Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218176 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115218176.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky - manželky S. J. G. právne zastúpenej S., a manžela S. právne zastúpeného Z. a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom S. a S., v konaní zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. mája 2016 č. k. 30P/157/2015-97 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti S. a S. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí majú obaja rodičia. Súd prvej inštancie uložil S. A. povinnosť platiť na výživu maloletého S. sumu 150,- eur mesačne a maloletého S. sumu 130,- eur mesačne k rukám matky detí vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že S. A. je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi S. a S. každý párny týždeň v piatok od 17.00 h. do nedele do 17.00 h., každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 h. do 18.00 h., počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 h. do 15.07. do 17.00 h. a od 01.08. od 10.00 h. do 15.08. do 17.00 h., počas vianočných sviatkov každý rok od 25.12. od 10.00 h. do 26.12. do 17.00 h., počas veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok od 08.30 h. do 15.00 h. s tým, že matka detí je povinná otcovi styk s deťmi umožniť, deti na styk s ním riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v stanovenom čase v mieste jej bydliska, kde je otec povinný deti matke v stanovenom čase vrátiť. Napokon súd prvej inštancie uložil S. A. povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66,- eur na účet Okresného súdu Trenčín do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že mal preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom I.. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. S. A. a dňa XX.XX.XXXX mal. S. A.. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že manžel pracuje ako konateľ spoločnosti A.. s priemerným zárobkom v roku 2014 vo výške 348,23 eur mesačne a v roku 2015 vo výške 309,13 eur mesačne. Zmluvou o prevode obchodného podielu spoločnosti A., s.r.o. zo dňa 09.12.2015 túto spoločnosť previedol do vlastníctva F.. K. W. za cenu 6 640,- eur. Manželka je na predĺženej materskej dovolenke, privyrába si ako krajčírka v spol. S. K. s.r.o. F., s priemerným mesačným zárobkom v roku 2015 vo výške 44,16 eur a v roku 2016 vo výške 36,29 eur. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že síce žijú v jednom byte, ale manželka sa o veci manžela od apríla 2015 nestará a intímne spolu nežijú od podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľkou v auguste 2015. Príčinou narušenia spolužitia bola nedôvera navrhovateľky k manželovi, podľa ktorej mal mať opakované mimomanželské známosti, z ktorých poslednú si priviedol do bytu, v ktorom rodina žije. Manžel toto tvrdenie navrhovateľky odmietol ako také, ktoré mu nepreukázala. Účastníci konania hodnotili priebeh konfliktu vedúceho k rozpadu manželstva rozdielne, ale obaja trvali na rozvode manželstva. Pre prípad rozvodu obaja účastníci súhlasili s tým, aby na čas po rozvode manželstva boli mal. deti S. a S. zverené do osobnej starostlivosti matky, ale nevedeli sa dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Manželstvo účastníkov v súčasnosti existuje iba formálne, bez vzájomnej citovej náklonnosti, manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. Súd prvej inštancie mal z týchto dôvodov za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva a že rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí. Pokiaľ ide o úpravu pomerov rozvádzajúcich sa manželov k deťom, súd prvej inštancie uviedol, že opatrovník odporučil zveriť mal. deti S. a S. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť maloletému S. výživné po 130,- eur mesačne a mal. S. po 70,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že matka žije spolu s mal. deťmi S. a S. v 3-izbovom byte, ktorého výlučným vlastníkom je otec detí, ktorý tiež v tomto byte býva. V súčasnosti výchovu a starostlivosť o maloleté deti S. a S. zabezpečuje výlučne sama matka, ale otec platí náklady na bývanie, stravu a potreby detí cca maximálne 540,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a o styku druhého rodiča s deťmi vzal súd do úvahy dohodu účastníkov, teda rozhodol tak, ako sa dohodli účastníci. V otázke určenia výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí. Mal. S. má 10 rokov a je žiakom 4. ročníka ZŠ. Je alergik, nosí okuliare a ortopedické vložky, s čím má zvýšené výdavky. Ostatné výdavky má bežné, primerané jeho veku a potrebám. Mal. S. má 5 rokov a chodí do MŠ. Má oslabenú imunitu a z tohto dôvodu je matka s ním na predĺženej materskej dovolenke. S mal. S. navštevuje kardiológiu, nefrológiu a psychológa, s čím má zvýšené výdavky. Kvôli imunite navštevuje alergológa. Navrhovateľka poberá prídavky na deti 47,08 eur mesačne a privyrába si, pričom dosiahla priemerný príjem v roku 2015 vo výške 44,16 eur mesačne a v roku 2016 vo výške 36,29 eur mesačne. