Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2Tos/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010449 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010449.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému Y. T., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 6.júla 2016, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.mája 2016, sp. zn. 3Pp/43/2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Y. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. apríla 2014 sp. zn. 4T/92/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. apríla 2014, pre pokračovací trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods.1 písm.a), ods.2 písm.a), ods.3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu trestu má mať dňa 19. novembra 2017. Dňa 22. marca 2016 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Y. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 19. marca 2016. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 10.mája 2016, sp. zn. 3Pp/43/2016 podľa § 415 ods.1 Tr.por. a § 66 ods.1, ods. 2 Tr.zák. odsúdeného Y. T. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. apríla 2014 sp. zn. 4T/92/2009 a podľa § 68 ods.1 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu 3 roky. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala sťažnosť prokurátorka okresnej prokuratúry. V odôvodnení svojej sťažnosti poukázala na hodnotenie odsúdeného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, podľa ktorého je u odsúdeného napriek tomu, že doposiaľ bol disciplinárne dvakrát odmenený, riziko jeho sociálneho zlyhania hodnotené ako stredné z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti i jej závažnosti a aj resocializačná prognóza je menej priaznivá. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený Y. T. bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, na odsúdeného bolo opakovane pôsobené už aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, keď z výkonu jedného z nich už bol aj podmienečne prepustený a aj napriek tomu sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti. Okresný súd podľa názoru prokurátorky nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného a nevyrovnal sa dostatočne ani s jeho trestnou minulosťou. Keďže v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného Y. T. by účel trestu - teda zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti - nebol naplnený a u odsúdeného nie je možné ani dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil. Odsúdený Y. T. v písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátorky sám i prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že momentálne si vykonáva trest za protiprávny čin z roku 2005, ktorého vinu v celom rozsahu priznal a do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil sám. Označený skutok spáchal teda v čase, keď mal 20 rokov. Momentálne je už po tridsiatke a má dieťa a dôsledky svojho nesprávneho konania z minulosti si preto uvedomuje o to viac. Má teda úprimný úmysel pochovať to, čo bolo v jeho živote nesprávne a v budúcnosti sa určite žiadneho ďalšieho protiprávneho konania nedopustí. Aj vo výkone trestu odňatia slobody sa správal tak, aby mohol na slobode aj s pomocou svojej rodiny, ktorá mu vytvorila výborné podmienky na začlenenie sa do spoločnosti, žiť riadnym a slušným spôsobom života. Na podklade týchto skutočností navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátorky okresnej prokuratúry nie je dôvodná. Podľa § 66 ods.1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného Y. T. uvedené v ustanovení § 66 ods.1, 2 Tr. zák. boli splnené. Odsúdený vykonal polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody 19. marca 2016 a teda formálna podmienka na jeho podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd tak ako aj okresný dospel k záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu riadne. Podľa hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom bolo správanie odsúdeného - s výnimkou miernych nedostatkov v počiatočnej fáze - od začiatku výkonu trestu bez nedostatkov alebo porušenia interných noriem a dlhodobo na požadovanej úrovni, rovnako plynule a bez problémov u neho prebiehala aj adaptácia na podmienky výkonu trestu, kde si osvojil časový rozvrh dňa i ústavný poriadok. Na požadovanej úrovni je správanie aj vystupovanie odsúdeného, slušne sa správa aj k personálu. Nedostatky v plnení si povinností odsúdeného doposiaľ neboli zistené ani na dvoch pracoviskách, kde pracoval a kompetentnými pracovníkmi bol hodnotený ako odsúdený s dobrou pracovnou disciplínou, pričom súbežne vykonával aj činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Pokyny a nariadenia personálu rešpektuje a plní bez problémov. Odsúdený Y. T. mal počas celej doby výkonu trestu nadviazaný kontakt so svojou matkou, sestrou i strýkom, pričom matka spoločne so sestrou o neho prejavujú úprimný záujem a snažia sa mu vytvoriť podmienky na bezproblémový návrat do občianskeho života. Odsúdený participuje na jednotlivých bodoch programu zaobchádzania a plní ich. Odsúdený bol doposiaľ disciplinárne dvakrát odmenený, potrestaný nebol počas celého výkonu trestu ani raz. Jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, keď rizikovým faktorom je hlavne opakované páchanie trestnej činnosti a jej závažnosť a z uvedeného je podľa hodnotenia zrejmé, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a jeho podmienečné prepustenie riaditeľ ústavu odporúča s dohľadom. Krajský súd aj vzhľadom k hodnoteniu odsúdeného riaditeľom ústavu dospel k záveru, že odsúdený Y. T. vo výkone trestu odňatia slobody plní svoje povinnosti a svojim správaním preukázal polepšenie a že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to podrobne rozviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený k trestnej činnosti, za ktorú si toho času trest odňatia slobody vykonáva, zaujal kritický postoj, priznal, že ho spáchal v období rezignácie a ľahostajného postoja k vlastnej existencii a napokon sa proti citovanému rozsudku aj vzdal práva na podanie odvolania a pritom ide o trestnú činnosť spáchanú obžalovaným pred viac ako desiatimi rokmi. Odsúdený má naviac náležité rodinné zázemie a v prípade prepustenia z výkonu trestu preukázal schopnosť a spôsobilosť zaradenia sa do riadneho života. Na základe uvedených skutočnosti preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený Y. T., ktorý si pritom trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to podrobne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a keďže krajský súd sa s jeho odôvodnením v napadnutom uznesení v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň iba odkazuje. Keďže aj výrok okresného súdu o určení trojročnej skúšobnej doby odsúdenému Y. T. je v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 Tr. zák., krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody sťažnosť prokurátorky podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr.por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.