Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010870 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115010870.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému G. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24.mája 2016 odvolanie obžalovaného G. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.septembra 2015, sp. zn. 3T/86/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.septembra 2015, sp. zn. 3T/86/2015, bol obžalovaný G. U. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/121/2013-72 zo dňa 03.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, č.k. 23To/90/2014 zo dňa 28.10.2014, uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, výkon tohto trestu nenastúpil v lehote určenej súdom, hoci uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/121/2013-104 zo dňa 25.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 bola jeho žiadosť o odklad výkonu trestu zamietnutá, pričom uvedené uznesenie obvinený prevzal dňa 18.01.2015. Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej 15-dňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný G. U. len pre nesprávnosť výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ktorý považoval za neprimerane prísny. V písomnom odôvodnení odvolania sám i prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že od 12.marca 2015 do 12.septembra 2015 si vykonával trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/121/2013, zo dňa 3.júna 2014, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.. Keďže aj počas výkonu tohto trestu sa správal vzorne a aj v súlade s požiadavkami, ktoré na neho boli kladené, terajšie uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov v porovnaní s trestom, ktorý mu bol v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/121/2013 uložený v trvaní 6 mesiacov, vníma ako neprimerane prísny trest. Keďže aj článkom 49 odsek 3 Charty základných práv Európskej únie by mala byť zaručená primeranosť trestu a na túto skutočnosť poukazuje aj nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, domáhal sa vzhľadom na neprimeranú dĺžku jemu uloženého trestu napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a uložiť mu trest miernejší. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 28.septembra 2015, vykonal dňa 24.mája 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanoveniach §§ 293 ods. 5, 65 ods. 3 a 66 ods. 3 Tr. por.. Krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu (obžalovaný na hlavnom pojednávaní 8.septembra 2015 urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného G. U. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktoré neboli odvolaním napadnuté, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému G. U., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 7 mesiacov podľa trestnej sadzby stanovenej v § 348 ods. 1 Tr. zák. až na dva roky, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám určeným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a tieto dôvody, keďže sú správne (s výnimkou okresným súdom nesprávne nezistenej jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., čo však vzhľadom na okresným súdom správne použitie § 38 ods. 2 Tr. zák., vyjadrujúceho rovnaký pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, nemalo žiadny vplyv na správnosť použitia naposledy citovaného zákonného ustanovenia vo vzťahu k výroku o treste), si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného G. U. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody ani na zmenu spôsobu jeho výkonu, odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste a o spôsobe jeho výkonu v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. U. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.