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby A., ktorej bol otec detí jediným spoločníkom až do 09.12.2015, mal súd preukázané, že v roku 2013 mala spoločnosť A.., základ dane 57 392,63 eur, v roku 2014 mala základ dane 35 276,54 eur a v roku 2015 mala základ dane 15 848,49 eur. Svoj obchodný podiel v spoločnosti predal otec detí za sumu základného imania spoločnosti 6 640,- eur a v súčasnosti pracuje v tejto spoločnosti ako konateľ, s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Zo správy spoločnosti A. N., s.r.o., zo dňa 07.04.2016 mal súd preukázané, že v roku 2013 spoločnosť zamestnávala v riadnom pracovnom pomere dvoch zamestnancov s priemernou hrubou mzdou 627,15 eur, v roku 2014 troch zamestnancov s priemernou hrubou mzdou 708,25 eur a v roku 2015 štyroch zamestnancov s priemernou hrubou mzdou 880,87 eur. Okrem pracovníkov v riadnom pracovnom pomere zamestnávala spoločnosť zamestnancov aj na dohodu, a to v roku 2013 dvoch, v roku 2014 troch a v roku 2015 štyroch. Otec detí do apríla 2016 poberal nemocenské dávky vo výške maximálne 197,70 eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že otec detí sa predajom svojho obchodného podielu v spoločnosti A. zbavil majetku tak ako to má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preto za primerané určenie výživného pre mal. S. sumou 150,- eur mesačne a pre mal. S. sumou 130,- eur mesačne. Takto stanovenú výšku výživného považoval súd prvej inštancie za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ale aj potrebám mal. detí, ktoré majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok ustanoveniami § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § l44 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Výrok o povinnosti S. A. zaplatiť súdny poplatok zdôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 2 ods. 2 prvej vety, § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a k tomu uviedol, že s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľke bol priznaný nárok poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, súd na zaplatenie poplatku zaviazal druhého účastníka konania. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby odvolací súd sám návrh na rozvod manželstva zamietol. Uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie zdôvodnil tým, že pôvodne súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a tiež s tým, aby na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s požadovaným výživným a považoval matkou uplatňované výživné 150,- eur na mal. S. a 120,- eur na mal. S. za neprimerané veku a potrebám detí, ale najmä možnostiam otca. Príjem matky deklarovaný v konaní pred súdom prvej inštancie je v rozpore s tým, že matka každé ráno odchádza do práce a v práci je minimálne 4 až 6 hodín denne. Súd z nepochopiteľných dôvodov uveril tvrdeniam matky detí, i keď sa vyjadrila o svojom pracovnom pomere nelogicky a nepreskúmateľne a naviac jej tvrdenia spochybnila samotná kolízna zástupkyňa detí. Súd naopak výrazne kriticky pristupoval k otcovi detí, ktorý napriek dlhodobej PN a vážnej operácii chrbtice výlučne zabezpečoval potreby domácnosti a rodiny. On, ktorý po takmer ročnej PN v súčasnosti očakáva rozhodnutie o jeho invalidite, bol zo strany súdu kritizovaný za postup v podnikaní, keď previedol celý obchodný podiel na inú osobu spoločne s úverovým zaťažením spoločnosti, čo bolo podľa jeho názoru zodpovedné, súd však tieto jeho kroky vyhodnotil v jeho neprospech. Napriek svojim stanoviskám na súde prvej inštancie sa v súčasnej dobe rozhodol nesúhlasiť s rozvodom manželstva, so zverením detí do opatery matke a tiež s určeným výživným. Z atmosféry, ktorá je v byte, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou, vyvodil záver, že je zrejme možné prehodnotenie stanoviska navrhovateľkou a pre záujem maloletých detí by bola najvhodnejšia alternatíva, aby sa zmierili a zostali spolu žiť a vychovávať synov. Uvedomil si mimoriadne závažné následky rozvodu na výchovu a vývoj synov a z toho dôvodu je ochotný podrobiť sa terapii na záchranu manželského vzťahu. 