Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010579 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010579.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej V. F., nar. XX.XX.XXXX v N. D., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.3 písm. a/ Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24. novembra 2016 odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. augusta 2016, sp. zn. 3T/39/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovanej V. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. augusta 2016, sp. zn. 3T/39/2015 bola obžalovaná V. F. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 30.7.2013 v čase po 11.00 hodine v V. bez súhlasu poškodenej odomkla uzamknutú bránku rodinného domu č. XX kľúčom, ktorý bol z vnútornej strany zámku, vošla na dvor a následne do neuzamknutého rodinného domu, kde pod zámienkou výmery elektromeru vylákala od poškodenej 200 € a následne pod zámienkou skúšky vysávača odlákala pozornosť poškodenej, vošla do spálne a zo skrine spod šiat odcudzila obálku s hotovosťou 5.550 € a z miesta ušla, čím svojím konaním spôsobila poškodenej V. K. škodu vo výške 5.750 €. Za tento trestný čin bola obžalovaná V. F. odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. a s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil obžalovanej skúšobnú dobu jeden rok. Podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. súd zároveň obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., F. V. č. XX škodu vo výške 5.750 € počas skúšobnej doby. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadla odvolaním obžalovaná V. F. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a uloženej povinnosti a odôvodnila prostredníctvom obhajkyne. V podrobnom písomnom odôvodnení odvolania, v podstatných bodoch zhodného so záverečnou rečou obhajkyne na hlavnom pojednávaní dňa 23.8.2016, obžalovaná poukazovala na to, že trestného činu, ktorý jej je kladený za vinu, sa nedopustila, v obci V. nikdy nebola, vedie usporiadaný rodinný život a nikdy nebola ani trestaná. Svoju výpoveď v tom smere, že trestný čin krádeže nespáchala, nikdy nezmenila a ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhode vypovedala, že dňa 30.7.2013 v dopoludňajších hodinách bola v rodinnom dome nachádzajúcom sa v N. D., ktoré sú od obce V. vzdialené približne 130 km a o 13.40 hod. toho istého dňa nastúpila do zamestnania v M., ktoré je od obce V. vzdialené cca 110 km. Pokiaľ sa týka svedkov obžaloby, ani jeden z nich nepotvrdil, že by ju videl vychádzať z domácnosti poškodenej a z výpovedí svedkov vyplýva iba údajná prítomnosť vozidla patriaceho jej manželovi v V., pričom však spomenuté výpovede svedkov sa rozchádzali pri opise farby označeného motorového vozidla a známa mala byť len časť evidenčného čísla motorového vozidla značky Škoda Fabia, a to NZ-5, pričom však nebol zabezpečený žiadny dôkaz preukazujúci okolnosť, akým spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dopracovali k evidenčnému číslu NZ-XXXDH. Výpoveď poškodenej V. K. v prípravnom konaní dňa 9.10.2014 bola zmätočná. Vypočúvajúci poverený príslušník jej musel neustále pripomínať dôvod výsluchu a niet pochýb o tom, že ním položené otázky poškodenej boli sugestívne, pretože s položenou otázkou jej bola zároveň naznačená aj odpoveď na ňu. Poškodená V. K. nemala prehľad o tom, akú sumu peňazí mala v obálke, nachádzajúcej sa v skrini, uloženú, kto o jej peniazoch vedel a nikto sa nezaoberal jej údajnou vkladnou knižkou. Poškodená žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu finančnej hotovosti v údajnej výške 5.750 € a má pochybnosť o tom, že poškodená mohla vôbec takúto finančnú hotovosť mať. Poukázala na rozpory vo výpovediach svedkýň V. V. a A. K. nielen pri ich vzájomnom porovnaní pokiaľ sa týka opisu údajnej páchateľky krádeže v V. dňa 30.7.2013, ale aj k rozporom vo výpovediach každej z týchto svedkýň osobitne a to v prípravnom konaní pri vykonávaní rekognícii i na hlavnom pojednávaní, keď pritom nielenže odlišne popisovali osobu údajnej páchateľky a to z hľadiska jej vzhľadu, oblečenia - včítane klobúka, ktorý mala mať na hlave - jej oči, smeru jej pohybu a nastupovania do auta i času, kedy sa udalosť mala stať a zhodne obidve svedkyne odpovedali kladne len na položenú otázku na hlavnom pojednávaní, či sa v súdnej sieni nachádza osoba, ktorú videli dňa 30.7.2013, keď pritom každý v pojednávacej miestnosti vedel, že svedkyne zhodne ukážu na ňu, nakoľko boli prítomné pri zisťovaní účasti predvolaných osôb, pričom ona ako obžalovaná sa musela postaviť a predložiť sudkyni doklad totožnosti. Vychádzajúc z výpovedí svedkov V. V., A. K., Q. D. a V. K. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní ju nikto nevidel dňa 30.7.2013 vychádzať z domu poškodenej V. K., svedkyne A. K. a V. V. nevideli dňa 30.7.2013 nikoho vychádzať z domu poškodenej, svedok Q. D. síce z domu poškodenej videl dňa 30.7.2013 vychádzať nejakú neznámu ženu, avšak nebola to ona a napokon svedok V. K. si všimol vychádzať z dvora od hlavnej cesty neznámu ženu, nevedel však ako vyzerá a ani by ju neopoznal. Naproti tomu svedkovia obhajoby T. F., Q. A. a W. A. jednoznačne vypovedali, že dňa 30.7.2013 boli všetci spoločne u nich doma a s ňou a jej manželom strávili doobedie a že v doobedňajších hodinách 30.7.2013 bola v N. D. na adrese jej trvalého bydliska. Súd pritom oproti skutku popísaného v obžalobe pozmenil čas, kedy k spáchaniu trestného činu dňa 30.7.2013 došlo z pôvodného času o cca 11.45 hod. na čas po 11.00 hod., čo odôvodnil výpoveďou svedkyne V. V. bez toho, aby si preveril touto svedkyňou uvádzané skutočnosti a podľa jej názoru k zmene času, kedy sa mal skutok stať, pristúpil z dôvodu, aby odvolací súd nemohol namietať procesný postup súdu prvého stupňa spočívajúci v zamietnutí jej návrhu na doplnenie dokazovania o vykonanie vyšetrovacieho úkonu - vyšetrovacieho pokusu spočívajúceho v zistení, v akom časovom horizonte je možné osobným motorových vozidlom Škoda Fabia absolvovať trasu V. - M., pretože pri čase spáchania skutku o cca 11.45 hod. by bolo viac ako nemožné absolvovať uvedenú trasu tak, aby už o 13.40 hod. nastúpila do práce. Takýmto procesným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej práva na obhajobu, pretože celé dokazovanie sa viedlo iba vo vzťahu ku skutku, ktorý sa nielen podľa uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj podľa obžaloby mal sťať 30.7.2013 o 11.45 hod., pričom okresný súd v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Tr.por., podľa ktorého musí byť presne označený okrem iného aj čas spáchania skutku, v napadnutom rozsudku už uvádza, že tento sa mal stať v čase po 11.00 hod. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd doposiaľ neodstránil základné rozpory vo vykonaných dôkazoch, predovšetkým však vo výpovediach už spomenutých svedkov, jeho povinnosťou bolo riadiť sa zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a v konečnom dôsledku teda rozhodnúť o jej oslobodení spod obžaloby. Podľa jej názoru pritom páchateľom prejednávaného skutku musela byť osoba, ktorá bola dobre znalá miestnych pomerov, vedela o tom, že poškodená býva sama a hlavne, kedy je doma sama a že by eventuálne mohla mať doma väčší obnos peňazí. Na podklade uvedených skutočností podľa jej názoru neboli produkované také priame dôkazy, ani súbor takých na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré by umožňovali vyvodiť spoľahlivý záver, že skutok, ktorý jej je kladený za vinu spáchala práve ona a preto sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pričom na verejnom zasadnutí krajského súdu alternatívne navrhla po zrušení napadnutého rozsudku jej oslobodenie spod obžaloby. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovanej V. F. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 14. októbra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 24. novembra 2016 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovanou v odvolaní napadnutých výrokov o vine, treste a uloženej povinnosti nahradiť poškodenej škodu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej V. F. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach - naposledy dňa 23.8.2016 - všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, riadiac sa aj právnymi názormi Krajského súdu v Trenčíne, uvedenými v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 2To/104/2015 zo dňa 28.4.2016 a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovanej V. F., ale o svedecké výpovede nielen samotnej poškodenej V. K., ale predovšetkým V. V., A. K., Q. D. i V. K. a o listinné dôkazy a z nich najmä zápisnice o rekogníciach vykonaných svedkyňou V. V., A. K., Q. D. i V. K., zo zápisníc o ohliadke miesta činu a s nimi súvisiaceho náčrtu a fotografií, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaná V. F. spáchala skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovanej, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovanú V. F. zo spáchania žalovaného skutku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanú V. F. zo spáchania žalovaného skutku jednoznačne okrem svedeckej výpovede