Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226063 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115226063.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky C. W., bytom H. XX, H. W. proti odporcovi L., s.r.o., so sídlom X., L. XX, N.: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. januára 2015. č.k. 11C/434/2015-16 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 22. februára 2016, č.k. 11C/434/2015-24 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil spoločnosti H. U. spol. s r.o., so sídlom L. XXX, N.: XX XXX XXX povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľke uložil, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na tomto súde návrh na začatie konania vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 74 ods. 1,2, § 75 ods. 1,2 veta prvá, § 75 ods. 2,6, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2,3 O.s.p., § 551 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka dostatočne osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 27.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v súvislosti s tým aj dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovateľky. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka mieni domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd mal za to, že navrhovateľka v konaní dostatočným spôsobom osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jej nároku, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní odporcu, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej na zabezpečenie záväzkov navrhovateľky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.05.2015, čo výrazným spôsobom obmedzuje navrhovateľku disponovať so svojím príjmom. Zrážky zo mzdy musí zamestnávateľ navrhovateľky vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľ nie je schopný do právoplatného rozhodnutia o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy tento proces zastaviť bez súdom nariadeného predbežného opatrenia. Odporca ako veriteľ túto dohodu o zrážkach zo mzdy predložil zamestnávateľovi navrhovateľky, ktorý na jej základe vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky. V dôsledku týchto skutočností je podľa názoru súdu potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, aby sa vo veci samej nevytvoril nezvratný stav a vznik ťažko nahraditeľnej škody, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať túto dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Poukázal i na skutočnosť, že nariadením predbežného opatrenia súd nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav právnych vzťahov účastníkov. Rozsah nariadeného predbežného opatrenia pritom zodpovedá významu a rozsahu nároku navrhovateľa, ktorému sa predbežným opatrením poskytuje ochrana. Súd z tohto dôvodu nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Predbežným opatrením uložil súd povinnosť tretej osobe podľa § 76 ods. 2 O.s.p. - zamestnávateľovi navrhovateľky, pretože mal za to, že je spravodlivé to od neho požadovať, a to i s poukazom na skutočnosť, že okamihom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky vznikla ako platiteľovi mzdy zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa a poukazovať ich odporcovi s tým, že ak by tak nekonal bezdôvodne, odporcovi by vznikol nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy. Zároveň súd predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 27.05.2015, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom súd, rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľky na podanie návrhu vo veci samej (žaloby), určil navrhovateľke sudcovskú lehotu 60 dní, aby mohla uplatniť na súde svoje právo podaním žaloby vo veci samej. Opravným uznesením zo dňa 22.02.2016, č.k. 11C/434/2015-24 súd prvého stupňa opravil uznesenie zo dňa 07.01.2015, č.k. 11C/434/2015-16 tak, že deň vyhlásenia správne znie 07.01.2016. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd zamietne. Vyslovil názor, že na vydanie predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Mal za to, že navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola platne uzavretá podľa § 551 Obč. zákonníka. Dohoda bola uzavretá písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Obč. zákonníka. Uviedol, že táto dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Obč. zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá v samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a navrhovateľka mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Zdôraznil, že možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Ďalej uviedol, že dohoda je rovnako v súlade so zák. č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Vyslovil názor, že navrhovateľka nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by bol záväzok navrhovateľky voči nemu vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie odporcu považovala za účelové a tendenčné sledujúce iba záujem odporcu. Uviedla, že vykonávaním žiadosti odporcu na vykonávanie zrážky zo mzdy zamestnávateľom dochádza k tomu, že by mohli byť kvalifikované ako uspokojenie nárokov odporcu na neprimerané sankcie. Poukázala na to, že dňa 14.03.2016 podala žalobu vo veci samej, t.j. o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorá je vedená na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/434/2015. Jej listinné dôkazy, ktoré osvedčujú základné skutočnosti potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku považovala za dostatočné na vydanie predbežného opatrenia, vrátane skutočností, že bez okamžitého zásahu súdu je tu nebezpečenstvo reálneho nebezpečenstva a bezprostredne hroziacej ujmy vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Uviedla, že o vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom voči veriteľovi sa dozvedela až pri výplate. Na mzdovej učtárni si vyžiadala podklady, pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe. Odporca ju s touto skutočnosťou nezoznámil, nevyzval ju na zaplatenie dlhu, neobjasnil jej nikdy, z čoho sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých položiek. Má tak obavu ohrozenia svojich práv, keď sú vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania a je možné ho nariadiť, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter a je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Skúmanie práva alebo nároku, ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, sa začína po podaní návrhu na predbežné opatrenie. Z uvedeného možno vyvodiť, že prvým predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom taký nárok alebo právo možno zabezpečiť predbežným opatrením. Predbežným opatrením sa majú len dočasne upraviť práva účastníkov konania do tej doby, pokiaľ vo veci samej nebude rozhodnuté súdom o nároku navrhovateľky. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., pričom z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci samej mieni podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2015 uzavretej medzi účastníkmi. Navrhovateľka existenciu právneho vzťahu s odporcom vyvodzuje od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.05.2015, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke bezúčelový úver vo výške 1000 eur a navrhovateľka sa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v sume 968 eur, t.j. celkovú čiastku 1968 eur. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bola uzavretá podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku z úverovej zmluvy bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej mal odporca v prípade neplnenia zo strany navrhovateľky zrážať zo mzdy navrhovateľky mesačne čiastku 164 eur. Podľa tvrdení navrhovateľky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala, o vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom voči veriteľovi a o existencii dohody o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa pri výplate mzdy. Zamestnávateľ na základe žiadosti odporcu začal vykonávať zrážky z jej mzdy a poukazovať ich odporcovi. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade navrhovateľka preukázala existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a preukázala aj to, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Podľa názoru odvolacieho súdu výkonom dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľky ešte pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľka mieni domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka preukázala potrebnosť nariadenia predbežného opatrenia, pretože odporca požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa vykonávajú podľa dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedených zistení odvolací súd považoval za dôvodné, aby bola uložená odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť navrhovateľka popiera. V dôsledku nariadeného predbežného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľky. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia aj vo vzťahu k tretej osobe - zamestnávateľovi navrhovateľky, pretože je spravodlivé to od neho požadovať s poukazom na skutočnosť, že okamihom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky, vznikla mu ako platiteľovi mzdy zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky a poukazovať ich odporcovi. Odvolací súd dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľom mzdy, ktorý môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi veriteľ, pričom sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. S poukazom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolacie námietky odporcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom , nakoľko bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi sa týkali už veci samej a súd prvého stupňa sa nimi bude zaoberať v základnom konaní. Odvolacie námietky odporcu boli preto neopodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .