Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010490 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010490.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. decembra 2016 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného O. L. , nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom X. nad O., B. N., t.č. v mieste bydliska, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/17/2016-54 zo dňa 30.08.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne podal na O. L. obžalobu č. 2Pv/166/16/3309-7 zo dňa 4.4.2016 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., pretože hoci mu bola dňa 7.9.2015 Obvodným oddelením Policajného zboru Dubnica nad Váhom uložená bloková pokuta pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších právnych predpisov, dňa 28.1.2016 v čase o 12.00 hod v X. nad O. v potravinách H., ktoré sa nachádzajú v obchodnom dome F. v X. nad O. na ulici H. I číslo XX v obchodnej časti s alkoholom zobral z regála jedno balenie vína Hradné biele v hodnote 1,65 €, vložil si ho pod zimnú bundu a následne prešiel bez zaplatenia uvedeného tovaru cez pokladničnú zónu, pri východe z predajne bol zastavený predavačkou z predajne H., čím spôsobil škodu spoločnosti H. M., a.s. X. hrdinov 2, Y., IČO: XXX XXX XX vo výške 1,65 €. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/17/2016-54 zo dňa 30.8.2016 bola podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por s poukazom na § 214 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného O. L. postúpená Okresnému úradu Trenčín-pracovisko Dubnica nad Váhom, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože žalovaný skutok nie je trestný čin a iný orgán by ho mal prejednať ako priestupok. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že nakoľko zákon o priestupkoch neupravuje inštitút zahladenia tak, ako to pozná Trestný zákon, súd v tejto veci vychádzal z analogického použitia ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch. Pokiaľ by totiž platil výklad, podľa ktorého zahladenie priestupku nie je možné, dostávala by sa osoba páchateľa trestného činu ako činu, ktorého protispoločenská závažnosť je vyššia oproti priestupku, z hľadiska možnosti zahladenia nepriaznivých následkov odsúdenia do výhodnejšieho postavenia ako osoba páchateľa priestupku. Poukazoval pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorej, ak relevantné právne normy správneho práva určitú otázku vôbec neriešia a výklad nevedie k ujme účastníka( zákaz analógie v neprospech páchateľa) ani k ujme zákonom chráneného záujmu, bude možné použitie analógie trestného práva do správneho trestania, čím budú zároveň zabezpečené rovnaké práva páchateľa priestupku v porovnaní s páchateľom trestného činu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry. Poukazoval na rôznu aplikačnú prax súdov a rozdielne rozhodnutia, keď niektoré vychádzajú z aplikácie Trestného zákona pri posudzovaní zahladenia zodpovednosti za priestupok v dôsledku vykonania uloženej sankcie. Niektoré rozhodnutia vychádzajú z absencie právnej úpravy inštitútu zahladenia zodpovednosti za priestupok v Zákone o priestupkoch s tým, že zákonodarca takýto právny stav predvídal a to priamo napríklad v ustanovení § 212 ods.2 písm. f) Tr. zák. Zámerom zákonodarcu bolo, že ani zahladenie uloženej sankcie alebo iného opatrenia za priestupok alebo iný obdobný delikt nie je prekážkou na naplnenie formálnych znakov „ postihnutý za obdobný čin“. Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a tomuto prikázal vo veci konať a rozhodnúť. Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť prokurátora je dôvodná. Právna úprava zákona o priestupkoch inštitút zahladenia sankcie alebo iného opatrenia uloženého za tam uvedené formy protiprávneho konania nepozná. Tu je potrebné zodpovedať si na otázku, či ide o medzeru v zákone, ktorú je nevyhnutné odstrániť napr. spôsobom, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení alebo ide o úmysel zákonodarcu. Ak zákonodarca opomenul určitú otázku normovať, pričom ju normovať mal, potom túto medzeru v zákone treba v procese aplikácie práva odstrániť vhodným spôsobom. Jednou z možností je analógia s Trestným zákonom. Na druhej strane analógiu nemožno využiť v prípade úmyselného mlčania zákona na odklonenie sa od vážnej vôle zákonodarcu. Na prípustnosť analogického postupu s Trestným zákonom je preto potrebné, aby absencia právnej úpravy predmetného inštitútu bola neplánovaná - opomenutím zákonodarcu. Ak ide o úmyselné mlčanie zákona, tak je potrebné rešpektovať vôľu zákonodarcu a danú právnu otázku nenormovať. Zámerom zákonodarcu pri úprave trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bolo umožniť trestnoprávne stíhanie páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží a u ktorých sa potrestanie v rámci priestupkového zákona míňa účinkom, keďže sa napriek tomu drobných krádeží opätovne dopúšťajú, pričom na nemožnosť zahladenia postihnutia za priestupok zákonodarca pamätal stanovením dvanásťmesačnej lehoty, len počas plynutia ktorej pri opätovnom spáchaní priestupku je následné postihnutie páchateľa v zmysle trestného zákona možné. Teda Trestný zákon v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f) prekleňuje neexistenciu úpravy zahladenia priestupku v priestupkovom zákone stanoviac túto dvanásť mesačnú lehotu. Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci neprichádzalo do úvahy použitie analógie s Trestným zákonom tak, ako to urobil súd prvého stupňa, pretože ide o prípad úmyselného mlčania zákona a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a tomuto prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.