Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223188 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115223188.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom R. F., dieťa rodičov: matky D. M., štátnej občianky X. republiky, bydliskom S., M.A. W. XXXX/X a otca W. M., štátneho občana X. republiky, bydliskom S., M.A. W. XXXX/ X, za účasti náhradných rodičov 1/ Ing. T. S., štátneho občana X. republiky, bydliskom R. a 2/ U. S., štátnej občianky X. republiky, bydliskom X. O., obaja zastúpení JUDr. T. O., advokátom, so sídlom X. XX/ XX, N. nad M., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa na odvolanie náhradných rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. júna 2016 č. k. 30P/212/2015-104 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 23. júna 2016 č. k. 30P/212/2015-104 súd prvej inštancie zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť manželov Ing. T. S. a U. S., do ktorej bol maloletý X. M. zverený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.09.2014 č.k. 31P/40/2013-562 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.02.2015 č. k. 17CoP/122/2014-596. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil vychádzajúc z nepochybnej skutočnosti, že v danom prípade súdom stanovenú náhradnú osobnú starostlivosť všetci účastníci konania chápali ako dočasnú inštitúciu, na dobu, pokiaľ sa zistí, že je možný návrat maloletého dieťaťa do rodiny biologických rodičov. Jediným dôvodom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti v minulosti bolo zabezpečenie adaptácie dieťaťa na jeho prechod do osobnej starostlivosti biologických rodičov. 3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, v zmysle ktorého je pre dieťa vhodným adaptačným obdobím 6 mesiacov, a je možné jeho skrátenie až na tri mesiace, podľa zásady čím skôr, tým lepšie pre dieťa. 4. Konštatoval, že od začatia realizácie intenzívneho styku maloletého s jeho biologickými rodičmi uplynulo už 21 mesiacov. Styk maloletého s rodičmi sa po celé uvedené obdobie realizoval intenzívne, bezproblémovo, maloletý má so svojimi rodičmi vytvorené citové vzťahy a prostredie ich domácnosti dôverne pozná. 5. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nariadená náhradná osobná starostlivosť už splnila svoj účel a teraz je potrebné čo najskôr odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti jeho biologických rodičov, pretože akékoľvek predlžovanie trvania tohto stavu je v neprospech dieťaťa. Je zvlášť v záujme dieťaťa, aby nastúpilo do základnej školy v mieste bydliska jeho biologických rodičov, pretože je veľmi dôležité budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi, vyučujúcimi. 6. Konštatoval, že náhradní rodičia majú maloletého X. radi, a preto sa podľa jeho názoru snažia robiť všetky kroky pre to, aby odovzdanie dieťaťa čo najviac oddialili a možno dúfajú, že zostane u nich navždy, tento ich pohľad na vec označil za sebecký v neprospech maloletého a v konečnom dôsledku aj v neprospech ich samých. Súd prvej inštancie uviedol svoje pochybnosti o dobrých úmysloch náhradných rodičov s maloletým X., ktoré odvodzoval od skutočnosti, že hoci náhradní rodičia zo súdnych konaní nepochybne vedia, že mal. dieťa má v rodnom liste zapísané meno X. a priezvisko M., stále ho oslovujú "T., T." a naučili ho používať priezvisko "S.". Súd prvej inštancie považoval tvrdenie náhradného rodiča 2/, že nevedela, že maloletý má meno X. a priezvisko M. od jeho útleho detstva, za účelové, nezodpovedné, sebecké a pre potreby maloletého nanajvýš škodlivé osobitne teraz, keď maloletý v škole bude musieť používať meno a priezvisko podľa svojho rodného listu, nebude jednoduché zvládnuť psychicky realitu dvoch mien a dvoch priezvisk. 