočnosť musí súd podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadať. Otec o maloletú neprejavuje záujem, nestretáva sa s ňou, nestrávil s ňou ani jeden deň počas letných prázdnin. Z tohto pohľadu neobstojí konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľka aj odporca majú k maloletej vytvorený veľmi dobrý vzťah a snažia sa jej aj za súčasných podmienok vytvoriť prostredie vhodné pre jej rozvoj. Rovnako súd prvého stupňa pri určení výživného nezohľadnil skutočnosť, že príjem otca zo zamestnania je oproti príjmu matky vyšší cca o 800,- eur mesačne. Súd prvého stupňa nezohľadnil ani tú skutočnosť, že v mesiacoch 08-10/2015 otec maloletej dobrovoľne zasielal matke výživné v sume 400,- eur mesačne, čím je preukázaná jeho schopnosť platiť výživné na maloletú Q. v takejto výške. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že súd pri určení výživného zohľadnil skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére V. V.. K. má ale od augusta 2015 prerušené štúdium, brigádne pracuje a z rozhodnutia nie je ani zrejmé, v akej výške súd túto vyživovaciu povinnosť otca zohľadňoval. Matka sa domnieva že otcova vyživovacia povinnosť k plnoletej V. už zanikla, rovnako tak ako jeho vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi L. a aj keby v budúcnosti V. nastúpila opäť do školy a začala sa opäť pripravovať na budúce povolanie, otcovik nej opätovne vznikne vyživovacia povinnosť a môže podať z tohto dôvodu aj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči dcére Q.. V súčasnej dobe však súd nemal dôvod prihliadať na dobrovoľné príspevky od otca na plnoletú dcéru V., ktoré sú podľa tvrdenia otca vo výške 260 eur mesačne. Matka poukazuje aj na tú skutočnosť, že uvedený príspevok pre dcéru V., ktorá neštuduje a pracuje, je vyšší ako súdom prvého stupňa určené výživné na maloletú Q.. Súd prvého stupňa rovnako nepresne vo svojom rozhodnutí uviedol, že mesačné náklady na bývanie matky sú len 45 eur /základný nájom/a elektriku 125 eur platí otec maloletej. Toto je v rozpore so skutočnosťou. Od marca 2015 základné náklady na bývanie platí matka maloletej a tieto sú v sume 170 eur mesačne. Matka tiež poukázala na skutočnosť, že otec podľa z výpisu z jeho nemeckého účtu v priemere mesačne ušetril zo svojho príjmu až 1460 eur. Matka sa preto domnieva, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť nielen na to, že otcove príjmové pomery v rokoch 2014 až 2015 sú skoro dvojnásobne vyššie ako jej ale aj na jeho možnosť ušetriť mesačne takéto vysoké sumy. Preto sa domnieva, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej Scarlett sumou 400 eur mesačne. Navrhla, preto aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť platiť na výživu maloletej Q. práve takúto sumu. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky vyjadril a rozsudok súdu prvého stupňa žiadal v napadnutej časti potvrdiť. Poprel, že by ako otec maloletej Q. neprejavoval o dcéru záujem. Tu uviedol, že maloletej dcére ako aj jej matke vytvoril všetky podmienky pre zdarný vývoj, a to aj za cenu, že žije od rodiny odlúčený v Nemecku, kde pracuje a táto odlúčenosť od rodiny mu pravidelný styk s dcérou neumožňuje. To že sa s maloletou nemohol otec v poslednom období stýkať zapríčinila účelovo jej matka, nakoľko táto sa v inom súdnom konaní domáha vylúčenia jeho osoby z ich spoločného bytu, pričom doterajší priebeh uvedeného súdneho konania podľa jeho názoru jednoznačne svedčí tomu, že návrh na jeho vylúčenie z bytu bude zo strany súdu zamietnutý. Pokiaľ ide o zárobkové pomery, tak otec uviedol, že za obdobie od mája do augusta 2015 sa jeho čistý mesačný zárobok podstatne znížil z dôvodu zhoršenej hospodárskej situácii zamestnávateľa na čiastku 1498,15 eur mesačne. Oproti matke maloletej má pritom vyššie výdavky, pretože prácu vykonáva v Nemecku. Po odpočítaní výdavkov oboch účastníkov je potom ekonomická situácia u matky maloletej podstatne lepšie. Nesúhlasil preto s tvrdením matky, že jeho príjem je oproti nej vyšší o 800 eur mesačne. Trval na tom, že jeho výdavky, ktoré musí vynakladať mesačne sú asi 1401 eur a predstavujú platby za prenájom bytu, platby za mobilné telefóny jeho a dcéry V., výživné na dve plnoleté deti z prvého manželstva v sume 200 eur mesačne, platby za prenájom garáže pre osobný automobil, ktorý potrebuje