poškodenej V. K., ktorá spáchanie skutku príslušným orgánom oznámila ihneď po tom, ako sa mal stať a pritom od začiatku trestného stíhania bez akejkoľvek zmeny výpovede označila ako páchateľku ženu s atypickým klobúkom na hlave, usvedčujú predovšetkým svedecké výpovede V. V., ktorá pri vykonanej rekognícii ako neznámu ženu v klobúku, ktorá sa v inkriminovanej dobe nachádzala v ich obci, označila obžalovanú V. F. a pri rekognícii ako vodiča motorového vozidla, do ktorého obžalovaná po skutku nastupovala, označila manžela obžalovanej a svedkyne A. K., ktorá rovnako pri vykonanej rekognícii ako predpokladanú páchateľku skutku bez akýchkoľvek pochybností tiež označila obžalovanú V. F. a pritom ani krajský súd vo výpovediach obidvoch označených svedkýň nezistil žiadne podstatné rozpory a nezistil ani žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by spochybňovali objektívnosť a pravdivosť ich výpovedí, včítane vykonaných rekognícií, v rozpore s ich výpoveďami nie sú ani ďalšie vo veci vykonané dôkazy s výnimkou výpovedí obžalovanej a jej príbuzných, práve naopak, s výpoveďami svedkýň V. V. a A. K. korešpondujú aj svedecké výpovede Q. D. i V. K., ktorí sa v inkriminovanom čase nachádzali neďaleko miesta činu. Ani krajský súd pritom nemá žiadne pochybnosti o objektívnej možnosti prekonať vzdialenosť medzi V. a M. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia v časovom úseku medzi 11.00 hod. (po 11.00 hod.) do 13.40 hod., kedy obžalovaná preukázateľne nastúpila do práce, a preto ani podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné na preukázanie tejto okolnosti dopĺňať dokazovanie o vykonanie vyšetrovacieho pokusu. Odvolacie námietky obžalovanej uvedené v jej odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich, rovnako ako ani jej (v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu) odvolacie námietky, spočívajúce v údajnom porušení jej práva na obhajobu, podľa ktorých sa celé dokazovanie viedlo vo vzťahu ku skutku, ktorý sa podľa uznesenia o vznesení obvinenia a aj podľa obžaloby mal stať 30.7.2013 o 11.45 hod., pričom okresný súd v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Tr.por., podľa ktorého musí byť presne označený okrem iného aj čas spáchania skutku v napadnutom rozsudku, ustálil, že skutok sa mal stať v čase po 11.00 hod., pretože podstata skutku je určená účasťou obžalovaného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného a podstata skutku je tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokov rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tieto zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania a teda tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, súd prvého stupňa vzhľadom k vykonanému dokazovaniu na hlavných pojednávaniach správne upravil iba čas spáchania skutku dňa 30.7.2013 na dobu po 11.00 hod. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovanej V. F. zhodne s obžalobným návrhom ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne, presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovanej uvedené v jej odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jej obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom (veľmi podrobne predovšetkým v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 23.8.2016) a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovanej V. F. okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovanej V. F., s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanej podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 212 ods. 3 Tr. zák. (odňatie slobody na 6 mesiacov až 3 roky) s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. s prihliadnutím na správne použitie ustanovenia § 36 písm. j/ Tr.zák. (poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení riadneho života obžalovanou pred spáchaním trestného činu) vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. na skúšobnú dobu jeden rok je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu okolnosť (priťažujúca okolnosť správne zistená nebola), ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. je aj výrok o uloženej povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenej V. K. škodu vo výške 5.750 € počas skúšobnej doby. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a obžalovanej uloženej povinnosti nahradiť poškodenej počas skúšobnej doby škodu vo výške 5.750 €, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovanej neakceptoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovanej V. F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.