Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/266/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206495 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115206495.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu H. podnik F., a.s. so sídlom I. 1, F. K. XX XXX XXX, zastúpeného R.. U. V., advokátom so sídlom W. Y. F. X - C 1, F. proti žalovanému Y. Q., naposledy bytom Y. XXX, Y., o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 16C/169/2015-30 zo dňa 29. januára 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 12 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu, a to v zmysle tam citovaných ustanovení zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Žalovaný cestoval na linke MHD prevádzkovanej žalobcom bez cestovného lístka, preto je povinný zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu vo výške 70 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania. Žalobcovi by patrila plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdneho poplatku 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia 59,98 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky ) á 16,60 eur, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky ) vo výške 8,39 eur a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) 10 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon zaslanie pokusu o zmier, nakoľko ide o úkon, vykonaný pred súdnym konaním, ktoré nie je možné priznať v rámci náhrady trov samotného súdneho konania. Takto uplatnené trovy žalobcu však považoval súd za neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom sporu, a preto ich náhradu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 20 % trov právneho zastúpenia, t.j. v sume 12 eur (20 % zo sumy 59,98 eur). Trovy právneho zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že išlo o žalobu, ktorú žalobca podáva vo viacerých prípadoch. Žalobný návrh bol vo forme vopred pripraveného textu, v ktorom sa iba mechanicky menili účastníci a výška pohľadávky. V danej veci ide o hromadné uplatňovanie pohľadávky nízkej hodnoty, čím bola daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Tieto skutočnosti súd považoval za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške 20,03 eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu /okrem vlastne účelne vynaložených trov i/ trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná neznášala trovy procesne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril. 4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože ustanovenia § 200ea a § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorých súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania nemá svoj ekvivalent v novej úprave civilného konania. 5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Odvolaním žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania žalobcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý. 7. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. 8. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 9. Citované ustanovenie umožňovalo súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. bola zákonom viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou bola skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nebolo potrebné, ako sa mylne domnieva žalobca, skúmať pomery účastníkov konania. 10. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená na základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplývalo, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňovalo súdu trovy konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať. 11. V danej veci bola predmetom konania pohľadávka žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 70,70 eur. Išlo teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000,- eur a zároveň nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým bola splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie moderačného práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Žalobca, ktorý bol v merite úspešný a ktorému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania, si uplatnil k náhrade trovy konania v celkovej výške 106,46 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavoval sumu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia sumu 89,96 eur, ktoré trovy konania tak predstavovali viac ako dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel v zhode so súdom prvej inštancie k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená žalobcom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v záujme jej zníženia. 12. Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že žalobca vedie veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už žalobca inicioval početné konania, kedy zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom žalobcu, pričom vykonanie ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo. 13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celkovej výške 28,50 eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p.. 14. Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov konania žalobcu sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).