Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3Tos/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011375 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011375.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci odsúdeného P. U. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016, prejednal sťažnosť odsúdeného P. U. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. decembra 2015, sp.zn.3Nt/95/2015, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 3. decembra 2015, sp.zn.3Nt/95/2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného P. U. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.8T/87/2012 zamietol, keďže neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil sám i prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti obhajca odsúdeného uviedol, že i keď odsúdený vo svojej žiadosti o obnovu konania napáda hodnotenie dôkazov súdu v pôvodnom konaní, súd v pôvodnom konaní pri tomto hodnotení tak flagrantne pochybil, že okresný súd v rámci konania o povolenie obnovy môže porušenie základných ľudských práv a slobôd v pôvodnom konaní vyhodnotiť aj ako predbežnú otázku v zmysle § 7 Tr. por. a nemusí v tomto smere „čakať“ na rozhodnutie ústavného súdu, či rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle § 394 ods. 4 Tr. por. Podľa názoru odsúdeného v pôvodnom konaní vyhodnotením dôkazov súdom prvého stupňa totiž prišlo k zjavnému porušeniu ústavne a medzinárodnými dohovormi garantovanej prezumpcie neviny, ktorej integrálnou súčasťou je aj trestnoprávna zásada in dubio pro reo. Odsúdený poukázal na to, že pre záver trestného súdu o tom, že ku skutku prišlo a o tom, že je zaň trestnoprávne zodpovedný obžalovaný nestačí fakt, že sa mu jedna z odprezentovaných verzií javí ako pravdepodobnejšia. Odsúdený uviedol, že takýto záver trestného súdu musí byť jednoznačný, bez možnosti mať o tomto závere rozumné pochybnosti. Odsúdený vo svojom návrhu ako aj na verejnom zasadnutí jasne poukázal na rozpory vo vykonaných dôkazoch, ktoré rozhodne nezdôvodňujú vyvodenie jednoznačného záveru o tom, že skutok sa stal tak ako prezentovala poškodená. Poškodená bola pritom jedinou priamou svedkyňou toho, čo sa medzi ňou a obžalovaným stalo. Poukázal na to, že jej jednotlivé výpovede boli veľmi rozporné. Odsúdený uviedol, že podľa výpovedí poškodenej najprv išla upratovať, potom len sa rozprávať. Ďalej uvádzala, že najprv išla po fľašku tvrdého, z ktorej si sama naliala, potom vypovedala, že ona stopercentne nepije, k alkoholu má odpor, lebo jej otec bol alkoholik. Ďalej uvádzala, že najprv ju mal obžalovaný biť aj bez boxerských rukavíc, potom uvádzala, že ju bil len s rukavicami. Na hlavnom pojednávaní opakovane uvádzala, že jej výpoveď z prípravného konania bola ovplyvnená vyšetrovateľkou, ktorá ju tlačila, aby si spomenula na okolnosti prípadu. Odsúdený poukázal i na to, že súd za vierohodnú označil výpoveď taxikára J. N., ktorý uviedol, že počul poškodenú povedať G.: „F. ja si nepamätám, len že ma začal biť“. Q. G. pritom o tejto rozhodnej skutočnosti vypovedá, že poškodená nebola schopná verbálnej komunikácie a na jeho otázku poškodená len kývala hlavou, resp. žmurkala. Ďalej odsúdený dodal, že znalecký posudok F.. P. J., ktorý súd označil na najdôležitejší dôkaz, pritom nevylučuje spôsobenie predmetných zranení pádom z okna, v istom zmysle ho dokonca označuje za pravdepodobnejší. Odsúdený ďalej uviedol, že skúmanie KEÚ nepotvrdilo prítomnosť biologického materiálu poškodeného na predmetných boxerských rukaviciach. Za danej situácie podľa názoru odsúdeného je namieste aplikovať zásadu in dubio pro reo. Pri nedôslednom dodržiavaní uvedenej zásady trestnými súdmi sa ochrana základných práv a slobôd stáva len formálnou bez reálneho obsahu a prichádza k negácii práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, pričom má za to, že k tomuto prichádza aj prísne formalistickým výkladom ustanovení Trestného poriadku o podmienkach obnovy konania. Odsúdený v doplnení svojej sťažnosti podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.12.2015 uviedol, že naďalej trvá na svojom návrhu na povolenie obnovy konania, nakoľko boli nesprávne vyhodnotené dôkazy a zranenia poškodenej I. A.. K. z rôznych verzií znaleckého posudku bola v jeho neprospech zohľadnená priťažujúca verzia v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Odsúdený poukázal na nového svedka v danej veci, ktorý významným spôsobom potvrdí, ním uvedený spôsob zranenia poškodenej, t.j. pádom z okna v byte na 2. poschodí. Odsúdený poukázal na skutočnosť, že samotná poškodená sa pred týmto svedkom vyjadrila, že svoje zranenia si spôsobila sama pádom z okna a nie údajným úmyselným bitím päsťami jeho osobou. K. svedkom je A. X., nar.XX.X.XXXX v K.. Odsúdený požiadal, aby súd vykonal výsluch uvedeného svedka, ktorým budú splnené podmienky obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 9. marca 2016 podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného P. U. nie je dôvodná. Na základe preskúmania postupu okresného súdu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia podľa § 192 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku krajský súd dospel k záveru, že okresný súd procesne správne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s § 402 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí. Odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 3. decembra 2015 v prítomnosti ustanoveného obhajcu uviedol, že na podanom návrhu trvá a pridržiava sa písomných dôvodov, ktoré uvádzal v návrhu. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Vzhľadom na citované ustanovenie krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania (§ 393 a nasl. Tr. por.) je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nie sú správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.). Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku. Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov je rozhodné, že musí isť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, neznáme, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného, podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe, teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže, teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997). S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd odkazuje, obsahuje všeobecné právne závery, ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými, súdnou praxou ustálenými právnymi závermi. Okresný súd v súlade s týmito právnymi závermi správne dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania sú uvádzané skutočnosti, ktoré mali byť v pôvodnom konaní vyhodnotené nesprávne. Správne pritom okresný súd poukázal na znalecký posudok MUDr. P. J., X.. č.2/2012, z ktorého vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpela poškodená I. A. v čase od 18.00 hod. do 3.00 hod. dňa 9.12.2011 sú takého charakteru, že môžu vzniknúť aj pri páde z výšky, avšak pri takomto zranení bývajú pridružené i iné poranenia. Pre prípad, že by poškodená vypadla z okna na 2. poschodí, predpokladom poranenia krčnej chrbtice je intenzívny kontakt hlavy s tvrdou podložkou, na ktorú by poškodená dopadla, pričom by s vysokou pravdepodobnosťou vznikla na hlave tržnozmliaždená rana, alebo aspoň výrazné ložisko zmliaždenia so zakrvácaním, čo by sa pri CT vyšetrení objavilo ako krvný výron mäkkých častí. Okresný súd správne poukázal na to, že takýto nález popísaný u poškodenej nebol, preto sa znalec nedomnieval, že zranenia poškodenej boli spôsobené pádom z okna. Rovnako je vecne správny záver okresného súdu vo vzťahu k navrhovanej skutočnosti odsúdeným, že ani sama poškodená nevie kto jej spôsobil zranenia, nakoľko zo znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave č.PPZ-KEU-BA-EXP-2011/16907 je preukázané, že osobu od ktorej pochádza bukálny výter označenú ako poškodená I. A., nie je možné vylúčiť ako pôvodcu časti zmiešaného biologického materiálu zaisteného na vecných stopách č. 15 (ľavej a pravej rukavici zn. KATSUDO červenej farby) a č. 16 (ľavej a pravej rukavici zn. KATSUDO modrej farby). Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti uvádza A. X., nar.XX.X.XXXX v K. ako osobu, ktorá má potvrdiť, že samotná poškodená sa pred ním vyjadrila, že svoje zranenia si spôsobila sama pádom z okna a nie údajným úmyselným bitím päsťami jeho osobou, krajský súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.8T/87/2012 zo dňa 3.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/134/2012 zo dňa 3.12.2012 jednoznačne vyplýva, že z výpovedí svedkov I. A., F. G., A. A., A. G., J. N., X. B., z prednesených znaleckých posudkov znalcami v spojení s listinnými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal odsúdený P. Verzia odsúdeného P. U., ktorou sa bránil už v pôvodnom konaní, že poškodená vypadla z okna a tým si spôsobila zranenia bola vyvrátená, pričom odsúdený bol usvedčený, že ju bil boxerskými rukavicami, čo vyplývalo zo znaleckého posudku ohľadne zranení v podobe zmliaždenia pľúc a krvných výronov. Znalci totižto konštatovali, že po údere do hrudníka nastane paradoxne pohyb pľúc proti smeru pôsobiaceho násilia, čím narazia na hrudnú stenu, kde sila pôsobí nielen tangenciálne, ale má aj tlakovú zložku. Zlomenina krčných stavcov podľa znalcov síce mohla vzniknúť pádom na hlavu, no chýba tu podstatný sprievodný znak, a to poranenie na temene hlavy, resp. výrony, ktoré CT neodhalilo a ktoré by u poškodenej museli byť. Naopak podľa záverov znalcov mohli vzniknúť pôsobením padajúceho bremena na vztýčenú hlavu, teda aj údermi boxerskou rukavicou zvrchu na hlavu, a to hlavne pri intoxikácii poškodenej. Teda vina odsúdeného bola preukázaná nielen výpoveďou poškodenej, ale výpoveďami ďalších svedkov, pričom verzia odsúdeného P. U. bola vyvrátená v pôvodnom konaní výpoveďami uvedených svedkov, no najmä znaleckým skúmaním. Navyše táto osoba nebola priamym svedkom inkriminovanej udalosti. Krajský súd dospel k záveru, že výpoveď A. X. v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi v pôvodnom konaní by nemohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Okresný súd teda správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V napadnutom uznesení vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. Konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom o vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, preto nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, preto sťažnosť odsúdeného P. U. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.