Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206892 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115206892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - Z. XX a otca M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-L. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. V. K., s.r.o., so sídlom E., O. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.júna 2016, č. k. 31P/72/2015-63 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletej G. M. z doterajších 80 eur mesačne na 110 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.04.2015. Dlh na výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 30.06.2016 určil vo výške 450 eur a dlh povolil otcovi splácať k rukám matky, popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/216/2010-35 zo dňa 27.09.2010. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že maloletá G. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené v roku 2008. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 30P/216/2010 - 35 zo dňa 27.09.2010, právoplatným dňa 18.10.2010, ktorým bola otcovi mal. zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 2.100 Sk mesačne na sumu 80 eur s účinnosťou od 01.06.2010. V čase uvedenej poslednej úpravy mala maloletá G. 8 rokov a bola žiačkou 2. ročníka základnej školy. Pre zdravotné problémy so stredným uchom jej matka kupovala homeopatiká mesačne v sume cca 5 eur, inak mala výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Matka pracovala ako robotníčka s priemerným mesačným príjmom 404,25 eur. Bola poberateľkou daňového bonusu vo výške 20 eur mesačne a prídavku na jedno dieťa vo výške 21,99 eur mesačne. Otec bol nezamestnaný a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške cca 293 eur mesačne. Naposledy pracoval v spoločnosti F. M. R. A. s.r.o. K. so zárobkom asi 420 eur mesačne. V súčasnosti má maloletá G. 13 rokov a je žiačkou 7. ročníka základnej školy. V škole má zhoršený prospech. Je relatívne zdravá, ale má zdravotné problémy s ušami, za ktorým účelom jej matka na odporúčanie lekárky pravidelne kupuje homeopatiká vo výške 20 eur mesačne, pričom ušnú ambulanciu navštevuje len keď má problémy. Nenavštevuje žiadne krúžky. Matka maloletej mesačne platí kredit na telefón vo výške 20 eur, cestovné vo výške 15 eur a dáva jej vreckové vo výške 10 eur. Rodičovský príspevok do školy je vo výške 15 eur. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke s jej maloletým synom O.. Vydala sa a spolu s manželom a deťmi žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej otca, kde má mesačné náklady na bývanie vo výške cca 200 eur. Má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k jej dvom maloletým synom, ktorí sú zdraví. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur mesačne a prídavkov na deti vo výške 70,56 eur. Jej manžel má priemerný mesačný príjem vo výške cca 500 eur. Pokiaľ išlo o vyrovnanie z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany otca maloletej, matka uviedla, že tieto finančné prostriedky investovala do rodinného domu a zvyšok minula, pričom na prerobenie rodinného domu si vzali pôžičku, ktorú mesačne splácajú s výškou splátky 150 eur. Otec maloletej so zvýšením výživného nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Pracuje ako vodič vo firme K. A. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 648 eur netto. V období od 21.03.2016 do 01.05.2016 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky na deň 15,73 eur. Je ženatý a spolu s manželkou žijú v rodinnom dome v jeho vlastníctve, kde sú mesačné náklady na bývanie vo výške cca 192 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka má priemerný mesačný príjem vo výške 371 eur netto. Obaja do práce dochádzajú a každý majú výdavky na pohonné hmoty vo výške 70 eur mesačne. Otec výživné na mal. G. platí riadne a včas a čo sa týka styku s dcérou uviedol, že v tomto mu bránila matka. V predloženom vyúčtovaní príjmov otec uviedol, že jeho priemerný príjem je vo výške 730 eur netto a jeho manželky 320 eur netto, a ich nevyhnutné náklady predstavujú platby za plyn 105 eur, platby za elektrinu 32 eur, platby za vodu 50 eur, koncesionárske poplatky 4,90 eur, splátky hypotekárneho úveru 182,47 eur a spotrebného úveru 409,45 eur, výživné 80 eur. Ďalej platby za internet, televíziu 25 eur a za telefón 20 eur. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 120 eur mesačne z dôvodu výraznej zmeny pomerov, nakoľko sa mal. G. vyvíja a má zvýšené výdavky oproti poslednej úprave výživného, keďže táto bola ešte v roku 2010. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku kvalifikovanej zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo ako na strane maloletej G. tak aj na strane matky a otca. Maloletá G. bol v čase posledného rozhodovania žiačkou 2. ročníka základnej školy a mala 8 rokov, pričom v súčasnosti je žiačkou 7. ročníka, teda druhého stupňa základnej školy a má 13 rokov. Maloletá G. je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, navštevuje už druhý stupeň základnej školy, stále má zdravotné problémy s ušami, s čím sú spojené aj vyššie základné výdavky na maloletú, a to na kúpu rôznych školských pomôcok, výdavky na exkurzie a výlety v škole, nákup liekov. S vyšším vekom maloletej G. sú nesporne spojené aj vyššie výdavky, a to aj výdavky na sociálne a kultúrne potreby maloletej. Na strane matky došlo taktiež k výraznej zmene životných pomerov, nakoľko sa vydala a pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, s ktorým maloletým synom je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti, pričom v čase poslednej