Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201100 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115201100.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky: H. Y., štátna občianka SR, bytom Y. Y., I. N. XXX/XX, zast. JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom v Y. Tepliciach, Štvrť SNP 143/58 a otca: S. H., štátny občan SR, bytom U. I XX/XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Q. súdu Trenčín zo dňa 18. mája 2016, č.k. 26P/9/2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.1.2015. 2 . Právne vec posúdil podľa ust . § 28, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4,a 5, § 65 ods. 1 , § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. 3. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia minimálneho výživného s účinnosťou od podania návrhu. Uviedla, že s otcom maloletého začali udržiavať partnerský vzťah od roku 2002. Z tohto vzťahu sa im narodil maloletý S.. S otcom maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti . Otec na výživu maloletého finančne neprispieval. Robil pre nich nákupy potravín a maloletému kupoval oblečenie, hračky, obuv. Od apríla 2011 je otec maloletého vo výkone trestu odňatia slobody. 4. V danej veci mal súd za preukázané, že súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté dieťa sa osobne stará od jeho narodenia jeho matka. Súd rozhodol o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka doposiaľ vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil kolízny opatrovník, ktorý prešetril pomery na strane matky maloletého, pričom žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého nezistil. Otec s návrhom matky nesúhlasil, poukázal na to, že matka trpí vážnou duševnou poruchou. S poukazom na vyjadrenia MUDr. Magdalény Gáborikovej , že matka maloletého sa neliečila, ani sa v terajšej dobe nelieči na psych. ochorenie i vzhľadom na pracovný posudok zamestnávateľa matky, ktorý matku, ktorá pracuje ako vychovávateľka v školskom klube detí, hodnotil ako osobu, ktorá má rada deti, je trpezlivá, priateľská, schopná samostatne a tvorivo pracovať, pri práci vytvára priaznivú atmosféru a vybranými aktivitami podporuje u detí sebavedomie a pozitívne stránky ich osobnosti, k práci pristupuje zodpovedne, je pracovitá, nekonfliktná a schopná pracovať v kolektíve, súd vyjadrenie otca o duševnej chorobe matky maloletého považoval za účelové. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol i na písomne vyjadrenie otca zo dňa 18.12.2015, v ktorom navrhol súdu, aby rozhodol v prospech matky maloletého. Navyše z vysvedčení, z výpisu z klasifikácie maloletého je zrejmé, že maloletý dosahuje v škole výborné študijné výsledky, navštevuje umeleckú školu, venuje sa školským a mimoškolským aktivitám, z čoho možno vyvodiť, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne, dbá o jeho zdravý rast a všestranný vývoj, preto je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine vzhľadom na uvedené súd maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky a s poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine určil, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletého. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, túto určil súd s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti otca maloletého v minimálnom rozsahu. Zobral pri tom do úvahy, že maloletý S. má takmer 9 rokov, navštevuje tretí ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub detí, základnú umeleckú školu a platený krúžok. Z uvedeného je zrejmé, že matka mala výdavky spojené s návštevou školy maloletým, na stravu maloletého nielen v školskom zariadení, výdavky na školské a mimoškolské aktivity maloletého, na ošatenie, hygienu a pod. Matka je zamestnaná na Základnej škole Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach, kde v roku 2015 dosiahla čistý príjem 6.569,37 Eur a v 01, 02/2016 1.288,43 Eur. Otec maloletého je od 13.04.2011 vo výkone trestu odňatia slobody. Predpokladaný koniec trestu má 13.04.2019. Za obdobie od 10/2012 do 02/2016 dosiahol čistú mzdu vo výške 1.477,42 Eur. S poukazom na takto zistené pomery účastníkov konania súd pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, i na objektívne schopnosti a možnosti otca maloletého, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú jeho zárobkové pomery výrazne obmedzené a otcovi maloletého určil minimálne výživné v zmysle návrhu matky, ktoré v súčasnosti predstavuje 27,13 Eur mesačne s účinnosťou od mesiaca, v ktorom matka maloletého podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému na tunajší súd. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.01.2015 do rozhodnutia súdu vo výške 197,25 Eur (január 2015 - marec 2016 á 27,13 Eur = 406,95 Eur). Otcovi zohľadnil úhrady výživného v celkovej sume 209,70 Eur. V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh na výživnom pre maloletého v splátkach, a to po 8,22 Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu dvoch rokov vzhľadom na príjem otca a vzhľadom na výšku dlhu. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že súd vyhovel návrhu na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé. So zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti súhlasí za podmienky, že matka potvrdí, že je schopná zabezpečiť ochranu a bezpečnosť dieťaťa. Matka trpí duševnou poruchou, ktorá sa prejavuje zvýšenou precitlivenosťou, emočnými výbuchmi. Navrhol, aby súd v odvolacom konaní nariadil matke predložiť zdravotnú dokumentáciu, z ktorej súd zistí duševný stav matky. Na základe týchto skutočností žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu. V doplnenom vyjadrení zo dňa 31.08.2016 uviedol, že žiada o predloženie dokladu preukazujúceho, že matka trpí ochorením- patologickou duševnou poruchou. V prípade, že súd tento dôkaz nezabezpečí, rozhodnutie bude rešpektovať 7. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že s poukazom na ust. § 365 CSP a § 62 CMP otec neuviedol, v čom vidí dôvody odvolania a neuviedol dôkazy, ktorými by ich preukázal. Odvolanie nespĺňa podmienky § 365 CSP ani ust. § 62 CMP. Otec na výživu maloletého prispieval občas. Pred výkonom trestu odňatia slobody sa pravidelne stretávali a zabezpečoval nákupy podľa potrieb maloletého ako i matky. Napriek skutočnosti, keď okresný súd vyhodnotil tvrdenia otca týkajúce sa duševného stavu matky za účelové, otec maloletého opakovane trvá v odvolaní na preukázaní duševného stavu matky. Matka má vo svojej genetickej výbave jemnosť, trpezlivosť, empatiu a ochotu pomáhať. Primerane tomu si vybrala aj povolanie , v ktorom pracuje s deťmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka dosahuje vo svojej profesii výborné výsledky, rovnako i pri výchove maloletého dieťaťa. Poukázala na sut. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd aj bez návrhu upraví výkon rodičovských práv a povinností, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, neuzatvorili rodičovskú dohodu , ani nebola určená vyživovacia povinnosť otca. Odvolanie je bezdôvodné, účelové, šikanózne a dôkazmi nepreukázané. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, keď otec podaním odvolania zavinil vznik nákladov odvolacieho konania. V doplnenom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 uviedla, že vyjadrenie otca nesanuje procesné nedostatky podania zo dňa 20.06.2016 označeného ako odvolanie. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému S. , pričom matka neobmedzuje práva otca maloletého. Matka maloletého je zdravá , fyzicky aj psychicky, čo preukazuje denno- denne v občianskom živote objektívne preukázanou príkladnou starostlivosťou o maloletého, aj pri výkone svojho povolania, v osobnom živote. Zopakované vyjadrenia otca sú nepodložené a účelové. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 8. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril. 9. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku / z.č. 160/2015 Z.z., „ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. 10. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ / zák.č. 160/2015 Z.z./ . 11. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje. 12. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný . 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Otec podaným odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Z obsahu odvolania však jednoznačne vyplýva, že namieta osobnú starostlivosť matky a jej zdravotný stav. V zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP, odvolací súd posudzoval podané odvolanie podľa obsahu, keď otec napáda rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti I. 16. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné: 17. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. 18. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Uvedený Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súdy pritom musia vychádzať zo zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V záujme dieťaťa nepochybne je v prípade, ak je zverené jednému z rodičov uznať úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v jeho živote. Dominantným musí byť stále záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Nedá sa pritom odhliadnuť od toho, že dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jeho vývine to najlepšie, čo znamená to, aby uvedené atribúty nezostali iba prázdnymi slovami. 19. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu. Z odôvodnenia rozsudku odvolací súd zistil, že súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka doposiaľ vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka, ktorý po prešetrení pomerov na strane matky nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa. 20. Riadiac sa vyššie citovanou zákonnou úpravou odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je správne . Odvolací súd zdôrazňuje, že na strane matky neboli zistené žiadne skutočnosti preukazujúce, že nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého S.. MUDr. Gáboriková uviedla, že matka sa nelieči a ani v súčasnej dobe sa nelieči na žiadne psych. Ochorenie. Pracuje ako vychovávateľka. Tvrdenia otca sú v tomto smere účelové. Matka je zamestnaná na základnej škole ako vychovávateľka. Podľa pracovného posudku prácu vykonáva podľa platných výchovno- vzdelávacích osnov a plánov, je trpezlivá, priateľská. Má rada deti a je schopná samostatne a tvorivo pracovať. Pri práci vytvára priaznivú atmosféru a vybranými aktivitami podporuje u detí sebavedomie a pozitívne stránky ich osobnosti. Maloletý S. dosahuje v škole výborné vyučovacie výsledky, zaujíma sa i o mimoškolské aktivity. Matka zabezpečila maloletému riadne bývanie, kde má vytvorené vlastné prostredie pre realizáciu svojich záujmov. Rovnako výkon povolania matky je maloletému prínosom , keď skúsenosti s deťmi môžu pozitívne vplývať na vývoj maloletého S.. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov uviedol, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečení starostlivosti o maloletého . Matka má zabezpečené vlastné bývanie, pravidelne uhrádza náklady na bývanie, výdavky na dieťa. Maloletý S. hrá na gitare, navštevuje Základnú umeleckú školu, venuje sa futbalu . Pri pohovore maloletý uviedol, že býva s mamou u babky a dedka, ale sa teší do nového bytu, kde bude mať vlastnú izbu. Rád hrá futbal a floorbal. Asi 2 roky hrá na gitaru. Mama sa o neho dobre stará, dobre varí. Za otcom chodí občas, rozprávajú sa o škole, futbale. 21. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, neuzavreli rodičovskú dohodu o výkone práv a povinností. Okresný súd správne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výška výživného bola určená správne , v súlade s ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. 24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).