Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010259 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010259.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému F. L., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., U. Q. XXXX/XX, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2016, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/18/2015 zo dňa 13. mája 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/18/2015 zo dňa 13. mája 2016 bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný F. L. sa oslobodzuje podľa § 285 písm. b/ Tr.por. spod obžaloby prokurátora pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. na skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti AUREA invest, s.r.o., so sídlom Trenčín, Jilemnického 23, IČO: 36 330 973, dňa 25.7.2011 na Daňovom úrade Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici č. 22, podal na daňový subjekt AUREA invest, s.r.o., daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2011, v ktorom ako vlastná daňová povinnosť daňového subjektu AUREA invest, s.r.o., bola deklarovaná suma 1.043,89 Eur, ktorá však bola v tejto výške vykázaná neoprávneným odpočítaním dane vo výške 17.118 Eur, a to na základe fiktívnej dodávateľskej faktúry vystaviteľa JUKUS PETROL, s.r.o., so sídlom Pruské 546, IČO: 36 345 946, zaevidovanej v účtovníctve spoločnosti AUREA invest, s.r.o., pod interným číslom DF 11018, predmetom ktorej bol presne nezistený tovar v hodnote 85.590 Eur bez DPH (DPH vo výške 17.118 Eur), ktorú však spoločnosť JUKUS PETROL, s.r.o., nikdy nevystavila a v zmysle ktorej nedošlo k žiadnemu plneniu, o čom obvinený pri podaní predmetného daňového priznania vedel, a tým vedome neoprávnene znížil vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti AUREA invest, s.r.o., voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky o sumu 17.118 eur, nakoľko skutok nie je trestným činom. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní, bez uvedenia, či je odvolanie podané v prospech alebo neprospech obžalovaného (pozn. krajského súdu - § 310 ods. 2 Tr. por.). V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na obsah výroku napadnutého rozsudku a následne na konštatovanie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého konštatovania, že nie sú k dispozícii účtovné doklady spoločnosti Aurea invest, s.r.o., pričom bolo zistené, že údaje vyplývajúce zo zúženej účtovnej knihy týkajúce sa faktúry, ktorú mala vystaviť spoločnosť Jukus Petrol, s.r.o., nepredstavujú reálny obchod, a teda malo dôjsť k neoprávnenému odpočtu DPH spoločnosťou Aurea invest, s.r.o., za druhý kvartál roku 2011. Prokurátor poukázal aj na úvahy okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne otázok zavineného konania - subjektívnej stránky trestného činu - ako vo všeobecnej rovine, tak aj k trestnému činu v prejednávanej veci. Prokurátor v dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí a má za to, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa názoru prokurátora okresný súd v predmetnom rozsudku posúdil skutkový stav výlučne v prospech obžalovaného, pričom v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom boli preukázané skutočnosti, ktoré pri správnom právnom posúdení dostatočne preukazujú vinu obžalovaného v rozsahu, ako mu je kladná obžalobou prokurátora. V priebehu vykonaného dokazovania bolo podľa názoru prokurátora nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, skutok napĺňa pojmové znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne F. Z., účtovníčky spoločnosti Aurea invest, ktorá ohľadne predmetnej faktúry uviedla, že faktúry, ktoré nedostane, nezaúčtuje a faktúry, ktoré dostane zaúčtuje. Predmetná faktúra sa nachádzala medzi dokladmi, ktoré dostala od firmy Aurea invest, vždy sa vopred vedelo, koľko má DPH vyjsť. Doklady boli nachystané tak, ako ich mala zaúčtovať, aby DPH vyšla tak, ako jej bolo povedané. Nemala dôvod zaúčtovať niečo, čo nemá. Vždy účtovala v prvom rade tie faktúry, ktoré mali súvis s DPH, aby stíhala termín daňového priznania DPH. Svedok J. J. vo výpovedi potvrdil skutočnosť, že obchodný styk medzi spoločnosťami Jukus Petrol a Aurea invest spočíval výlučne v prenájme skladových priestorov. Obžalovaný je zo spáchania skutku ďalej usvedčovaný svedeckou výpoveďou D.. P. V., z ktorej vyplýva, že Daňový úrad Trenčín vykonal u spoločnosti Aurea invest, s.r.o., kontrolu dane z DPH za zdaňovacie obdobie 2. kvartál 2011. V rámci tejto kontroly bola spoločnosti Aurea