úpravy bola riadne zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 404,25 eur a spolu s daňovým bonusom a prídavkom na dieťa bol jej mesačný príjem vo výške 446,24 eur. Matke sa teda znížil príjem cca o 173 eur, keďže v súčasnosti jej celkový mesačný príjem je vo výške 273,46 eur. Na strane otca došlo taktiež k zmene pomerov, ktorý bol v čase posledného rozhodovania nezamestnaný a v súčasnosti je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 648 eur netto. Otec sa taktiež oženil, manželka je zamestnaná, a teda náklady na domácnosť znášajú spoločne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V súvislosti so zistenými pomermi na strane všetkých účastníkov konania rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. zo sumy 80 eur na sumu 110 eur mesačne, nakoľko súd požadované výživné vo výške 200 eur mesačne považoval za neprimerane vysoké vzhľadom na zistené majetkové pomery otca. Vzhľadom na výšku určeného výživného mal súd za to, že takto určené výživné bude mať v celom rozsahu spotrebný charakter a doposiaľ určené výživné 80 eur mesačne na 13 ročné dievča považoval súd za absolútne nepostačujúce na krytie jej potrieb. Súd bol toho názoru, že schopnosti a možnosti otca umožňujú, aby platil výživné na maloletú G. vo výške 110 eur mesačne, ktoré považuje za primerané veku a potrebám maloletej. Otec je v súčasnosti riadne zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že otec žije v rodinnom dome v jeho vlastníctve spolu s manželkou, s ktorou náklady na domácnosť znášajú spoločne. Je pravdou, že aj matka žije v jednej domácnosti spolu s manželom, ktorý je zamestnaný a taktiež spolu znášajú výdavky na domácnosť, avšak súd zdôrazňuje, že matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti a je na rodičovskej dovolenke. Súd zdôraznil, že matka pokrýva svoju prevažnú vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, pričom z uvedeného dôvodu prechádza vyživovacia povinnosť vo väčšej miere na otca dieťaťa. Pokiaľ ide hypotekárne, resp. spotrebiteľské úvery oboch rodičov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prednostná a súd neberie do úvahy výdavky rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom výdavky na splácanie úverov súd považuje za neprimerané finančné zaťaženie. Súd uviedol, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, nakoľko každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Čo sa týka finančných prostriedkov vyplatených matke zo strany otca pri rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uvádza, že síce otec matke vyplatil istú finančnú čiastku, ale on zostal bývať v rodinnom dome. Súd bol toho názoru, že matka mohla predmetné finančné prostriedky vynaložiť podľa svojich aktuálnych potrieb a za účelom, ktorý považovala za najvhodnejší, pričom ich časť použila aj na rekonštrukciu rodinného domu, kde spolu s maloletou G. a celou rodinou žije a prispôsobila tak svoje bývanie na lepšie zabezpečenie potrebám päťčlennej rodiny. Z dôvodu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej G., vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 30.06.2016 vo výške 450 eur (15 mesiacov x 30 eur), ktorý súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať v splátkach po 10 eur, popri bežnom výživnom, pod následkom straty výhody splátok. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie síce správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, zistené skutkové okolnosti však nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, ako aj maloletej G. s poukazom na skutočnosť, že otec predloženie dôkazov matkou žiadal so svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2016. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery na strane matky, bližšie sa nezoberal životným štandardom účastníkov. Zohľadnil pri zvýšení výživného zdravotný stav maloletej, tento však nebol predložený lekárskou správnou. Súd rozhodol len na základe vyjadrení matky, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi a súčasne pritom neprihliadol na jeho tvrdenia a dôkazy ním predložené. Poukázal na to, že pravidelne riadne a včas platiť výživné na maloletú, matka mu pritom neumožňovala zobrať maloletú na výlety, v prípade že maloletej priniesol na Vianoce darčeky, matka mu oznámila, že maloletá nie je doma. Keď sa maloletej opýtal na darčeky, táto mu povedala, že matka ich niekde zobrala a schovala. Matka mu bránila aj v tom, že keď si pýtal prístupové heslo k elektronickej žiackej knižke maloletej, tak mu oznámila, že nevie o možnosti pozerať si známky na internete, ďalej v styku s maloletou mu bránili aj rodičia matky. Prispieval by maloletej na výživu aj inou formou, toto mu však zo strany matky nebolo umožnené. K zmene pomerov na strane maloletej uviedol, že aktuálne pomery maloletej sú rovnaké ako pri poslednej úprave výživného a nezakladajú podstatnú zmenu pomerov nevyhnutnú pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri poslednej úprave výživného maloletá taktiež nenavštevovala žiadne krúžky, a to sa nezmenilo ani v súčasnosti, maloletá je zdravá a jej problémy s uchom sa už zohľadnili pri poslednej úprave výživného a tieto nie sú chronické, či natoľko závažné. Mal tiež za to, že pomery na jeho strane zakladajú podstatnú zmenu v tom smere, že jeho životná úroveň sa znížila. Na jednej strane má pravidelný mesačný príjem, ale na druhej strane spláca dva úvery. Spoločný zostatok príjmov jeho a jeho manželky po odpočítaní výdavkov, predstavuje 247,18 eur, čo je menej ako zákonné životné minimum pre dvojčlennú rodinu. Zvýšenie výživného na maloletú považoval za nedôvodné, nakoľko