7. Ďalej odôvodnil, prečo nenariadil znalecké dokazovanie navrhované náhradnými rodičmi a kolíznym opatrovníkom. Odďaľovanie rozhodnutia vykonávaním znaleckého dokazovania by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku vychádzajúc zo zásady uvedenej znalkyňou, čím skôr, tým lepšie pre dieťa. Pre zistenie pripravenosti maloletého na jeho návrat do rodiny biologických rodičov dieťa osobne vypočul. Výsluch maloletého súdom, ktorý je špecializovaný pre konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, za prítomnosti kolízneho opatrovníka považoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci samej. Bolo preukázané, že adaptačný proces psychického zblíženia dieťaťa a jeho rodičov bol naplnený a medzi rodičmi a dieťaťom sú vytvorené kladné citové väzby. Dieťa prostredie domácnosti svojich rodičov dobre pozná, pozná aj ostatných svojich biologických príbuzných. 8. Zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti čo najskôr považuje za najlepší záujem dieťaťa. Zdôraznil, že dieťa nie je osvojiteľné, náhradní rodičia nemali a nemajú na dieťa právny nárok a dieťa má právo na rodinný život, t.j. má právo na lásku a starostlivosť jeho biologických rodičov o neho, má právo vyrastať vo svojej biologickej rodine a poznať svojich rodičov. Rovnako rodičia majú nespochybniteľné právo na vlastné dieťa, o ktoré sa chcú starať, ktorá skutočnosť je zakotvená aj v článkoch 3, 5 a 7 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého nepochybne a jednoznačne vyplýva, že každé dieťa má právo poznať vlastných rodičov a má právo byť v ich opatere. Z uvedených dôvodov preto náhradnú osobnú starostlivosť náhradných rodičov 1,2, zrušil. Vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 45 ods. 1 a 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine. 9. Proti tomuto rozsudku podali náhradní rodičia včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietli, že predmetný rozsudok trpí procesnými ako aj hmotnoprávnymi vadami a nedostatkami, ktoré spôsobili jeho nesprávnosť a nezákonnosť ako i nevykonateľnosť. Procesné nedostatky konania súdu podľa nich spočívajú v nevypočutí Ing. T. S. v „spore“(?) ako účastníka konania, nezdôvodnená zmena termínu pojednávania zo dňa 07.07.2016 po podanej námietke zaujatosti na deň 23.06.2016, vyhotovenie upovedomenia o odročení pojednávania v čase, keď bola námietka zaujatosti odstúpená nadriadenému súdu, neupovedomenie v odročení zo dňa 01.06.2016, že bude pojednávané a rozhodované i v neprítomnosti strán a v neprítomnosti strán rozsudok bude vyhlásený, nepripustenie detského ombudsmana vyhlásené 26.05.2015 bez prijatého uznesenia a reparované uznesením až dňa 23.06.2016. Namietli nepravdivosť tvrdenia pojednávajúcej sudkyne o nenaplnení ustanovenia § 119 ods. 2 písm. b) OSP zo strany ich zástupcu. Odvolávali sa na podania zo dňa 16.06.2016 a 22.06.2016, z ktorých je podľa nich zrejmé doručenie predvolania Okresným súdom N. nad M. svedčiace o kolízii termínov, ako i o termíne oznámenia pojednávania už dňa 17.05.2016. Rozhodnutím pojednávajúcej sudkyne súd porušil ústavné práva daných im Ústavou SR na riadny a spravodlivý súdny proces. Rozsudok okresného súdu trpí i ďalšou procesnou vadou, a to, že sudkyňa neuviedla v rozsudku skutočnosť, že súd konal, rozhodoval a vyhlásil rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania (v mimosporovom konaní), a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Hmotnoprávne nedostatky konania podľa odvolateľov spočívajú v nezameraní sa na hlavný dôvod „žalobného“(?) návrhu, a to, na skutočnosť, či mal. X. M. je pripravený fyzicky, citovo a psychicky natrvalo opustiť rodinu, náhradných rodičov a natrvalo začať žiť v rodine biologických rodičov, ktorí do 3 rokov o neho vôbec neprejavovali vážny rodičovský záujem so skutočnosťou, že s biologickými rodičmi, nikdy predtým nežil a nevyrastal. V neakceptovaní požiadavky znaleckého určenia odborníkom o pripravenosti maloletého bez akejkoľvek ujmy absolvovať tento prechod. Podľa novej platnej úpravy bolo by pre odborné posúdenie pripravenosti maloletého dostačujúce odborné stanovisko klinického detského psychológa a mohol byť k preukázaniu objektivity pripustený i detským ombudsman ako zástupca práv maloletého. Ďalej sa vyjadrovali k výsledkom vykonaného výsluchu dieťaťa, namietli sugestívnosť niektorých otázok sudkyne, vytýkali, že sudkyňa sa nepokúšala dieťa osloviť menom X., hoci v rozsudku „poľahky napáda náhradných rodičov“, domnievajú sa, že súd z vypočutia maloletého nemohol prijať záver, ktorým návrhu vyhovel. Okresný súd ničím nepreukázal záujem a vôľu mal. X. M. natrvalo prejsť do spolužitia k biologickým rodičom. Použitý termín súdom, že existujúci stav chápali ako dočasnú inštitúciu, je podľa ich názoru absolútne nevhodný zo strany súdu, pretože maloletý sa k biologickým rodičom natrvalo nevracia, nakoľko u nich od začiatku života nikdy nebol, ale začína u nich nový život. Súdom opakovaná zásada „čím skôr, tým lepšie pre dieťa“ odporuje prijatým zákonným rozhodnutiam, že akákoľvek zásada, nesmie odporovať najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorá prevažuje nad záujmami rodičov. Označili za nehoráznu lož, že viedli maloletého k priezvisku S.. Poukazovali na to, že si vytvorili citový vzťah k maloletému už ako kojencovi. Nemali vedomosť o správnosti, či nesprávnosti konania ostatných orgánov, ktoré im dieťa zverili, vo vzťahu k porušeniu práv biologickej matky, ktorá však i počas súdnych pojednávaní svoj skutočný rodičovský vzťah k dieťaťu prejavovala neprimerane k vzťahu matky a dieťaťa (chladno). Nie je pravdou to, že konajú v neprospech maloletého. Domáhajú sa len odborného rozhodnutia, ktoré bude presvedčivé i pre nich i pre biologických rodičov, že po zmene prostredia bude dieťa spokojné, šťastné a bude o neho postarané a nenechá to na ňom trvalé následky. Vyslovili pochybnosti o sudkyňou uvádzanej špecializácií, ktorá by bola dostatočná a spôsobilá rozhodnúť o psychickom vplyve, trvalej zmene ďalšieho života maloletého dieťaťa, najmä, ak posúdenie urobila pojednávajúca sudkyňa, o ktorej zaujatosti nerozhodol Krajský súd v Trenčíne len s odvolaním sa na písomnú zápisnicu z pojednávania dňa 26.05.2016 bez vypočutia si zvukového záznamu z pojednávania. 10. Matka a otec sa k odvolaniu vyjadrili. Uviedli, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne, aj procesne správny, navrhujú ho preto potvrdiť. Súd sa náležite oboznámil s históriou tohto prípadu, ktorá je pre jeho správne a úplne porozumenie veľmi dôležitá.Odhliadnuc od množstva expresívnych vyjadrení v odvolaní, jeho podstatou je napádanie toho, že súd sa dopustil procesných pochybení, tam vytýkaných a hmotnoprávne nie sú splnené podmienky na zrušenie spoločnej náhradnej starostlivosti. Odpovede na tieto námietky sú už v rozsudku obsiahnuté, až na námietku pod bodom 1.2. (je však právom súdu zmeniť termín pojednávania) a pod bodom 1.6. (k tomuto sa vyjadriť nevieme, posúdenie naplnenia ust. § 119 ods. 2, písm. b) OSP je vecou súdu). Dôvody na zrušenie ich spoločnej náhradnej starostlivosti sú dané. Od júna 2014 prebieha ich stretávanie so X.. Sú so synom väčšiu časť týždňa. Jednoznačne si X. vytvoril k nim, ako aj k celej širšej rodine veľmi dobrý vzťah, uvedomuje si, že k nim patrí, ukázali mu, kde prerábajú rodinný dom, v ktorom budú všetci spolu bývať, sám si vyberal nábytok do svojej izby. Keď sa stretnutia končia, býva obvykle smutný a hľadá dôvody ako rozchod oddialiť. X. sa na stretnutia teší a počas ich trvania fungujú ako úplná rodina. Nezazneli ani zo strany náhradných rodičov počas tejto doby žiadne výhrady. Tieto stretnutia plnia svoj účel a sú na prospech mal. X.. Čo však podľa ich názoru už nie je na jeho prospech, je predlžovanie tohto stavu. Je potrebné rozhodnúť definitívne o jeho osobnom statuse. Ani sme neočakávali, že prístup náhradných rodičov bude iný, keď postupne zisťovali, že X. ich prijal, sú ako úplná rodina, nedokázali vnútorne túto situáciu spracovať a pritvrdili vo svojich písomných prejavoch v tomto konaní. Náhradní rodičia majú v sebe vnútornú mentálnu výhradu voči tomu, že výsledkom tohto procesu adaptácie by malo byť stále začlenenie mal. X. do jeho biologickej rodiny. Z toho potom plynie aj spôsob výkladu postupu súdu a výkladu priebehu rozhovoru sudkyne s mal. X.. Keď nedokázali túto vnútornú mentálnu výhradu v sebe eliminovať, už to nedokážu a tento boj a kladenie prekážok bude trvať až do konca. Na tom, že vec sa ani po 6,5 roka po narodení mal. X. neuzavrela, majú leví podiel náhradní rodičia. Nebyť ich krokov, otázka výchovy a starostlivosti o mal. X. by bola vyriešená najneskôr v auguste 2010 a netrvala by ďalších 6 rokov s výhľadom, že ešte nejakú dobu vzhľadom na ďalšie odvolanie náhradných rodičov jej vyriešenie potrvá. 11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu ani k vyjadreniu nevyjadril. 12. K vyjadreniu rodičov zaslali súdu vyjadrenie odvolatelia. Trvali na podanom odvolaní, nie však z dôvodu mentálnej vnútornej výhrady, ale z dôvodu vydania zákonného rozhodnutia, svedčiaceho o najlepšom záujme a vôli maloletého. K vyjadreniu biologických rodičov o pripravenosti maloletého, uvádzajú, že toto tvrdenie je len ich tvrdením, nerešpektujúce absolútne zistený názor maloletého. Okresný súd stretávanie upravil pre obidvoch biologických rodičov. Povinnosť určenú súdom si plnila väčšinou len biologická matka. Počas choroby maloletého ani jeden z nich neprejavil o maloletého záujem ani telefonicky. o ich odvolaniach bolo niekoľkokrát odvolacím súdom rozhodnuté v ich prospech. Zodpovednosť slovenských justičných orgánov za rešpektovanie názoru dieťaťa a jeho vôli je vyjadrená okrem článku 5 Zákona o rodine i v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa a Opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa, súd by v konaní nemal prezumovať názory dieťaťa za neho a má povinnosť umožniť a oboznámiť dieťa o možnom následku jeho rozhodnutia. V konaní absolútne absentuje prihliadanie na názor maloletého dieťaťa. 13. K tomuto vyjadreniu sa nevyjadril žiaden z účastníkov konania. 14. Po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP ) a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v konaní o predmetnej veci. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd na odvolacie konanie aplikoval príslušné ustanovenia CMP. 15. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 16. Odvolatelia v odvolaní na prvom mieste vytýkali súdu prvej inštancie procesné nedostatky. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením rodičov, že s vytýkanými nedostatkami sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku. Odvolací súd odkazuje odvolateľov na 3. a 6. odsek napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol: 17. „Náhradný rodič Ing. T. S., sa na prvé pojednávanie nariadené na deň 25.05.2016 nedostavil. Doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojej manželky, s odôvodnením, že na pojednávanie sa nemohol dostaviť preto, lebo sa musel starať o ich mal. dcéru a mal. X.. Na druhé pojednávanie, nariadené na deň 23.06.2016, sa náhradný rodič 2 ( správne 1/) opäť nedostavil s vedomím jeho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.06.2016 ospravedlnil s odôvodnením, že v deň pojednávania sa musí zúčastniť iného pojednávania nariadeného Okresným súdom v N. nad M. podľa prípisu zo dňa 15.05.2016. Súd preto prejednal vec, podľa § l0l ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti náhradného rodiča 2, pričom prihliadol na obsah spisu, doposiaľ vykonané listinné dôkazy a platnú právnu úpravu Zákona o rodine.“ ... „Právny zástupca náhradných rodičov 1,2 svojim prípisom zo dňa 20.06.2016 žiadal odročiť pojednávanie nariadené na deň 23.06.2016 z dôvodu kolízie nariadeného termínu pojednávania s pojednávaním konaným toho istého dňa na inom súde, na ktorom ako uviedol právny zástupca, bola jeho účasť nutná a že náhradní rodičia 1,2 trvali na jeho osobnej účasti. Súd vzhľadom na to, že návrh na odročenie pojednávania nemal náležitosti § 119 ods. 2 a) a b) O.s.p.. (v návrhu nebol uvedený deň, kedy sa právny zástupca dozvedel o dôvode odročenia) oznámil právnemu zástupcovi náhradných rodičov 1,2, že tento dôvod nepovažuje za dôležitý a že vo veci preto bude pojednávať a tiež pojednával.“ 18. V citovanom 3. odseku napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vyporiadal so skutočnosťami namietanými odvolateľmi pod bodom 1.1 odvolania - nevypočutie náhradného rodiča 1/. Námietka je bez významu. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli úplne a dostatočné aj bez výsluchu náhradného rodiča 1/. Napokon, ako uviedol súd prvej inštancie, náhradný rodič 1/ sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil ani jedného z pojednávaní. 19. Nepravdivé je tvrdenie odvolateľov v bode 1.2. odvolania. Z upovedomenia o odročení pojednávania zo dňa 01.06.2016 (č.l. 56 spisu) je zrejmé, že súd prvej inštancie uviedol dôvody odročenia pojednávania (osobné dôvody). Odvolatelia uvedené dôvody spomínajú vo viacerých svojich podaniach., takže im známe boli. 20. Namietané vyhotovenie upovedomenia o odročení pojednávania v čase, keď bola námietka zaujatosti odstúpená nadriadenému súdu, nie je procesným nedostatkom, ako tvrdia odvolatelia. Odvolací súd upozorňuje odvolateľov na § 16 ods. 3 veta pred bodkočiarkou už zrušeného O.s.p. (podľa ktorého predpisu postupoval súd v konaní), podľa ktorého podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná. X. upovedomenie o odročení pojednávania je jednoduchým úkonom súdu. To, že námietka nebola dôvodná, je zrejmé aj z výsledku jej vybavenia (spis vrátený bez rozhodnutia o námietke z dôvodu podľa § 15 ods. 5 O.s.p., súd prvej inštancie nemal na vznesenú námietku ani prihliadať), o ktorom výsledku bol zástupca odvolateľov informovaný súdom pred vyhlásením rozsudku 13.06.2016. 21. Namietané „neupovedomenie v odročení zo dňa 01.06.2016, že bude pojednávané a rozhodované i v neprítomnosti strán a v neprítomnosti strán rozsudok bude vyhlásený“ taktiež nie je vadou. Poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie nie je zákonom stanovenou náležitosťou upovedomenia o odročení alebo predvolania na pojednávanie. Okrem toho podľa § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť poučovať o procesných právach a povinnostiach nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom, ako tomu bolo aj v danom prípade. Ten by mal ovládať procesné predpisy a poznať následky nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré bol predvolaný. 22. K námietke o vydaní uznesenia o návrhu na nepripustenie detského ombudsmana zo dňa 26.05.2015 až dňa 23.06.2016 odvolací súd poukazuje, že žiadne ustanovenie zrušeného procesného predpisu neukladalo súdu lehotu na rozhodnutie o danom návrhu.. 23. Nepravdivé je tvrdenie odvolateľov, že súd neuviedol v rozsudku skutočnosť, že konal, rozhodoval a vyhlásil rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania (v mimosporovom konaní), a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Odvolací súd upozorňuje odvolateľov na citovaný 6. odsek napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, prečo vo veci pojednával a neuznal žiadosť o odročenie pojedávania za dôvodnú. 24. K námietke o nepravdivosti tvrdenia súdu o nenaplnení ustanovenia § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd uvádza, že táto námietka je nepravdivá. 25. Z doručenky vyplýva, že zástupca odvolateľov prevzal upovedomenie o odročení pojednávania už dňa 06.06.2016. Žiadosť o odročenie pojednávania podal na pošte až 17.06.2016 t.j. o 11 dní (nie bez zbytočného odkladu, ako požadovalo ust. § 119 ods. 2 O.s.p. v prípade, že by mu bol už v tom čase známy kolízny termín). V žiadosti (návrhu) na odročenie pojednávania neuviedol náležitosť vyžadovanú § 119 ods. 2 písm. b) O.s.p - deň, keď sa o dôvode dozvedel. Predvolanie Okresného súdu Žiar nad Hronom na pojednávanie, na ktoré sa zástupca odvolateľov odvoláva, tiež takúto informáciu neobsahuje. Skutočnosť, že predvolanie Okresného súdu Žiar nad Hronom bolo vydané (spísané) dňa 17.05.2016, nie je dôkazom, kedy uvedené predvolanie zástupca prevzal, a teda sa o dôvode žiadosti o odročenie dozvedel. 26. Súd prvej inštancie bez zbytočného odkladu už 20.06.2016 oznámil zástupcovi odvolateľov, že dôvod odročenia nepovažuje za dôležitý a uviedol dôvody tohto svojho posúdenia. Napriek tomu zástupca odvolateľov neodstránil vytýkaný nedostatok žiadosti o odročenie pojednávania. Za daných okolností odvolací súd postupoval správne, keď žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vo veci vykonal pojednávanie. 27. Súd prvej inštancie svojim postupom v konaní odvolateľom neznemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a neporušil ich právo na spravodlivý proces. 28. Pokiaľ ide o vecnú správnosť rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. 29. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov odvolatelia namietajú voči použitému termínu resp. voči charakteristike ich osobnej starostlivosti o dieťa ako starostlivosti dočasného charakteru. Dôvod, pre ktorý bola nariadená náhradná osobná starostlivosť, a to príprava maloletého X. na obnovu vzťahu so svojimi rodičmi, bol od počiatku všetkým účastníkom konania známy. Rovnaký termín (dočasný charakter) bol použitý v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.09.2014 č.k. 31P/40/2013-562 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.02.2015 č. k. 17CoP/122/2014-596, ktorým bol maloletý X. M. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti odvolateľov (str. 10 citovaného rozsudku). Rovnako znalkyňa v bode 3 záveru posudku číslo 06/2014 vypracovaného v predchádzajúcom konaní uviedla, že charakterové vlastnosti odvolateľov sú dostatočne rozvinuté na to, aby rešpektovali náhradnú osobnú starostlivosť v tomto prípade ako dočasný inštitút. 30. Odborné posúdenie danej situácie, ktorého sa odvolatelia domáhajú v tomto konaní, vykonala už znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. N. S. posudkom číslo XX/XXXX zo dňa 13.06.2014 doplneným ústnym posudkom na pojednávaní. Znalkyňa uzavrela, že pri pravidelnom a intenzívnom stretávaní sa s rodičmi v priebehu 6 mesiacov sa maloletý X. dokáže odpútať od odvolateľov. 31. Súd prvej inštancie zistil, že sa uvedené pravidelné a intenzívne stretávanie ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia dialo až 21 mesiacov, pričom prebiehalo bez komplikácii. Neboli pozorované žiadne zvláštnosti alebo zmeny v správaní mal. X., ktoré by spochybňovali závery a predpoklady vyslovené znalkyňou. Toto zistenie vyplýva zo všetkých vykonaných dôkazov, osobitne z výsluchu dieťaťa sudkyňou. 32. Odvolací nezistil žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie pri vykonávaní výsluchu maloletého X.. Výsluch bol vedený erudovane, zodpovedne s prihliadaním na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa vhodne zvolenou metódou. Odvolateľmi vytýkané nedostatky výsluchu považuje preto odvolací súd za nedôvodné a účelové. 33. Odvolatelia pri zdôvodňovaní vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku argumentujú skutočnosťami svedčiacimi v ich prospech ( oslovovanie ako ocino a mamina, výlučná osobná starostlivosť o dieťa v čase jeho choroby, začlenenie do školského kolektívu v mieste ich bydliska, ...) ktoré sú však logickým vyústením faktu, že dieťa je kontinuálne vychovávané nimi (od narodenia), nie sú výsledkom zavineného správania rodičov, ktorí za daného právneho stavu, pokiaľ sa nezruší náhradná osobná starostlivosť odvolateľov a dieťa sa neodovzdá do osobnej starostlivosti jeho rodičov, nemajú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť a zmeniť. To, že rodičia mal. X. sú schopní poskytnúť mal. X. riadnu starostlivosť, nebolo žiadnym dôkazom spochybnené okrem názoru odvolateľov, ktorí bez príslušného odborného vzdelania značne subjektívne v odvolaní hodnotili vzťah matky k mal. X. podľa jej prejavu počas súdnych pojednávaní. 34. Odvolací súd sa vychádzajúc zo všetkých dôkazov najmä však z posudku znalkyne Mgr. N. S. a z výsluchu dieťaťa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je zlučiteľné so záujmami mal. X., aby bolo zrušená (dočasná) náhradná osobná starostlivosť odvolateľov, pretože táto už splnila účel, na ktorý bola zriadená. Akékoľvek odďaľovanie tohto nevyhnutného kroku by naopak bolo v rozpore so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa spojeného s jeho prirodzeným právom na starostlivosť rodičov (článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) a žiť s rodičmi (článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa). 35. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli pre daný záver úplne a dostatočné aj bez potreby ďalšieho znaleckého dokazovania, ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 36. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 37. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 52 CMP. 40. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.