pre výkon svojho zamestnania Nemecku a cestu do a zo zamestnania, platby na spotrebu pohonných látok spojených s jeho dochádzaním do zamestnania v Z., poistenie automobilu, údržbu automobilu, rôzne poistenia a podobne. Má tiež zvýšené výdavky na liečenie po úraze, musí dvakrát ročne absolvovať kúpele a kupovať si výživu na chrupavky akosti. Tiež jeho výdavky na stravu v Nemecku sú vyššie ako má matka maloletej. Ďalej poukázal na to, že podľa vyčíslenia matky potrebuje maloletá Q. na svoju výživu čiastku presahujúcu minimálnu mzdu. Trvá na tom, že matkou uvádzané náklady na výživu maloletej sa nezakladajú na skutočnosti. Pokiaľ ide o jeho vyživovaciu povinnosť k deťom z prvého manželstva, V. a L., tieto deti stále nie sú schopné samostatne sa živiť a povinnosť prispievať na ich výživu mu vyplýva z rozhodnutia súdu. Syn L. je toho času slobodný, podal si žiadosť o pokračovanie štúdia na strednom odbornom učilišti stavebnom, nemá stále zamestnanie a žije s priateľkou u jej rodičov. V. má prerušené štúdium na strednej škole, nemá žiadne zamestnanie a nie je schopná sama sa živiť. Na základe týchto dôvodov navrhol otec, aby odvolací súd odvolanie matky maloletej zamietol a rozsudok v prospech potvrdil. K vyjadreniu otca na jej odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa matka maloletej písomne uviedla, že nijako nezapríčinila, že sa otec s maloletou Q. nestretáva. V návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode navrhla neobmedzený styk pre odporcu s maloletou. Rovnakým spôsobom navrhla úpravu styku odporcu s maloletou aj vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Q. na čas do rozvodu. Nijako teda otcovi nebráni v styku s maloletou dcérou. Poukázala na to, že od vydania predbežného opatrenia o zákaze vstupu otca maloletej do spoločného bytu účastníkov otec neprejavil záujem sa s maloletou stretnúť, a to ani na V.. Ohľadne zárobkových pomerov účastníkov matka maloletej uviedla, že otevc maloletej bol v roku 2015 dvakrát na dovolenke pri mori, v novembri 2013 si kúpil automobil Nissan X Trail v hodnote 19 250 eur a po jeho kúpe mal priemerný zostatok na svojom nemeckom účte v roku 2015 vo výške asi 20 000 eur a na slovenskom účte vo výške asi 18 000 eur. Výpisy z nemeckého účtu odporca úmyselne súdu prvého stupňa počas celého konania odmietol predložiť, hoci na tom matka opakovane trvala. Ak by bolo pravdivé tvrdenie otca, že po úhrade nevyhnutných výdavkov mu z jeho príjmu za prácu v zahraničí nezostáva v podstate nič, je otázne akú logiku má jeho práca v zahraničí spojená s dlhodobým odlúčením od rodiny a akým spôsobom sa mu takto podarilo nasporiť si také vysoké sumy ako matka maloletej uvádza. Matka zopakovala, že podľa nej sa otec o náklady na dochádzanie do Nemecka delí spolu so svojimi ďalšími dvomi kolegami, pričom toto tvrdenie matky maloletej pred súdom prvého stupňa otec maloletej nerozporoval. Ďalej uviedla, že ak otec maloletej poukazuje na svoj pokles príjmov v období 05-08/2015, tak podľa nej v tom čase otec maloletej čerpal v práci dovolenku, čo pri spôsobe jeho odmeňovania ovplyvnilo jeho výšku príjmu. Poukázala aj na to, že otec maloletej dostáva od svojho zamestnávateľa poukážky na naftu v sume 40 eur na kilometre najazdené na území Nemecka počas každodennej cesty do práce. Ubytovanie v rodinnom dome, v ktorom otec maloletej býva v čase svojho pobytu v Nemecku, uhrádza v plnej výške zamestnávateľ. Jediné jeho výdavky pri pobyte v Nemecku sú výdavky na stravu. Otec maloletej nemusí na Slovensku platiť dane za garáž ako uvádza, pretože jednu garáž sám vlastní, o čom matka doložila pred prvostupňovým súdom list vlastníctva. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k jeho dvom dospelým plnoletým deťom z prvého manželstva, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani jedno z týchto detí v súčasnosti už neštuduje. L. už dávnejšie skončil strednú školu a v súčasnosti býva spolu s priateľkou, s ktorou má už polročnú dcéru. Dcéra V. má prerušené štúdium do septembra 2017, pracuje a podľa informácií, ktoré matka má žije s priateľom, s ktorým čaká dieťa a je teda pravdepodobné, že sa už na denné štúdium tak skoro nevráti. Ďalším podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.04.2016 matka maloletej súdu oznámila, že zo spoločného bytiu účastníkov sa odsťahovala dňa 11.04.2016. V tomto byte bývala spolu s maloletou dcéru Q. sama od vydania predbežného opatrenia 17. 3. 2015, ktorým súd otcovi maloletej uložil, aby nevstupoval do tohto bytu do právoplatného skončenia konania o obmedzenie alebo vylúčenie otca maloletej z užívania tohto bytu. Dňa 07.04.2016 bol v tomto súdnom konaní vynesený rozsudok, ktorým súd navrhovateľkin návrh zamietol z dôvodu, že nebola splnená podmienka objektívnej neznesiteľnosti spolužitia, a to napriek tomu, že navrhovateľka hodnoverne preukázala 3 fyzické útoky otca maloletej na svoju osobu. Proti tomuto rozhodnutiu už navrhovateľka nebude podávať odvolanie. Mala však odôvodnenú obavu z toho, že v prípade tohto negatívneho rozhodnutia o jej návrhu bude opätovne vystavená stresujúcemu spolužitiu s otcom maloletej v jednom byte a prípadne aj ďalším fyzickým útokom na svoju osobu, a preto si urýchlene pre seba a maloletú stále zabezpečila bývanie v inom byte. Takto od mesiaca 04/2016 má náklady 197,65 eur mesačne na hypotekárny úver, 27,12 eur mesačne na poistné k hypotekárnemu úveru, 5 eur mesačne za dodávku plynu, 25 eur mesačne za dodávku elektrickej energie a 120 eur mesačne za úhradu za užívanie bytu správcovi bytu. Celkove jej výdavky spojené s bývaním predstavujú sumu 374,77 eur. Matke maloletej na druhej strane odpadnú výdavky spojené s užívaním spoločného bytu účastníkov a aj otcovi maloletej odbudnú jeho výdavky spojené z výpožičku bytu. Kolízny opatrovník maloletej sa k podanému odvolaniu matky maloletej Q. písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, vo výroku, ktorým bola maloletá Q. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletej Q. majú obaja rodičia ako aj vo výroku o úprave styku odporcu s maloletou Q., nebol odvolaním napadnutý a preto je v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 206 ods. 2 O.s.p./. Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného odporcu ako otca na maloletú Q. na čas po rozvode manželstva účastníkov, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. K odvolacím námietkam navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne konaní spojeným s rozvodom manželstva v zmysle § 113 O.s.p. rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. pochádzajúcej z manželstva účastníkov tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou 250,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Takto stanovenú výšku výživného považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej Q., ktoré boli v konaní preukázané a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené ich odôvodnené potreby a primeraná slušná životná úroveň. Odvolací súd je presvedčený, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletej Q. a správne zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletej. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o výživnom otca na maloletú Q. vzal do úvahy aj vyživovaciu povinnosť otca na jeho dcéru z prvého manželstva V., o ktorej matka maloletej súdi, že zanikla /vyživovaciu povinnosť otca na syna L. z prvého manželstva súd prvého stupňa vyhodnotil ako zaniknutú/. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu. Len samotná skutočnosť, že dieťa predčasne ukončilo, či prerušilo štúdium na strednej škole neznamená, že nadobudlo schopnosť samé sa živiť. V danom prípade podľa tvrdení matky dcéra otca z prvého manželstva V. prerušila štúdium na vysokej škole, nie je zamestnaná, nie je vydatá / má priateľa/ a porodila dieťa, o ktorom sa možno dôvodne domnievať, že sa oň osobne stará. Za tohto stavu sa odvolací súd domnieva, že vyživovacia povinnosť otca na jeho dcéru V. z prvého manželstva aj naďalej trvá. Táto nie je zjavne schopná sa sama živiť, keď jej štúdium na strednej škole, ktorým sa pripravovala na svoje budúce povolenie je len prerušená a ona sama má maloleté dieťa, o ktoré sa musí osobne starať, pričom neuzatvorila manželstvo a preto nemá právo na vyživovaciu povinnosť od manžela, ktorá by predchádzala vyživovaciu povinnosť jej otca. Súd prvého stupňa preto správne pri určení výživného otca na maloletú Q. zohľadnil skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru Vanessu. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa jednalo v tejto časti konania o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .