Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/849/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206712 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115206712.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne O. H., bydliskom J. - U. č. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou D., s. r. o., so sídlom Z., K. R. 2, X. XXXXXXXX, proti žalovanému A. H., bydliskom J. - U. č. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Z. Z., s., r. o., so sídlom T., N. XXX/ XX, o vylúčenie žalovaného z užívacieho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. septembra 2015, č. k. 18C/146/2015-154, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.09.2015, č. k. 18C/146/2015-154 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. J. - U., obec J. - U., okres T., a to rodinného domu súp. č. XX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/ X, nachádzajúcom sa v k. ú. J. - U. a pozemku parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a zákazu vstupu žalovanému do uvedených nehnuteľností. Žalobkyni uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci dňa 10.02.1972 uzavreli manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 12C/13/2014 zo dňa 02.06.2014, právoplatným dňa 07.07.2014, rozvedené, pričom navrhovateľom tohto konania bol žalovaný. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 23.02.2015 vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená RZP z dôvodu napadnutia. Udávala, že sa hádala s bývalým manželom, ktorý ju udrel. Pri zásahu asistovala aj polícia SR. Z listín vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín ČVS: ORP-590/1- VYS-TN-2014, a to trestného oznámenia zo dňa 11.01.2014, uznesenia zo dňa 18.02.2014, úradného záznamu zo dňa 18.08.2014, uznesenia zo dňa 22.08.2014 vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré odôvodnila tým, že ju manžel v apríli alebo máji 2013 fyzicky napadol a slovne urážal. Uznesením ČVS: ORP-258/TN-TN-2014 zo dňa 18.02.2014 začal poverený príslušník PZ trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením ČVS:ORP-590/1-VYS-TN-2014 zo dňa 22.08.2014 vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c), e) Trestného zákona, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z listín vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín ČVS: ORP-526/1-OVK-TN-2013, a to: oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu, uznesenia zo dňa 02.07.2013, uznesenia zo dňa 23.08.2013 vyplýva, že žalobkyňa podala trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré odôvodnila tým, že na podozrivého manžela bola nútená zavolať už asi 20x policajnú hliadku. Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-526/1-OVK-TN-2013 zo dňa 02.07.2013 bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-526/1-OVK-TN-2013 zo dňa 23.08.2013 bola predmetná vec postúpená Obvodnému úradu v Trenčíne na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi nejde o násilie, ale ide práve o konflikt, pretože na nevhodnej atmosfére spolužitia sa podieľajú obaja účastníci. Obaja účastníci si medzi sebou navzájom vulgárne nadávajú, čo vyplynulo z odkazov písaných rukou, ktoré žalobkyňa prehlásila za svoje ako aj z výpovedí svedkýň K. H., O. I. a A. H., ktoré zhodne ako dcéry účastníkov aj potvrdili, že spolužitie ich rodičov bolo vždy konfliktné. Z výpovedí svedkýň O. I. a A. H. ale aj svedka F. K. tiež vyplynulo, že práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá žalovaného k hádkam provokovala a tieto vyvolávala. Naopak z výpovede svedkyne K. H. vyplynulo, že hádky vyvolával žalovaný. Súd preto ustálil, že ku konfliktnej atmosfére v spoločnej domácnosti prispievali týmto spôsobom obaja účastníci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi dochádzalo ku konfliktom, na ktorých sa podieľali obaja spoločne. Existenciu násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni taktiež nepriamo spochybňuje i záver znaleckého posudku č. 22/2013, podľa ktorého žalobkyňa netrpela a ani netrpí syndrómom týranej ženy. Vylúčenie vlastníka z užívacieho práva k nehnuteľnosti je výrazným zásahom do práva na bývanie, ale najmä do vlastníckeho práva a nemôže slúžiť ako obrana, či predchádzanie vzájomným konfliktom. Vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti sa teda nemôže dovolávať ten, kto sa sám na neznesiteľnosti spolunažívania podieľa. S poukazom na uvedené za nesplnenia zákonom predpísaných podmienok pre vylúčenie žalovaného z užívacieho práva predmetných nehnuteľností súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Právne svoje odôvodnil podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa jeho zmeny tak, že jej žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, súd prvej inštancie v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, následne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že si nevyžiadal všetky spisy o konaniach vedených voči žalovanému priamo z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, z ktorých by zistil, že kvôli správaniu sa žalovaného bola nútená sústavne vyhľadávať pomoc u policajného zboru. Skutočnosť, že spolužitie so žalovaným bolo neznesiteľné preukázali aj všetky svedecké výpovede. Ďalej uviedla, že vyžiadaním všetkých spisov z Okresného riaditeľstva PZ by súd nadobudol presvedčenia, že skutočne žije v neustálom strachu o svoje zdravie a život, nakoľko žalovaný ju neustále uráža, vulgárne jej nadáva a napáda ju. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno a súdu dostatočným a spoľahlivým spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaný voči nej fyzických útokov dopúšťal, a to aj napriek vykonaným dôkazom je nedostatočné aj vzhľadom na to, že konaním žalovaného jej hrozí ujma na zdraví. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vyslovil názor, že súd vykonal navrhované dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Pokiaľ žalobkyňa spolu s odvolaním predložila mnohé potvrdenia o podaní oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu poukázal na to, že z ich obsahu nie je preukázané, že sa dopustil akéhokoľvek násilia alebo týrania žalobkyne. Sú to iba potvrdenia o podaní oznámenia. Uviedol, že v konaní bolo jasne preukázané, že agresívne chovanie má samotná žalobkyňa voči nemu. Správanie žalobkyne preverili i dvaja súdni znalci, ktorí v znaleckých posudkoch konštatovali, že žalobkyňa postupne, účelovo v trestnom konaní menila svoje výpovede aj vzhľadom na možnú konfabuláciu - vymýšľanie s podozrením na závislosť od alkoholu. 4. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.07.2016 oznámila, že berie podanú žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu, že spoločne so žalovaným ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej uviedla, že v súčasnosti obýva byt v Trenčíne, a preto už nie je o čom v predmetnej veci konať. Žiadala, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Žalovaný v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 14.07.2016 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Potvrdil, že spoločne so žalobkyňou ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a taktiež došlo k uzavretiu dohody o urovnaní zo dňa 29.06.2016. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie, konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 6. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na základe procesného úkonu žalobkyne, ktorá vzala žalobu v celom rozsahu späť, postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) pripustil späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 8. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa náhrady trov konania výslovne vzdal. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).