Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011901 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011901.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému L. U., nar. XX.X.XXXX v N., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.d) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.2.2016, sp.zn. 2T/156/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.d), e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný L. U. - nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom R. nad F., B.. M. č. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava v inej veci o d s u d z u j e : Podľa § 194 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm.l), písm.n), § 37 písm.m) Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.2.2016, sp.zn. 2T/156/2015, bol obžalovaný L. U. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.09.2015 v čase asi o 17:00 hodine vošiel do rodinného domu na Q. ulici číslo XXX/XX v M., ktorého majiteľom a užívateľom je poškodená T. P., bytom M., Q. XXX/XX, a to takým spôsobom, že po predchádzajúcom rozhovore s poškodenou sa postavil medzi vchodové dvere do domu, aby ich poškodená nemohla zatvoriť, pričom táto ho opakovane vyzvala, aby odišiel, čo však neurobil a následne obvinený L. U. chytil poškodenú za ruky a vtlačil ju až do kuchyne uvedeného rodinného domu, kde sa jej následne podarilo zobrať slzotvorný plyn v spreji a nastriekať ho do tváre obvineného, na čo sa obvinenému podarilo vytrhnúť poškodenej slzotvorný plyn z ruky a snažil sa nastriekať ho do tváre poškodenej, čo sa mu však nepodarilo a potom odišiel z rodinného domu preč. Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Proti výroku o treste citovaného rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania v súvislosti s ukladaním trestu vyplynulo, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 22T/61/2014 zo dňa 30.4.2014, právoplatného dňa 5.6.2014, pričom skúšobná doba obžalovanému končila dňa 5.12.2015. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že uložený trest súdom prvého stupňa považuje za primeraný a spáchanie skutku úprimne ľutuje. Poukázal na okolnosť prípadu, keď do domu poškodenej nešiel v úmysle páchať trestnú činnosť, ale navštíviť jeho maloleté deti, ktoré s poškodenou bývajú. Priniesol dcére opravený počítač. Svoje povinnosti v súvislosti s vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom si riadne a včas plnil. Je si vedomý toho, že s poškodenou má už zrejme natrvalo narušený vzťah, no naďalej sa chce podieľať na starostlivosti o maloleté deti, čo je možné len pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na predchádzajúce právoplatné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 22T/61/2014, poukazuje na to, že v danom prípade sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin a preto je názoru, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za prejednávaný trestný čin je namieste aj s prihliadnutím na potrebu rešpektovania záujmov maloletých detí. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupca krajskej prokuratúry čiastočne modifikoval návrh okresného prokurátora a navrhol zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1 písm.b), d) Tr.por. a následne vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní. Alternatívne navrhol, aby krajský súd sám rozhodol tak, že po zrušení výroku o treste uloží obžalovanému primeraný zákonný trest. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť a poukázal na písomné vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a žiadal zamietnuť odvolanie prokurátora. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.d) Tr.zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o potrestaní obžalovaného za spáchaný prečin okresný súd dôsledne neprihliadol na všetky dôležité skutočnosti a prehliadol dôležitú skutočnosť, na ktorú poukazoval prokurátor v odvolaní, že obžalovaný prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení. O osobe obžalovaného bolo totiž zistené, že doposiaľ bol 7 x súdne trestaný, z čoho u prvých štyroch odsúdení a posledného odsúdenia sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z odpisu registra trestov ako i doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu však vyplynulo, že L. U. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.4.2014, sp.zn. 22T/61/2014, právoplatným dňa 5.6.2014, pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák., a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov do 5.12.2015. Keďže aktuálne prejednávaného skutku sa dopustil dňa 11.9.2015 je zrejmé, že ho spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina. Táto skutočnosť bola známa prvostupňovému súdu už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.2.2016 a to z aktuálneho odpisu registra trestov, čomu však nevenoval dostatočnú pozornosť a následne potom uložil obžalovanému trest v rozpore s ustanovením § 49 ods.2 Tr.zák., keď mu výkon trestu odňatia slobody opätovne podmienečne odložil. Podľa § 49 ods.2 Tr.zák. sa ustanovenie odseku 1 (ktoré určuje podmienky, za akých možno podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky), nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že s poukazom na citované ustanovenie § 49 ods.2 Tr.zák. súd už nemohol výkon trestu odňatia slobody uložený obžalovanému L. U. za prečin, z ktorého bol uznaný vinným, podmienečne odložiť. Krajský súd teda musel skonštatovať, že okresný súd po tom, čo obžalovanému uložil trest odňatia slobody, tento mu v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s ustanovením § 49 ods.2 Tr.zák., podmienečne odložil. S prihliadnutím na vyššie uvedené pochybenie z podnetu odvolania prokurátora, musel potom krajský súd zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.d), e), ods.2 Tr.por. napadnutý výrok o treste a keďže na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, doplneného odvolacím súdom v rámci verejného zasadnutia bolo možné vo veci rozhodnúť bez vrátenia veci okresnému súdu, rozhodol odvolací súd sám o potrestaní obžalovaného. Vzal pritom do úvahy všetky kritériá a zásady pri ukladaní trestu v zmysle § 34 Tr.zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Obžalovanému poľahčovalo podľa § 36 písm.l), písm.n) Tr.zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane bolo nutné konštatovať aj prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m) Tr.zák. a to, že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k uvedenému prichádzalo do úvahy obžalovanému ukladať trest podľa trestnej sadzby ustanovenia § 194 ods.2 Tr.zák. upravenej s poukazom na § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák. a to od 1 roka do 44 mesiacov. Pri hodnotení osoby obžalovaného považuje odvolací súd zvýrazniť predchádzajúce odsúdenie za úmyselný prečin, pričom v skúšobnej dobe sa taktiež dopustil úmyselného trestného činu. U ďalších odsúdení sa na neho síce hľadí, akoby nebol odsúdený, uvedené však v súhrne nebráni súdu konštatovať, že obžalovaný je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti a nerešpektovaniu zákona a zákonom chránených záujmov. Je zrejmé, že obžalovaný sa ťažko vyrovnáva s rozchodom s poškodenou, pričom prejavuje i snahu o starostlivosť o deti po rozchode s bývalou priateľkou, no súčasne nemožno akceptovať jeho protiprávne konanie pri kontakte s ňou. Po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr.zák. odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 194 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm.l), písm.n), § 37 písm.m) Tr.zák. uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, čo je na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby a keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na jeho výkon obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest je zákonný a primeraný a bude mať podľa presvedčenia súdu na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania, pričom súčasne bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.