u maloletej nedošlo k podstatnej zmene pomerov a matka nepreukázala opodstatnenosť uplatňovaných nárokov zvýšenia výživného, nakoľko svoje nároky nepodložil žiadnymi dôkazmi. Mal za to, že zvýšenie výživného na maloletú by malo za dôsledok uspokojovanie potrieb iných osôb, napr. aj potrieb matky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na zvýšené výživného na maloletú G. zamietne v celom rozsahu, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení s odvolaním otca nesúhlasila. Uviedla, že posledná úprava výživného bola, keď mala maloletá G. 8 rokov a teraz má 14 rokov. Poukázala na výdavky maloletej súvisiace so stravovaním, hygienickými potrebami, platením školských pomôcok napr. zošity, rysovacie pomôcky, úbor na telesnú výchovu, platenie ZRPŠ, školské výlety, exkurzie a iné. Čo sa stýka lekárskej starostlivosti, to nie je len návšteva obvodného lekára, ale aj ošetrenie u zubného lekára / napr. v súčasnosti zaplatila za rontgen zubov 15 eur, ošetrenie 24 eur/. Rozhodnutie o zvýšení výživného nepovažovala za veľké, ale skôr nedostačujúce. Poukázala aj na to, že príjem jej 5-člennej rodiny je okolo 900 eur mesačne a z toho platia všetky poplatky, ktoré už súdu predložila. Trvala na zvýšení výživného. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len C.m.p/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len C.s.p./ dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že schopnosti a možnosti otca umožňujú, aby platil výživné na maloletú G. vo výške 110 eur mesačne, ktoré považuje za primerané veku a potrebám maloletej. Otec je v súčasnosti riadne zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že otec žije v rodinnom dome v jeho vlastníctve spolu s manželkou, s ktorou náklady na domácnosť znášajú spoločne. Je pravdou, že aj matka žije v jednej domácnosti spolu s manželom, ktorý je zamestnaný a taktiež spolu znášajú výdavky na domácnosť, avšak súd zdôraznil, že matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti a je na rodičovskej dovolenke. Súd zdôraznil, že matka pokrýva svoju prevažnú vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, pričom z uvedeného dôvodu prechádza vyživovacia povinnosť vo väčšej miere na otca dieťaťa. Pokiaľ ide hypotekárne, resp. spotrebiteľské úvery oboch rodičov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prednostná a súd neberie do úvahy výdavky rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom výdavky na splácanie úverov súd považuje za neprimerané finančné zaťaženie. Súd uviedol, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov nakoľko každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Čo sa týka finančných prostriedkov vyplatených matke zo strany otca pri rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol, že síce otec matke vyplatil istú finančnú čiastku, ale on zostal bývať v rodinnom dome. Súd je toho názoru, že matka mohla predmetné finančné prostriedky vynaložiť podľa svojich aktuálnych potrieb a za účelom, ktorý považovala za najvhodnejší, pričom ich časť použila aj na rekonštrukciu rodinného domu, kde spolu s maloletou G. a celou rodinou žije a prispôsobila tak svoje bývanie na lepšie zabezpečenie potrebám päťčlennej rodiny. 7. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú G. M.. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj o odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.. 9. Posledná úprava výživného na maloletú G. bola vykonaná rozsudkom okresného súdu č. k. 30P/216/2010 - 35 zo dňa 27.09.2010, ktorým bola otcovi maloletej zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 2.100 Sk mesačne na sumu 80 eur s účinnosťou od 01.06.2010. V čase tejto úpravy mala maloletá G. 8 rokov a bola žiačkou 2. ročníka základnej školy. Matka pracovala ako robotníčka s priemerným mesačným príjmom 404,25 eur, otec bol nezamestnaný a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške cca 293 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemali. 10. Matka sa domáha v tomto konaní zvýšenia výživného na maloletú po 6 rokoch, za ktorú dobu nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej aj rodičov. Maloletá je staršia o 6 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov, matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti z nového partnerského vzťahu a jej príjem sa znížil, nakoľko je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok vo výške 273 eur. Otec je oproti predchádzajúcemu obdobiu už zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 648 eur, iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla. 11. Odvolací súd posúdil tieto pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zvýšenie výživné zo sumy 80 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne na maloletú Nikol, vzhľadom na hore citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej a schopnosti a možnosti otca platiť takto určenú výšku výživného. Je nesporné, že maloletá je staršia o 6 rokov a už len táto skutočnosť sama o seba znamená podstatnú zmenu pomerov na jej strane spojenú s rastom, a tým zvýšením nákladov na jej výživu a na jej ďalšie osobné potreby. Námietka otca, že od poslednej úpravy výživného na strane maloletej nedošlo k podstatnej zmene pomerov potom nebola dôvodná. K námietke otca, že spláca v súčasnosti dva úvery, odvolací súd zastáva názor, že otec si musel byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k maloletej a preto táto okolnosť nemôže byť na ujmu maloletej. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania. 13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). V Trenčíne, dňa 31. augusta 2016