invest, s.r.o., určená DPH na základe pomôcok v zmysle daňových predpisov. Jednalo sa predovšetkým o hlavnú knihu zúženú za prvý polrok roku 2011, v ktorej zistili, že sa v nej nachádzajú údaje o faktúre, ktorá mala byť vydaná spoločnosťou Jukus Petrol. Následným ústnym pojednávaním s konateľom spoločnosti Jukus Petrol pánom J. bolo istené, že táto spoločnosť žiadnu faktúru pre spoločnosť Aurea invest v prvom polroku 2011 nevystavila a nedodala ani žiadne tovary a služby pre spoločnosť Aurea invest. Na základe tejto skutočnosti správca dane neuznal spoločnosti Aurea invest, s.r.o., právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Uvedené dôkazy podľa názoru prokurátora vytvárajú ucelený reťazec priamych a nepriamych dôkazov na seba navzájom logicky nadväzujúcich, ktoré nepochybne preukazujú, že skutok sa stal, skutok napĺňa pojmové znaky zločinu podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a skutok spáchal obžalovaný. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajkyne. Obhajkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného a minimálne nepriamy úmysel obvineného, pričom úmysel sa musí vzťahovať na všetky okolnosti prejednávanej veci a na celé konanie páchateľa. Chýbajú dôkazy preukazujúce vedomé úmyselné konanie obžalovaného s cieľom skrátiť daň, t.j. vedomé úmyselné uplatnenie si fiktívnej faktúry, jej odovzdanie účtovníčke a udelenie pokynu na jej zaúčtovanie. Skutočnosť, že v rozhodnom období bol obžalovaný konateľom obchodnej spoločnosti Aurea invest, s.r.o., ešte nemôže zakladať jeho trestnú zodpovednosť. Taktiež nebolo preukázané, kto rozhodnú faktúru vystavil a podpísal, prípadne opatril pečiatkou Jukus Petrol, s.r.o., aké mala faktúra náležitosti, aká tam bola uvedená lehota splatnosti. Podľa názoru obhajoby napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto obhajoba navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora pre jeho nedôvodnosť. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v podanom odvolaní. Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Odvolací súd k prokurátorom v dôvodoch odvolania namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoj záver o nepreukázaní úmyslu obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák., odôvodnil nasledovne: „V zmysle ustálenej judikatúry, záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Záver o to, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu (R 19/1971). Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska vrátane priznania obvineného, pokiaľ existuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 6 TP), zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam. Preto len zo skutočnosti, že obvinený skutok poprel, nemožno vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel tak, ako iné formy zavinenia možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obvineného (R 60/1972). Zároveň platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti sa pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uviedol, že sa cíti nevinný. Faktúru spoločnosti JUKOS PETROL nikdy neobdržal a neprijal a určite nedoniesol ani účtovníčke, aby ju do účtovníctva spoločnosti zaúčtovala. Nikdy ju nevidel, neexistuje. Účtovné doklady nosil účtovníčke sám, na základe ktorých ona mala spraviť daňové priznanie. Toto daňové priznanie mu dala, toto si pozrel, pretože potreboval vedieť, koľko má zaplatiť, aby si vedel pripraviť peniaze. V podstate nikdy nevedel ako to vyjde. Nie je ekonóm, preto si platil účtovníčku. Nebolo možné, aby takúto faktúru dal do účtovníctva, pretože v roku 2011 a v tom období ani nemal licenciu alebo povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi a pohonnými hmotami. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný nie je osobou, ktorá by mala prístup k účtovnému programu, ktorý je vo vlastníctve účtovníčky, svedkyne F. Z., pričom z výpovede tejto svedkyne zároveň vyplýva, že údaje o uvedenej faktúry zadala do účtovného programu ona. Pre objasnenie toho, ako sa údaje o uvedenej faktúre dostali do účtovnej knihy, je výpoveď tejto svedkyne kľúčová. Svedkyňa F. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že to, čo nedostane, nezaúčtuje. Súd však musí konštatovať, že z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že už v prípravnom konaní vypovedala rôzne, keď najprv tvrdila, že jej doklady k daňovému priznaniu priniesol obvinený, následne uviedla, že to mal byť pán O. a nakoniec pán A., nakoľko si myslela, že T. A. je pán O. (účtovníctvo pritom pre spoločnosť YOGI, s.r.o. mala robiť už od roku 2006 a mal jej nosiť aj doklady za spoločnosti obžalovaného, a teda mala by osobu T. A. relatívne dobre poznať). Vo svojej výpovedi zároveň na jednej strane uviedla, že údaje do účtovnej knihy zadala na základe faktúry, ktorú mala v rukách, následne na druhej strane uviedla, že údaje z faktúry mala napísané na lístku písanom pánom A.. Svedkyňa si vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní protirečila a jej výpoveď je zmätočná, pričom súd dospel k záveru, že vo svojej podstate nevie uviesť, na základe čoho zapísala údaje o predmetnej faktúre do účtovnej knihy. Svedkyňa vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že rukou jej prejde strašne veľa faktúr, je pravda, že niekedy sa ani nepozastavuje nad tým, kto je tam napísaný, lebo to už automaticky hádže do počítača.... Vzhľadom na uvedené dospel súd zároveň k záveru, že nemôže ani vylúčiť, že údaje o predmetnej faktúre boli do účtovnej knihy zapísané v dôsledku obyčajného omylu. Na podklade dôkazov predložených súdu stranami tak dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný, či už dal zaúčtovať faktúru spoločnosti JUKUS PETROL do účtovníctva spoločnosti AUREA invest, s.r.o., alebo o zaúčtovaní tejto faktúry mal aspoň vedomosť, aby tak mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že pri podávaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za druhý kvartál roku 2011 vedome, a teda úmyselne krátil daň. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie každé krátenie dane je trestným činom. Rovnako ako v prípade, v ktorom bola spoločnosti AUREA invest, s.r.o. dodatočne vyrubená daň z príjmu na základe daňovej kontroly v roku 2009, kde došlo k skráteniu dane v dôsledku omylu, súd ani v tomto prípade omyl pri podaní daňového priznania nemôže vylúčiť.“ Na základe preskúmania vyššie uvedeného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom z dôvodov odvolania prokurátora v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por., odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov aj v otázke preukazovania úmyslu obžalovaného je súladný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd podrobne zaoberal obsahom vykonaných dôkazov, na ktorý výslovne poukázal prokurátor v podanom odvolaní a okresný súd prihliadal aj na ďalší rozhodný obsah vykonaných dôkazov, ktorý vyplýva zo spisu, o ktorom sa však prokurátor v dôvodoch svojho odvolania už nezmieňuje, pričom krajský súd zistil, že rozhodné závery okresného súdu, aj keď odlišné od názoru prokurátora v odvolaní, majú úplnú oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne zdôraznil aj to, že dôkazné bremeno v trestnom stíhaní, na rozdiel od dôkazného bremena v daňovom konaní podľa Daňového poriadku, nie je na obžalovanom, vystupujúcom ako daňový subjekt v prejednávanom prípade. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním prokurátora namietané skutkové závery okresného súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti so záverom okresného súdu o nepreukázaní úmyslu obžalovaného svojím konaním naplniť všetky pojmové znaky trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák., majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú založené na správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por., ako aj na správnej aplikácii zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa obsahu dôvodov odvolania sa prokurátor fakticky domáha, aby odvolací súd prikázal okresnému súdu, že má z vykonaných dôkazov vyvodiť iné skutkové závery, rozhodné pre posúdenie naplnenia pojmových znakov trestného činu. Ako však bolo už vyššie uvedené, odvolací súd takúto právomoc nemá, nakoľko jeho prieskumná právomoc vo vzťahu k posudzovaniu správnosti postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov je daná len v rozsahu posudzovania správnosti postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov (logičnosť záverov a vysporiadanie sa so všetkým, čo vzišlo z dôkazov, vykonaných zákonným spôsobom). Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanom prípade daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle prokurátorom uplatneného dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. Keďže odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil ani existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por., dospel k záveru, že odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku okresného súdu nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.