Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205804 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115205804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P., P., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., deti rodičov: matky, I. Y., na rodičovskej dovolenke, bydliskom T., V. T. XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. W. T., advokátkou so sídlom O. O., P. U. XXX/ XX a otca, L. P., pomocníka pri kováčovi, trvale bydliskom T., V. T. XX, t.č. bydliskom B., Z. XXX P., štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. T. K., advokátkou, so sídlom O., B. sv. H. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. septembra 2015, č.k. 30P/57/2015-75, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j vo výrokoch o výživnom potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že právo zastupovať ich a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Ďalším výrokom určil výživné na mal. P. vo výške 300 eur mesačne a na mal. J. vo výške 300 eur mesačne. Samostatným výrokom povolil otcovi splácať nedoplatky na výživnom po 50 eur pre každé dieťa. V otázke výživného vychádzal okresný súd zo skutočnosti, že otec poberá vo Švajčiarsku prídavky na každé dieťa vo výške 250 CHF (227,77 eur), ktorá platba je určená pre potreby detí a má príjem 3.894,25 eur. Pri uvedenej dávke poberanej otcom a určenej pre dieťa ako aj pri príjme otca je podľa okresného súdu platenie výživného 300 eur mesačne pre každé dieťa v možnostiach a schopnostiach otca. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine. Proti rozsudku okresného súdu, a to v časti o určení výživného a nedoplatku na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil a žiadal ho zmeniť a výživné určiť vo výške 75 eur mesačne pre každé dieťa. Uviedol, že výživné po 75 euro mesačne platí na základe dohody s matkou z februára 2015 a popri tom prispieva deťom aj navyše. Prídavky na deti poberané vo švajčiarsku boli používané na zabezpečenie potrieb maloletých, keď nimi boli platené splátky hypotéky na dom, do ktorého sa mala nasťahovať matka spolu s maloletými, čo však matka odmietla. Do leta 2014 platil otec aj energie na nájomnom byte, v ktorom žila matka s maloletými. Čo sa týka prídavkov na deti vo Švajčiarsku, tieto otec nepoberá od 1. 9. 2015, a preto ich nemožno zohľadňovať pri rozhodovaní o výživnom. Okresný súd nesprávne hodnotil príjmy otca vo švajčiarsku. Tie sú síce na slovenské pomery nadpriemerné, no vo Švajčiarsku je otec považovaný za osobu v hmotnej núdzi, pretože sú tam podstatne vyššie náklady na živobytie. Maloletí by sa tak mali podieľať na životnej úrovni osoby žijúcej v hmotnej núdzi a nie mať priznané výživné vo výške čistej mzdy niektorých pracujúcich na Slovensku. Súčasne je podľa otca významné aj to, že plánuje vo Švajčiarsku pracovať najdlhšie do 3/2016 a následne nebude na Slovensku dosahovať príjem vyšší ako 800 eur. Otec tiež uviedol, že určené výživné 300 eur mesačne presahuje aj odôvodnené potreby maloletých. Ďalej otec poukázal na jeho starostlivosť o deti, počas ktorej im zabezpečuje všetko potrebné. Otec v odvolaní tiež uviedol svoje jednotlivé výdavky, ktoré bez výživného (150 eur) predstavujú sumu cca 2000 CHF mesačne. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho kopania. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v napadnutom výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Jedným zo základných východísk napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že časť určeného výživného (227 eur/dieťa) predstavujú prídavky na deti poberané otcom vo Švajčiarsku. Nie je v konaní sporné a ani zo strany súdu niet dôvod pochybovať, že táto dávka vyplácaná z verejných zdrojov Švajčiarskej konfederácie je určená pre potreby dieťaťa, na ktoré je vyplácaná. Za situácie, že je táto dávka vyplácaná rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti a má voči nemu vyživovaciu povinnosť, splní sa účel dávky (úhrada potrieb dieťaťa) v zásade najlepšie tým, že sa dávka dostane rodičovi, do ktorého starostlivosti je dieťa zverené, a ktorý z toho dôvodu spravidla hradí významnú časť výdavkov dieťaťa. Okresný súd preto nepochybil, keď celú výšku prídavku na dieťa vyplácanú otcovi vo Švajčiarsku zahrnul do výživného zo strany otca. Pokiaľ otec tvrdí, že prídavky v čase rozhodnutia okresného súdu už nepoberal, toto tvrdenie zo žiadneho z dôkazov nevyplýva a otec preň neposkytol ani žiadne prijateľné vysvetlenie, ktoré by pri zotrvaní otca vo Švajčiarsku z dôvodu zárobkovej činnosti logicky odôvodňovalo ukončenie tohto benefitu spočívajúceho v dlhodobom poberaní uvedenej dávky. Prihliadať nemožno ani na úmysel otca ukončiť zárobkovú činnosť vo Švajčiarku, pretože rozhodnutie o výživnom možno založiť len na pomeroch existujúcich v čase rozhodnutia, a nie na zámeroch povinného rodiča. Pretože vo vzťahu k čiastke pripadajúcej na prídavky na deti vyplácané vo Švajčiarsku má otec v zásade iba povinnosť „preposielateľa“, je potrebné možnosti otca platiť stanovené výživné posudzovať iba vo vzťahu k sume, ktorú otec vynaloží z prostriedkov určených priamo jemu, teda zo svojho príjmu. Jedná sa tak o sumu cca 73 eur mesačne pre každé dieťa. Aj pri nepochybne vyšších výdavkoch otcovho živobytia, ako by mal na Slovensku, je platenie uvedenej čiastky na dve deti (cca 150 eur) plne v možnostiach otca. Sám otec považuje svoje zárobkové pomery vo Švajčiarsku za lepšie ako zárobkové pomery osoby s príjmom 800 eur mesačne na Slovensku. Pritom aj príjem dosahovaný na Slovensku vo výške 800 eur mesačne v zásade platenie výživného v celkovej výške 150 eur mesačne plne umožňuje. Určenie výživného tak ako o ňom rozhodol okresný súd preto nepresahuje príjmové pomery otca. Napokon neobstojí ani námietka otca, že určené výživné presahuje odôvodnené potreby maloletých. V prípade výživného zo strany rodiča na dieťa sú odôvodnené potreby (§ 75 ods. 1 ZoR) také, aby sa dieťa mohlo podieľať na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 ZoR). Aj tu je potrebné zohľadniť, že v prevažnej miere to je Švajčiarska konfederácia, ktorá otcovi prispieva na úhradu nákladov maloletých i keď nežijú na jej území, a že takto vyplácaná suma patrí maloletým celá. Životná úroveň otca tu preto nie je len v tom, že vo Švajčiarsku patrí k nízkopríjmovým vrstvám obyvateľstva, ale tiež v tom, že v tomto sociálnom postavení otca sú jeho deti podporované z verejných zdrojov sumou cca 227 eur/dieťa mesačne. Rozdielnosť lokálnych ekonomických pomerov potom z takejto podpory vyplácanej vo Švajčiarsku robí faktor významne zvyšujúci životnú úroveň otca, a to priamo v otázke schopnosti materiálneho zabezpečenia detí. Táto schopnosť je v dôsledku poskytovanej dávky na tunajšie pomery nadštandardná. Pokiaľ je teda súčasťou životnej úrovne otca nadštandardné zabezpečenie potrieb jeho detí z verejných zdrojov, potom sa práve takto musí jeho životná úroveň prejaviť priamo u detí a ich odôvodnené potreby spočívajú práve v onom nadštandardnom zabezpečení ich potrieb. Tomu suma 300 eur mesačne v ich prípade v zásade zodpovedá. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne vyhodnotil okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky výživného a krajský súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm a) O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .