Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010180 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010180.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému L.. X. I. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 9. marca 2016 prejednal sťažnosť poškodeného U. V. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. mája 2015, sp.zn.4T/12/2015, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť poškodeného U. V. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 20. mája 2015, sp.zn.4T/12/2015 podľa § 281 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. rozhodol, že sa trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. zastavuje, ktorého sa mal dopustiť tak, že -v období od 19.2.2008 asi od 15.30 hod. až do dňa 15.4.2008 do 15.00 hod. v Z. na ulici M.R. X. č.XXX v kaviarni na X. poschod.í zábavno-obchodného centra U. v Z. na D. ceste č. XX v kaviarni penziónu U. na osobných stretnutiach, i počas vzájomných telefonických rozhovorov, ako zvolený obhajca U. V. obžalovaného v trestnej veci sp.zn.4T/26/2005 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa v rozpore s ustanoveniami § 18 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.586/2003Z.z. o advokácií žiadal od U. V. sumu 50.000,-Sk (1.659,70 Eur) pod zámienkou, že ide o úplatok pre sudcu Okresného súdu Trenčín, konajúceho v prvostupňovom rozsudku sp.zn.4T/26/2005 vedenom proti obžalovanému práp. U. V. s tým, že tento rozhodne tak, že trestné stíhanie vedené proti jeho osobe bude podľa § 314c ods. 1 písm. d/ zákona č.141/1961Zb. s poukazom na § 307 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č.141/1961Zb. podmienečne zastavené, pričom dňa 15.4.2008 v čase asi o 14.55 hod. v Trenčíne na D. N. XX v kaviarni penziónu U. obvinený prevzal od U. V. finančnú hotovosť vo výške 25.000,-Sk (829,85 Eur) ako časť úplatku, ktorú použil pre vlastnú potrebu, pretože dôvod poskytnutia hotovosti si vymyslel, čím získal prospech najmenej vo výške 25.000,-Sk (829,85 Eur), pretože trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I. je premlčané. Proti uvedenému uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podala prokurátorka krajskej prokuratúry sťažnosť a v zákonnej lehote po doručení uznesenia poškodený U. V., ktorú písomne bližšie nezdôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti zo dňa 17.6.2015 doručenej okresnému súdu dňa 18.6.2015 poškodený U. V. uviedol iba to, že podáva voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín písomným podaním zo dňa 12.6.2015 doručeným krajskému súdu dňa 17.6.2015 zobrala svoju sťažnosť proti uvedenému uzneseniu späť. Predseda senátu okresného súdu uznesením sp.zn.4T/12/2015 zo dňa 9.7.2015 podľa § 188 ods. 4 Tr. por. zobral na vedomie späťvzatie sťažnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorú zahlásila proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.4T/12/2015-1185 zo dňa 20.5.2015. Obžalovaný L.. X. I. sa k podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril. Obžalovaný vo vyjadrení uviedol, že v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo okrem výpovede obžalovaného aj listinnými dôkazmi preukázané, že obžalovaný svojim konaním neznížil majetok U. V. a tomuto konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda. Skutočnosť, že vyšetrovateľ ako aj dozorujúca prokurátorka postavili U. V. do procesného postavenia poškodeného, ešte neznamená, že i poškodeným je. Poukázal na to, že existencia škody musí byť dôkazmi preukázaná, až potom sa s ňou môže narábať ako s procesným inštitútom. V danom prípade však škoda nebola nikdy preukázaná, a preto i procesné postavenie U. V. ako poškodeného, bolo od vznesenia obvinenia nezákonné. Obžalovaný ďalej uviedol, že U. V. nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, lebo týmto rozhodnutím nie je rozhodnuté o jeho právach a povinnostiach a rovnako nie je osobou, ktorej návrh sa v tejto veci podľa zákona výslovne požaduje alebo pripúšťa ako podmienka pre rozhodnutie. Podľa jeho názoru je sťažnosť U. V. nedôvodná aj preto, lebo advokátsky poriadok nepozná dôležitú povinnosť, preto nie je možné na konanie obžalovaného aplikovať ustanovenie § 138 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný má za to, že napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania je zákonné. Podľa jeho názoru i Krajská prokuratúra Trenčín ho považuje za zákonné, keďže zahlásenú sťažnosť na hlavnom pojednávaní zobrala po oboznámení sa s písomným vyhotovením uznesenia späť. D. z vyššie uvedených dôvodov navrhol sťažnosť U. V. zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 9. marca 2016 podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť poškodeného U. V. nie je dôvodná. Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého uznesenia. V rámci preskúmania správnosti výroku samotného napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom. Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. (Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %252387'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky.) Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného, svedkov U. V., U.. P. X., C.. Z. U., L. G., C.. Y. T., U.. G. F., o príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.4.2008 (č.l.601 spisu), príjmový pokladničný doklad P-37 zo dňa 15.4.2008 (č.l.602 spisu), o vyúčtovanie za poskytnuté právne služby za odmenu a výdavky a o ďalšie listinné dôkazy, na ktoré poukázal v napadnutom uznesení, o vierohodnosti, ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom uznesení a na ich podklade zákonne a vecne správne rozhodol. Okresný súd z vykonaných a vyhodnotených dôkazov správne zistil, že sa skutok stal, čo vyplynulo tak z výpovede svedka U. V., ktorý mal zároveň procesné postavenie poškodeného ako aj výpoveďou obžalovaného. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že zásadný rozdiel medzi nimi spočíval v prezentovanom motíve, pričom zatiaľ čo poškodený po celý čas zotrval na domnienke o úplatku pre sudcu, obžalovaný sa bránil tvrdením, že tak konal v záujme dosiahnuť zaplatenie svojich trov, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a s právnym zastupovaním pani F.. Aj podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie prisvedčuje obrane obžalovaného. Obžalovaný tvrdil, že vzhľadom na správanie poškodeného, o ktorom nevedel, že zmenil adresu bydliska, ktorému sa nemohol dovolať, a ktorý nemal vysporiadané záležitosti z právneho zastupovania pani F., mal obavy, či mu poškodený zaplatí trovy poškodeného, ktorý bol stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, sa ho snažil opakovane, ale neúspešne kontaktovať, a tak vzhľadom na odstup času a ostatné spomenuté faktory nadobudol obavu, že sa mu poškodený vyhýba. Odôvodnenosť obáv obžalovaného bola posilnená aj výpoveďou svedka C.. U., ktorý dosvedčil, že poškodený pri prvotnom oznámení žalovaného skutku nadriadenému poznamenal, že na poskytnutie úplatku peniaze nemá, čo svedčí o nedobrej finančnej situácii poškodeného a posilňuje odprezentovanú obavu obžalovaného, ktorý ako obhajca vzhľadom na neukončenú trestnú kauzu poškodeného nemal a nemohol mať ešte konečnú predstavu o celkových trovách obhajoby. Išlo preto o legitímny dôvod prečo obžalovaný aj napriek už prevzatým platbám (prvá vo výške 20.000,-Sk a druhá vo výške 5.000,-Sk), požadoval pod vymyslenou zámienkou úplatku pre sudcu ešte sumu 50.000,-Sk, a to aj s poukazom na dodatočne vyúčtovanú konečnú sumu trov právnych služieb v oboch právnych veciach- v trestnej a občiansko- právnej veci. Okresný súd taktiež správne poukázal na fakt, že suma 25.000,-Sk prevzatá obžalovaným dňa 15.4.2008 od poškodeného v priestoroch penziónu U. v Z. bola riadne a včas zapísaná do účtovníctva, čo je preukázané listinnými dôkazmi- príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 15.4.2008 a zápisom v peňažnom denníku pod poradovým číslom 105 zo dňa 15.4.2008, ale i výpoveďou svedka C.. Y. T., účtovníka obžalovaného, ktorý vylúčil nezákonné nakladanie s účtovnými dokladmi. Aj tieto skutočnosti potvrdzujú popísanú obranu obžalovaného. Okresný súd zároveň správne vyhodnotil vyúčtovanie právnych služieb zo dňa 15.6.2009 a ani krajský súd nezistil v tomto hodnotení pochybenia, ktoré by svedčili v neprospech obžalovaného. Krajský súd sa v celom rozsahu s hodnotením vyúčtovania právnych služieb zo dňa 15.6.2009 okresným súdom stotožnil a v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti (č.l.7 prvý odsek napadnutého uznesenia). Rovnako správny je záver okresného súdu, že ohľadne ostatných dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, tak ani z nich nevyplynuli skutočnosti, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. Či išlo o výpoveď svedka G. alebo listinné dôkazy, ktoré zobrazovali finančné obraty na bankových účtoch obžalovaného alebo sudcu L.. R., nebolo preukázané nič, čo by svedčilo o vine obžalovaného alebo by bezprostredne súviselo s prejednávanou trestnou vecou. Pritom i svedectvá C.. U. a U.. X. vo vzťahu k predmetu uvedenej trestnej veci sú bez podstatného procesného významu. Ide u oboch o nepriamych svedkov, ktorí poznatky o žalovanom skutku získali od poškodeného, a preto nepredstavujú priamy zdroj poznania, ktorý by výraznejšie prispel k zisteniu skutkového stavu alebo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné stíhanie. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd správne dospel k záveru, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku subjektívnej stránke konania obžalovaného, a teda na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie a na jeho základe zistený skutkový stav veci neumožňovali vysloviť jednoznačný záver, že by obžalovaný konal so subjektívnou motiváciou porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii s úmyslom podviesť poškodeného. S poukazom na zistení skutkový stav veci, keď obžalobe sa nepodarilo jednoznačne vyvrátiť obranu obžalovaného, že konal v záujme dosiahnuť zaplatenie svojich trov, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a s právnym zastupovaním pani F., okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný nekonal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Práve naopak, vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal na požadované plnenie právny nárok, ktorý mu vznikol z titulu obhajoby a právneho zastupovania poškodeného, prípadne pani F.. Vzhľadom na takto zistení skutkový stav veci vyplývajúci z dokazovania na hlavnom pojednávaní s ohľadom na subjektívnu motiváciu obžalovaného, ktorý svojim konaním neporušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii, okresný súd správne ustálil, že žalovaný skutok nemožno právne kvalifikovať ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., no je potrebné ho právne kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd konštatuje, že Trestný zákon pri prečine podvodu v ustanovení § 221 ods. 1 Tr. zák. hrozí trestom odňatia slobody až na dva roky, pričom podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. účinného po 1.1.2006 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch (ak ide o prečin, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahujúcou tri roky). Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nakoľko od spáchania žalovaného skutku (obdobie od 19.2.2008 asi od 15.30 hod. do 15.4.2008 do 15.00 hod.) po vznesenie obvinenia, ktoré je v danom prípade časovo zhodné so začatím trestného stíhania (uznesenie vydané dňa 26.5.2014 a oznámené dňa 28.5.2014), uplynula doba dlhšia ako šesť rokov, je jednoznačne preukázané, že v zmysle § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. došlo k uplynutiu premlčacej doby trestného stíhania obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a k zániku trestnosti predmetného činu z dôvodu jeho premlčania. Okresný súd po zistení uvedených skutočností na hlavnom pojednávaní vecne správne a v súlade s ustanovením § 281 ods. 1 Tr. por. s použitím ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestné stíhanie voči obžalovanému v predmetnej trestnej veci zastavil. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné, zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom sťažnosť poškodeného U. V. proti uzneseniu okresného súdu, nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnená a dôvodná. Krajský súd dodáva, že okresný súd pri úplnej dôslednosti v poučení napadnutého uznesenia vo vzťahu k obžalovanému mal ešte obžalovaného poučiť a uviesť, že podľa § 9 ods. 3 Tr. por. v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'>/ Tr. por., sa však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. P. V. nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.