4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je vylúčené, aby manžel myslel vážne obnovu manželského spolužitia. Už od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva všetkým rozprával, že je už slobodný a spravil si profil na internetovej zoznamke. Navrhovateľku uráža vždy, keď sa mu naskytne príležitosť, najmä keď nie sú doma deti, a svoj prístup k obnove manželského spolužitia preukazuje pred deťmi tak, že v prípade, keď niečo potrebujú, odkazuje ich na matku s tým, že on jej zaplatil výživné. Navrhovateľka nevidí dôvod navštevovať manželskú poradňu a súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý. K príjmom manžela uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že manžel svoje príjmy zatajuje a zbavuje sa majetku bez adekvátneho dôvodu. Až do 22.12.2015 bol jediným spoločníkom spoločnosti A.., a konateľom s neobmedzeným konaním v mene spoločnosti bol až do XX.XX.XXXX. Sídlo spoločnosti A., s.r.o. zostalo stále na adrese bytového domu, v ktorom majú obaja účastníci konania trvalé bydlisko. Navrhovateľka videla v dokladoch manžela ním podpísaný hromadný príkaz z firemného účtu s dátumom 14.06.2016, teda v čase, keď už nemal byť ani spoločníkom ani konateľom spoločnosti. Je preto pravdepodobné, že manžel má stále právo disponovať s účtami spoločnosti. Manžel do firmy stále chodí, bráva so sebou aj deti a svoju matku, ktorí mu tam pomáhajú s údržbou. To je ďalšia skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť, či prevod obchodného podielu a skončenie konateľstva neboli iba fiktívne. Písomné vyjadrenie manžela podľa nej nezodpovedá tomu, čo uviedol pri výsluchu, kde sám priznal, že je schopný platiť aspoň 200 eur na maloleté deti. 5. Opatrovník detí sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. Pokiaľ ide o dôvody rozvodu účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie obaja účastníci zhodne konštatovali, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a že nevidia možnosť obnovenia vzájomných vzťahov (zo strany manžela to bolo výslovne uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod a vo vyjadrení jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 09.05.2016), pričom, ako uviedol manžel v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod, spory medzi nimi dospeli až do takého štádia, že mu manželka neumožňovala užívať chladničku, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve, zakupoval si osobitne potraviny. Podobne navrhovateľka na pojednávaní dňa 04.04.2016 uviedla, že manželovi nevarí ani neperie, intímne spolu nežijú asi od apríla 2015 - k tomu sa manžel nevyjadril, avšak ani toto tvrdenie manželky nepoprel. Za takéhoto stavu, keď síce manželia žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne spolu nežijú, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manžel v odvolaní ani netvrdil, že by došlo k zmene tejto situácie k lepšiemu, iba konštatoval, že sa rozhodol nesúhlasiť s rozvodom a je ochotný podrobiť sa terapii na záchranu manželského vzťahu. Manžel v odvolaní len veľmi všeobecne uviedol, že z atmosféry, ktorá je v byte, v ktorom bývajú, vyvodil záver, že je možné prehodnotenie stanoviska navrhovateľkou, to však navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu poprela. Pokiaľ ide o možnosť očakávať obnovenie spolužitia, samotný manžel vo výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že sa s manželkou zúčastnili konzultácií v manželskej poradni a tie boli neúspešné. Manžel v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že prípadné opakované konzultácie v manželskej poradni by mohli viesť k obnoveniu manželského spolužitia. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode účastníkov konania potvrdil. 8. K zvereniu detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a k úprave styku otca s deťmi odvolací súd uvádza, že tieto boli v konaní pred súdom prvej inštancie predmetom dohody medzi účastníkmi konania, s ktorou súhlasil aj opatrovník maloletých detí, ktorý bol oboznámený so situáciou oboch rodičov a potrebami detí. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali spôsobilosť matky detí riadne sa o deti postarať. Otec detí v odvolaní síce uviedol, že napáda všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie a že nesúhlasí so zverením detí do opatery matke, avšak neuviedol žiaden dôvod tohto svojho nesúhlasu, ani neuviedol, ako by podľa neho malo byť rozhodnuté o právach a povinnostiach rodičov k deťom na čas po rozvode. Konanie o úpravu pomerov rodičov k deťom na čas po rozvode je síce tzv. mimosporovým a nenávrhovým konaním (§ 100 CMP), v ktorom má súd povinnosť ex offo zisťovať skutočný stav veci a vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, avšak táto povinnosť súdu nemôže byť chápaná tak široko, že by súd mal povinnosť skúmať aj také okolnosti, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a ani v priebehu konania nevyšli najavo žiadne pochybnosti o ich pravdivosti (porov. § 37 CMP). Aj v mimosporovom konaní platí, že účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 ods. 1, 2 CMP). Keďže teda v konaní pred súdom prvej inštancie nevznikli žiadne pochybnosti o spôsobilosti matky detí osobne sa starať o deti a tento spôsob osobnej starostlivosti (zverenie detí do osobnej starostlivosti matke) navrhovali obaja rodičia a aj opatrovník detí, rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za správne. Pre odvolacie konanie platí, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP), avšak ani toto nemožno vykladať tak, že by odvolací súd mal povinnosť znova preskúmavať všetky okolnosti, aj tie, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli sporné a ku ktorým účastníci ani v odvolaní nevyjadrili žiadne vecné výhrady. Aj v odvolacom konaní majú totiž účastníci konania povinnosť pravdivo opísať skutkové okolnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na ich preukázanie. Teda aj keď odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania ani odvolacími dôvodmi, reálne môže preskúmavať len to, čo v odvolacom konaní vyjde najavo - či už sú to pochybnosti o správne zistenom skutkovom stave alebo o právnom posúdení veci. Pokiaľ však odvolateľ ani iní účastníci konania neuvedú žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav, a takéto okolnosti nevyplývajú ani zo spisu, neexistuje dôvod, aby odvolací súd takto zistený skutkový stav preskúmaval. V danom prípade sa odvolateľ vecne nevyjadril k výrokom o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a o úprave jeho styku s deťmi (len samotné vyjadrenie nesúhlasu bez akéhokoľvek odôvodnenia možno síce považovať za odvolací dôvod, avšak nie za vecné spochybnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie) a zo spisu nevyplýva žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o týchto výrokoch. Vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci, keď otec detí neprejavil záujem o striedavú starostlivosť ani o zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti (vo vyjadrení k návrhu uviedol, že pôvodne zvažoval striedavú starostlivosť, avšak po zvážení a konzultáciách, aj vzhľadom na záujem detí, sa rozhodol súhlasiť so zverením detí do opatery matke), súd prvej inštancie ani nemal inú možnosť než v súlade s návrhom opatrovníka zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi, aj keď sa k tejto otázke odvolateľ v odvolaní nevyjadril, podľa názoru odvolacieho súdu rozsah stretávania sa otca s deťmi, ako ho upravil súd prvej inštancie, je širší než bežný štandard v podobných situáciách (má právo stretávať sa s deťmi každý víkend - v párnom týždni od piatku 17.h. do nedele 17.h. a v nepárnom týždni v piatok od 15.h. do 18.h., takisto polovicu letných prázdnin a polovicu vianočných a veľkonočných sviatkov), preto nebol dôvod tento výrok meniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj výroky o zverení detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s deťmi. 9. K výroku o výške vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloleté deti žijú s rodičmi v 3-izbovom byte, ktorého výlučným vlastníkom je otec detí. Výchovu a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, ale otec platí náklady na bývanie, stravu a potreby detí, podľa vlastného vyjadrenia otca vo výške od 360,- eur do 540,- eur mesačne. Mal. S. má 10 rokov a je žiakom ZŠ. Je alergik, nosí okuliare a ortopedické vložky, s čím má zvýšené výdavky. Mal. S. má 5 rokov a chodí do MŠ. Má oslabenú imunitu, navštevuje kardiológiu, nefrológiu, alergológa a psychológa. Výdavky na obe deti sú teda vzhľadom na ich zdravotný stav vyššie než je bežné v ich veku. Pokiaľ ide o príjmy oboch rodičov, na jednej strane treba prisvedčiť otcovi, ktorý v odvolaní poukázal na vyjadrenie opatrovníka detí, že je zrejmé, že matka detí by nemohla vyžiť z príjmu, ktorý pred súdom deklarovala (prídavky na deti 47,08 eur a brigádnický zárobok 39,29 eur, resp. 44,16 eur mesačne). Z takéhoto príjmu môže pri veľkej skromnosti zaplatiť výdavky na vlastnú stravu za predpokladu, že je pravdivé tvrdenie otca detí, že prakticky všetky ostatné potreby domácnosti a detí hradí on. Odvolací súd však považuje za vhodné pripomenúť, že opatrovníčka detí sa na pojednávaní 09.05.2016 vyjadrila v tom zmysle, že pravdepodobne ani jeden z rodičov nehovorí pravdu - matka by nemohla vyžiť z príjmu, ktorý deklarovala, a čo sa týka príjmu otca, tento si krátko pred predajom svojho obchodného podielu vzal veľký úver na kúpu špeciálneho stroja, pričom teraz hovorí o neperspektívnosti spoločnosti. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že súd musí pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti brať do úvahy to, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Otec detí bol do 09.12.2015 jediným spoločníkom a do 26.05.2016 jediným konateľom spoločnosti A.., ktorá podľa daňového priznania k dani z príjmov mala v roku 2013 základ dane 57 392,63 eur, v roku 2014 mala základ dane 35 276,54 eur a v roku 2015 mala základ dane 15 848,49 eur, pričom, aj keď je z týchto čísel zrejmý účtovný pokles ziskov spoločnosti, aj v roku 2015 bola dostatočne zisková na to, aby (po odrátaní všetkých výdavkov) priniesla jedinému spoločníkovi v roku 2015 priemerný mesačný výnos viac ako 1 200,- eur (plus mzda konateľa - podľa vyjadrenia otca detí vo výške minimálnej mzdy). O tom, že táto spoločnosť sa aj v roku 2015 rozvíjala, svedčí aj nárast počtu zamestnancov: v r. 2014 to boli traja zamestnanci v pracovnom pomere a 10 na dohodu, v r. 2015 štyria zamestnanci v pracovnom pomere a 12 na dohodu (v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sú údaje o počte zamestnancov na dohodu uvedené nesprávne, počty 10 resp. 12 prevzal odvolací súd zo správy spoločnosti A., zo 07.04.2016), ako aj to, že spoločnosť si v apríli 2015 brala na lízing stroj v hodnote 76 798 eur s DPH. Predaj takejto spoločnosti za sumu základného imania 6 640 eur nemožno hodnotiť inak než vzdanie sa majetkového prospechu. Ak otec detí tvrdil, že tak urobil zo zdravotných dôvodov, nepredložil o tom súdu žiaden relevantný dôkaz. Zo správy N. zo 04.05.2016 vyplýva len to, že bol práceneschopný od 13.04.2015 do 24.03.2016 (v tejto súvislosti je zarážajúce, že vykonával funkciu konateľa spoločnosti aj počas tejto práceneschopnosti a vzdal sa jej až 26.05.2016) a v súčasnosti potrebuje individuálnu rehabilitáciu a šetrenie chrbtice. Aj keby potreba rehabilitácie a šetrenia chrbtice bola dôvodom na (aspoň čiastočné) zníženie schopnosti vykonávať funkciu konateľa (túto však otec detí vykonával aj počas PN), nepredstavuje dôvod na predaj obchodného podielu v prosperujúcej spoločnosti. 10. Odvolací súd preto, aplikujúc ustanovenie § 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, zhodne so súdom prvej inštancie považoval predaj obchodného podielu v spoločnosti A., za vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu a vychádzal z potenciálnych príjmov, ktoré mohla táto spoločnosť otcovi detí priniesť. Aj keby príjem matky bol vyšší než deklarovala (keby bol 250,- eur mesačne, ako uvádzal otec detí na pojednávaní 09.05.2016), z porovnania týchto príjmov matky a potenciálnych príjmov otca, ktorých sa vzdal, vyplýva, že otec detí by sa mal podieľať na výžive detí podstatne vyššou sumou než ich matka (pričom matka okrem toho bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti - § 62 ods. 4 Zákona o rodine). 11. Vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa posúdenia odvolacím súdom zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca detí výživné vo výške 150,- eur pre mal. S. a 130,- eur pre mal. S., pričom takto určené výživné zodpovedá aj odôvodneným potrebám oboch mal. deti, aj s prihliadnutím na ich zdravotný stav. 12. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uviedol, že ním napáda všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, pričom súčasťou výrokovej časti napadnutého rozsudku bol aj výrok o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok 66,- eur. Tento výrok, aj keď je formálne súčasťou rozsudku, má zo svojej podstaty povahu uznesenia. K tomuto výroku sa odvolateľ v odvolaní vôbec nevyjadril, neuviedol, v čom vidí jeho nesprávnosť. Napriek tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 2 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.06.0216, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade súd vyhovel návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, pričom zo spisu vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu (zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi), čo má rovnaké právne účinky ako oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.), preto bol správne zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na rozvod vo výške 66,- eur (položka 7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov) druhý účastník konania - manžel, u ktorého zo spisu nevyplýva oslobodenie od súdnych poplatkov. 13. K výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd takisto konštatuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade s ustanovením § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (hoci v časti o rozvod manželstva teoreticky mohol zvažovať aj aplikáciu druhej vety citovaného ustanovenia, kedy by rozhodnutie o trovách bolo v neprospech manžela, avšak keďže navrhovateľka nepodala proti tomuto výroku odvolanie, odvolací súd nemal dôvod revidovať rozhodnutie súdu prvej inštancie). Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj v tejto časti. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zvažoval aj aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, nevzhliadol však také osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (samotné podanie odvolania považuje súd za právo účastníka konania, pričom v danom prípade nevznikli navrhovateľke v odvolacom konaní mimoriadne trovy nad rámec bežného priebehu mimosporového konania, pre ktorý zákon v § 52 CMP stanovuje základnú zásadu nepriznania nároku na náhradu trov žiadnemu z účastníkov). 15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.